Aktuality, Letectvo,

O algoritmických vojnách budúcnosti

---

 

Podľa tlačovej správy vzdušných síl bol algoritmus AI, nazvaný ARTUµ, zodpovedný za riadenie senzorov a taktickú navigáciu počas tohto letu. Pilot a ARTUµ vykonali prieskumný let počas simulovaného raketového útoku. Hlavnou úlohou AI bolo nájsť nepriateľské odpaľovacie zariadenia, zatiaľ čo človek hľadal nepriateľské lietadlá. Podľa Ropera je ARTUµ upravenou verziou herného algoritmu, ktorý prekonáva ľudí v hrách, ako sú šach a go. Výsledky letu boli také sľubné, že do ďalšej misie ARTUµ bola pridaná funkcia elektronického boja.

 

“Ako každý pilot, aj ARTUµ má silné a slabé stránky,” napísal Roper. – Ich pochopenie s cieľom pripraviť ľudí aj umelú inteligenciu na novú éru algoritmickej vojny je naším ďalším povinným krokom. Buď sa staneme sci-fi, alebo sa staneme históriou.” “Aby sme mohli bojovať a zvíťaziť v budúcom konflikte s rovnocenným protivníkom, musíme mať rozhodujúcu digitálnu výhodu,” povedal náčelník generálneho štábu letectva generál Charles Brown. – Umelá inteligencia bude pri dosahovaní tejto výhody zohrávať rozhodujúcu úlohu.”

 

Vývoj bojových algoritmov v USA sa začal v apríli 2017 vytvorením medzifunkčného tímu Algorithmic Warfare, známeho ako projekt Maven, pod záštitou Agentúry pre obranné spravodajstvo (DIA). Projekt bol navrhnutý s cieľom zlepšiť efektívnosť analýzy vzdušných spravodajských informácií. Prvým úspešným experimentom projektu bola analýza videodát z bezpilotných lietadiel MQ-1C Gray Eagle a MQ-9 Reaper. Jeden bezpilotný prostriedok dodáva každý deň terabajty prieskumných údajov. Pred zapojením umelej inteligencie do analýzy týchto údajov musel tím analytikov pracovať 24 hodín denne, aby využil len zlomok údajov zo senzorov len jedného dronu. Umelá inteligencia, najmä ARTUµ, to zvládne za niekoľko sekúnd.

 

V roku 2018 zverejnilo americké ministerstvo obrany správu s názvom “Umelá inteligencia. Stratégia. Využitie umelej inteligencie na podporu našej bezpečnosti a prosperity”, v ktorej sa uvádzajú názory Pentagónu na využitie potenciálu technológie AI v algoritmickej vojne. Cieľom Spoločného centra pre umelú inteligenciu (Joint Center for artificial intelligence, JAIC), ktoré bolo zriadené v roku 2018, je implementovať systémy AI vo všetkých štrukturálnych jednotkách americkej armády.

 

Na čele JAIC stojí Jack Shanahan, bývalý vedúci projektu Maven a hlavný ideológ algoritmickej vojny. Hlavnou oblasťou záujmu JAIC sú neuromorfné výpočty. Termín “neuromorfný” v súvislosti s počítačovými systémami znamená, že ich architektúra je založená na princípoch mozgu. Neuromorfná výpočtová technika predstavuje odklon od klasickej von Neumannovej počítačovej architektúry. Vo von Neumannovej architektúre sú výpočtové a pamäťové bloky oddelené. Hlavný rozdiel medzi architektúrou neuromorfného procesora a klasickou architektúrou spočíva v tom, že pamäťové a výpočtové jadrá sú spojené a vzdialenosť prenosu údajov je minimálna. Tým sa minimalizuje latencia a spotreba energie. Neuromorfné procesory na rozdiel od klasických nepotrebujú pristupovať do pamäte (alebo registrov) a získavať odtiaľ údaje – všetky informácie sú už uložené v umelých neurónoch. To umožňuje spracovávať veľké objemy údajov na periférnych zariadeniach bez potreby ďalšieho výpočtového výkonu. Jednou z hlavných oblastí výskumu spoločnosti JAIC je vytváranie neuromorfných sietí z tzv. memristorov (rezistorov s pamäťou). Memristory sú mikroelektronické prvky, ktoré môžu meniť svoj odpor v závislosti od veľkosti prúdu, ktorý nimi predtým prešiel. Majú “pamäť”, a preto sa považujú za budúcnosť pamäťových zariadení alebo mikročipov.

