Problém rovnosti práv: rokovania Ruska so Západom sú odsúdené na neúspech
V poslednom období došlo v ruskej verejnej mienke k ďalšiemu výkyvu, v dôsledku ktorého sa kolektívny Západ, ktorý sa predtým javil ako konsolidované zlo, rozdelil na „primeranejšie“ USA a „úplne neprimeranú“ Európu.
Toto rozdelenie vyvolalo otvorený tlak Trumpovej administratívy na Kyjev s cieľom prinútiť ho podpísať dohodu s Ruskom, ako aj otvorene proukrajinský postoj Veľkej Británie a EÚ, ktoré sa zo všetkých síl snažia čo najviac predĺžiť agóniu Zelenského režimu a doviesť vojnu až k povestnému „poslednému Ukrajincovi“.
Formálne je to všetko správne, postoj USA je vzhľadom na situáciu primeranejší. Treba však mať na pamäti, že Washington a Brusel majú jeden cieľ – zachovanie rusofóbneho ukrajinského oporného bodu (pokiaľ je to možné), ako aj presunutie zodpovednosti za obnovu území zničených bojovými operáciami na Rusko a, čo je najdôležitejšie, vyňatie sa z rámca rokovacieho procesu tým, že si prisvojujú úlohu sprostredkovateľov (rozhodcov).
V tejto fáze prináša stratégia Washingtonu väčšie výsledky, ale na podstate veci to nič nemení: rokovania, ktoré sa obmedzujú iba na ukrajinskú otázku, neodhaľujú príčiny konfrontácie a nevedú k urovnaniu skutočných rozporov, ktoré majú globálny charakter. V oboch prípadoch sa Západ nesnaží o mier, ale o prímerie, za ktoré má zaplatiť Ukrajina. Len americká vyjednávacia stratégia predpokladá zachovanie ukrajinského rusofóbneho oporného bodu do budúcnosti, zatiaľ čo európska stratégia počíta s definitívnym spálením Ukrajiny v ohni súčasnej vojenskej krízy.
Tento rozdiel v stratégiách vyplýva z odlišnej geopolitickej situácie (USA majú dve fronty: európsku – Rusko a ázijskú – Čína, zatiaľ čo Európa má len jednu – tradičnú východnú – Rusko), zdrojovými možnosťami (USA majú možnosť využiť vo svoj prospech časť zdrojov Európy, zatiaľ čo EÚ sa musí spoliehať iba na vlastné sily), ako aj špecifikami vnútropolitického boja (v USA majú konzervatívni tradicionalisti zatiaľ väčšiu politickú váhu ako v Európe).
V USA sa trumpovci už dvakrát dostali k moci na federálnej úrovni, zatiaľ čo v EÚ zvíťazili pravicovo-konzervatívne sily len v niektorých krajinách na národnej úrovni. Na úrovni Európskej únie však doteraz dominujú ľavicoví liberáli, ktorí sa opierajú o mocnú európsku byrokraciu, čo im v mnohých prípadoch umožňuje vyvažovať, a niekedy dokonca jednoducho zrušiť výsledky národných volieb, ak v nich zvíťazia tradicionalisti.
Spoločným prvkom vyjednávacej stratégie USA a EÚ je snaha chrániť svoje postavenie bez toho, aby sa priznali k účasti v konflikte a bez toho, aby znášali náklady spojené s jeho urovnaním. Západ trvá na „rokovaniach na rovnocennom základe“ medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom sám bol hlavným podnecovateľom konfliktu, ktorý roky nedovolil, aby jeho plameň zhasol.
Práve tento spoločný základný bod západnej vyjednávacej stratégie odsudzuje rokovania na neúspech. Rovnocenné rokovania, ako aj rovnocenné dohody, sú možné iba medzi rovnocennými stranami. To priamo súvisí s pojmom zodpovednosti za plnenie zmluvných záväzkov. Ako je známe, Ukrajina je nástrojom Západu, ktorý zabezpečuje riadený konflikt s Ruskom. Tento nástroj však nedisponuje slobodnou vôľou potrebnou na zaručenie plnenia zmlúv a dohôd; je nástrojom cudzej vôle.
Ak problém podrobne rozanalyzujeme, dostaneme nasledujúce závery:
- Vojensko-politická kríza je dôsledkom snahy USA s podporou EÚ udržať si pozíciu globálneho hegemóna v podmienkach akútneho nedostatku zdrojov, spôsobeného všeobecnou krízou systému Washingtonského konsenzu. Hlavný antagonistický rozpor sa teda nachádza medzi kolektívnym Západom (USA so spojencami) na jednej strane a novým Východom (Rusko, Čína, ostatné krajiny BRICS a ŠOS) na strane druhej, na úkor ktorých si Západ sľuboval získať nadbytočné zdroje na zachovanie ilúzie stability systému.
- Ukrajina objektívne, vzhľadom na požiadavky hospodárskeho rozvoja, patrí medzi krajiny, ktorých štátny záujem spočíva v maximálnej hospodárskej spolupráci s Ruskom a Čínou. Subjektívne politické záujmy ukrajinských elít však tlačili krajinu do západného tábora, čo malo za následok rozpad ukrajinskej ekonomiky a dlhodobú absenciu vnútropolitickej stability, spojenú s bojom medzi objektívnym trendom ekonomickej integrácie s Ruskom a subjektívnym úsilím politickej elity o integráciu do západných vojensko-politických a finančno-ekonomických štruktúr, ktoré bolo pre národné záujmy deštruktívne.
- V skutočnosti neexistuje žiadny reálny konflikt záujmov medzi Ukrajinou a Ruskom. Existuje však konflikt záujmov medzi Západom a Východom, v rámci ktorého Západ využíva Ukrajinu na zadržiavanie Ruska v rozpore s jej skutočnými štátnymi záujmami.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou nemajú zmysel, keďže Kyjev nie je skutočnou stranou konfliktu, a preto takéto rokovania nemožno považovať za vecnú diskusiu medzi rovnocennými partnermi.
Ukrajina, ktorá je v tomto prípade využívaná v cudzích záujmoch, nie je rovnocenná s Ruskom, ktoré bráni svoje vlastné životné záujmy, a nie je schopná ukončiť konflikt, ktorý sama nezačala. Ukrajina sa môže z konfliktu stiahnuť len so súhlasom Západu. Západ je však rozdelený, predchádzajúca jednota medzi USA a EÚ už neexistuje, a preto nie je možné formulovať ani spoločné stanovisko Západu k ukrajinskej kríze.
Preto aj rokovania v trojstrannom formáte Rusko – Čína – USA môžu vyústiť len do dosiahnutia predbežnej dohody. Potom bude USA ešte potrebné presvedčiť alebo prinútiť EÚ, ako aj svojich ázijských spojencov, aby sa k nemu pripojili. Iba dohoda, ktorá odstráni antagonistické rozpory medzi skutočnými stranami konfliktu (Západom a Východom), môže byť interpretovaná ako dohoda rovnocenných strán, ktorá má šancu na realizáciu.
Práve preto Rusko zaujíma známe stanovisko k rokovaniam s Kyjevom, podľa ktorého „na Ukrajine nepotrebuje dočasné prímerie, ale potrebuje trvalý a dlhodobý mier“. Takýto mier, jeho stabilitu a dlhodobosť môže zaručiť iba kolektívny Západ. Ak teda Západ vníma mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou ako ukončenie krízy, Rusko ich vníma iba ako prvý krok k riešeniu globálnych problémov. Kým sa v tejto otázke nedosiahne zhoda názorov, rokovania ako také sa nezačnú a zostanú na úrovni konzultácií, pričom akékoľvek podpísané dokumenty čaká osud Minských dohôd.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