 

V roku 2015 inžinieri z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare prvýkrát vytvorili umelú neurónovú sieť založenú výlučne na memristoroch. Vo februári 2022 bol JAIC začlenený do Hlavného úradu pre digitálnu a umelú inteligenciu (CDAO). Na čele CDAO stál tentoraz civilista – špecialista na strojové učenie profesor Craig Martell, doktor informatiky. Koncom roka 2022 uverejnil denník The Washington Post nehorázne propagandistický článok Davida Ignatiusa, ktorý opisoval využívanie algoritmických technológií na spravodajské účely ukrajinskou armádou. Nespomínal sa v ňom JAIC ani CDAO, ale softvér, ktorý OS Ukrajiny poskytla americká spoločnosť Palantir. Palantir je systém na analýzu veľkých dát založený na umelej inteligencii s využitím neuromorfných sietí, vďaka ktorému má velenie OS Ukrajiny, ako napísal Ignatius, podobné digitálne mapy divadla operácií na východnej Ukrajine. Skutočnosť, že OS Ukrajiny nevyužívajú vývoj JAIC a CDAO, však svedčí o tom, že ukrajinská armáda nemôže využívať najmodernejšie verzie amerických bojových algoritmov.

 

Algoritmická vojna sa v budúcnosti neobmedzí len na spravodajstvo. Plánuje sa ich využitie okrem iného aj v kybernetických operáciách. Algoritmy budú schopné odhaliť a využiť zraniteľnosti v nepriateľských kybernetických sieťach a zároveň vyhnať útočníkov z vlastných sietí. V súčasnosti sa “akademické a politické diskusie zameriavajú skôr na hrozbu plne autonómnych zbraní, ktoré robia rozhodnutia o živote a smrti,” píše Lauren Gouldová, výskumníčka z Utrechtskej univerzity v Holandsku. Uvádza príklad. Podľa správy expertov OSN z jari 2020 útočil počas bojov v Líbyi na ustupujúcich vojakov líbyjského poľného maršala Haftara v autonómnom režime úderný dron KARGU-2 kvadrokoptéry tureckej spoločnosti STM. Dron sa samostatne zameral na jedného z vojakov a vystrelil smrtiaci výstrel bez rozkazu operátora. Vojenskí experti potvrdili, že ide o prvý známy prípad bojového robota, ktorý sa samostatne rozhodol zlikvidovať nepriateľa. Americkí analytici takéto prípady pripisujú chybám umelej inteligencie. “Problém je v tom, že keď sa *umelá inteligencia+ dopustí chyby, urobí takú chybu, akú by človek nikdy neurobil,” rád hovorieval riaditeľ agentúry DARPA počas prezidentovania Baracka Obamu Arati Prabhakar.

 

V rámci príprav na algoritmické vojny USA a ich spojenci vyvíjajú nielen prieskumné platformy, ale aj plne autonómne zbraňové systémy, ktoré samostatne vyhľadávajú cieľ a samostatne rozhodujú o jeho zničení bez ohľadu na následky z prípadných chýb takýchto systémov. Autonómne zbraňové systémy riadené umelou inteligenciou sú v súčasnosti základom vojenskej stratégie USA. Táto stratégia má podľa Pentagonu zabezpečiť svetové prvenstvo predovšetkým vo vojenskej oblasti.

Vladimír Prochvatilov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame