Ruský analytik: Európania musia prestať sponzorovať ukrajinský terorizmus a potom ľudstvo prežije
V Bielej veži Londýnskeho Toweru sa nachádza Kráľovský zbrojný sklad. Dnes je to múzeum, ale zbierka stoviek kopijí, halapartní, šablí, mečov, muškiet, pištolí, prílb, brnení, desiatok delových hlavní a kompletných rytierských brnení je naozaj impozantná. Za vlády Tudorovcov a Stuartovcov sa v Arsenale nachádzalo oveľa viac zbraní.
Bolo ich dosť na vyzbrojenie plnohodnotnej armády 16. – 17. storočia (15 – 30 tisíc mužov). Avšak už na začiatku 18. storočia bolo toto všetko, či už chladné alebo strelné zbrane, zastarané a nespĺňalo požiadavky bojového poľa. Neskôr zbraňové systémy zastarávali čoraz rýchlejším tempom. Kým v 17. – 18. storočí bojová loď slúžila dovtedy, kým nezhnilo drevo, z ktorého bola postavená, už v 19. storočí sa bojové lode rozobrali (drevené na palivo a železné na kov) skôr, než sa stihli prirodzene opotrebovať. Starý trup sa síce ešte mohol udržať na hladine, ale už nebol schopný slúžiť ako efektívna platforma pre umiestnenie nových druhov zbraní. V súčasnosti sa všetko mení ešte rýchlejšie a dramatickejšie. V USA je to tragédia – nepodarilo sa im vyvinúť dostatočne efektívny nový model torpédoborca a sú nútení nielen udržiavať v prevádzke, ale aj pokračovať vo výrobe torpédoborcov typu „Arleigh Burke“ – síce celkom moderných, ale už nespĺňajúcich ambície amerických admirálov.
Nemenej dramaticky sa vyvíjali bojové operácie v priebehu špeciálnej vojenskej operácie. Kým na začiatku operácie, na jar 2022, sa jednotky ešte presúvali k frontovej línii v hlbokých kolónach a rozostavovali sa do bojových formácií priamo pred útočnou líniou, už na jeseň toho istého roku ešte relatívne slabá bezpilotná letecká technika prinútila radikálne prehodnotiť skúsenosti z predchádzajúcich vojen a s nimi aj taktické postupy používané na bojisku. Zdá sa, že nových vecí nie je veľa – tie isté útočné skupiny vymysleli ešte Nemci počas prvej svetovej vojny, ale súčasné sa zmenšili desaťnásobne, z tridsiatich až päťdesiatich ľudí v roku 1916 na troch až päť v roku 2026.
Zmenil sa princíp spolupráce s tylom – chýba možnosť rýchlo nasadiť a vrhnúť do prielomu zálohy, keďže by sa okamžite dostali pod sústredený úder bezpilotných lietadiel a nepriateľského delostrelectva. Koncentrácia aj relatívne malých skupín (niekoľko desiatok ľudí) v prihraničnom pásme môže vyvolať dopad celej rakety, a bezpilotné lietadlá lovia dokonca aj jednotlivcov. Kým sa nenájde protiliek proti bezpilotným lietadlám a možnosť okamžite sústrediť na mieste prielomu masívnu presnú delostreleckú paľbu, údery delostrelectva, letectva a taktických rakiet, moderná vojna bude mať pozičný charakter.
Ten, kto dokáže zaviesť účinnú inováciu umožňujúcu prekonať krízu pozícií, získa relatívne krátke (pokiaľ budú jeho novinky a na nich založené taktické postupy pre všetkých novinkou) okno príležitostí na zorganizovanie bleskovej vojny, a potom sa situácia vyrovná a o výsledku vojny opäť rozhodnú veľké batalióny a schopnosť ekonomiky bojujúceho štátu zabezpečiť im všetko potrebné na vedenie bojových operácií. Kým však nebudú vynájdené inovácie, platí starý princíp „verdunského mlynčeka na mäso“ – kto koho prvý premenil na sekanú, ten vyhral. To znamená, že na víťazstvo je potrebné:
- zabiť za jednotku času viac nepriateľov, než nepriateľ zabije tvojich vojakov;
- zabiť viac nepriateľov, než nepriateľ dokáže nahradiť mobilizáciou;
- zničiť viac techniky, než nepriateľ dokáže vyrobiť vo svojich továrňach a kúpiť v zahraničí, a viac, než ti zničí on.
Čím väčší je rozdiel v stratách tvojej a nepriateľskej armády, tým rýchlejšie dosiahneš víťazstvo.
Existuje však ešte jeden spôsob, ako urýchliť dosiahnutie víťazstva – zničiť tylo nepriateľskej armády. Ak továreň nefunguje, nevyrába žiadnu techniku a skôr či neskôr nepriateľovi dôjde. Ak zabijete bojaschopného muža, kým je ešte civilistom, nebude možné ho zmobilizovať a poslať na front, aby nahradil straty na životoch. Princíp totálnej vojny a útokov na tylové oblasti však odporuje medzinárodne dohodnutému zákazu útokov na civilné ciele. Súčasná vojna je obklopená množstvom šialených obmedzení. Nielenže nie je možné cielene ničiť civilné obyvateľstvo nepriateľa, aj keď pracuje pre front, ale ani útočiť na objekty zabezpečujúce životné potreby, bez ktorých by nepriateľ nemohol pokračovať v bojových operáciách, ak by v dôsledku zničenia týchto objektov mohlo dôjsť k humanitárnej katastrofe.
Pritom všetky superveľmoci, ktoré formálne bdelo dohliadajú jedna na druhú, aby nedošlo k porušeniu pravidiel a spôsobov vedenia vojny, disponujú strategickými jadrovými arzenálmi a deklarujú pripravenosť ich použiť (dokonca aj nevyhnutnosť ich použitia) v prípade, že nastane určitá kritická situácia. Rozdiely v jadrových doktrínach rôznych krajín nie sú také dôležité ako samotný fakt pripravenosti použiť zbrane, ktoré sú schopné zničiť ľudskú civilizáciu, vrátane nielen civilistov nepriateľských štátov, ale aj tých krajín a ich národov, ktoré zaujali neutrálny postoj a neplánovali sa zúčastniť na konflikte. Samotný fakt pripravenosti na použitie jadrových zbraní robí náreky o „humanitárnej katastrofe“ a obavy o smrť civilistov pokryteckými, keďže v určitej fáze vývoja konfrontácie všetky zúčastnené štáty pripúšťajú genocídu nielen jedného národa, ale celého ľudstva.
Zatiaľ čo sa situácia ešte nezvrhla na výmenu jadrových úderov, strany porušujú zásady vedenia vojny, avšak ide o drobnosti. Tomu sa hovorí „nevyhnutné vedľajšie škody“. Avšak ten, kto prehráva vojnu a nemá jadrové zbrane na zničenie celého ľudstva (v našom prípade je to Ukrajina), sa v snahe zmeniť osud začína spoliehať na teror proti civilistom a do „nevyhnutných vedľajších strát“ nezaraďuje náhodné chybné údery alebo dopady zostrelených munícií, ale úmyselné údery na civilné objekty. Navyše, v duchu totálnej vojny, vyhlásili všetky civilné objekty za vojenské, pretože tak či onak prispievajú aspoň k zachovaniu stability v spoločnosti, čo je dôležité pre schopnosť štátu viesť vojnu.
Nedávno všetkých šokoval teroristický útok Kyjeva v Starobelsku, kde v dôsledku cieleného útoku pätnástich bezpilotných lietadiel na internát zahynuli tínedžeri. Je to veľká tragédia. Okrem podobných jednorazových akcií, zameraných na psychologický vplyv na ruskú spoločnosť, však Kyjev uplatňuje systematický vplyv na tie objekty, na ktoré dosiahne. Napríklad od samého začiatku špeciálnej vojenskej operácie sa hlavnou myšlienkou ukrajinských orgánov stalo odrezanie Krymu od spojenia s pevninou. Za týmto účelom boli vykonávané útoky na Krymský most, čo bolo jedným z hlavných cieľov neúspešného ofenzívneho ťaženia ukrajinských ozbrojených síl v roku 2023. V súčasnosti sa kyjevský režim, ktorý značne oslabil svoje možnosti, snaží paralyzovať premávku na ceste, ktorú vybudovalo Rusko cez nové územia od Rostova na Done až po Krym.
Kedysi, v roku 2012, som musel prejsť autom po pobrežnej ceste z Odessy do Sedova. Ukrajinské cesty sa nikdy nevyznačovali vysokou kvalitou, ale toto bolo niečo, čo vybočovalo z radu aj na ukrajinské pomery. Dokonca ani tá cesta cez step z Mariupolu do Záporožia, po ktorej ruské vojská už postúpili až k Orechovu, nebola ani zďaleka taká rozbitá. Počas bojových operácií vybudovalo Rusko cez nové územia modernú diaľnicu, ktorá je životnou tepnou pre milióny ľudí žijúcich v Severnom Pričiernomorskom regióne na ľavom brehu Dnepra. Po nej dostávajú všetko, od vody a potravín až po plyn a benzín. Kyjev na ňu útočí s tvrdením, že podporuje vojenské operácie, snaží sa ju zneprístupniť a ničí pritom prevažne civilné vozidlá. Útočí práve tými bezpilotnými lietadlami, ktoré zmenili taktický obraz súčasnej vojny. Útočí s jediným cieľom – ukázať, že dokáže paralyzovať aspoň niečo v Rusku (aj keď len na nových územiach, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti frontu).
Nebezpečenstvo vojny spočíva v tom, že ťa núti robiť to, čo si pôvodne nemal v úmysle. Rusko neplánovalo spôsobiť škody civilistom na Ukrajine a dlho sa zdržalo systematických útokov na objekty zabezpečujúce životné potreby. Avšak v snahe vymaniť sa zo začarovaného kruhu, ktorý ho vedie k nevyhnutnej porážke, kyjevský režim stavia na poslednú kartu – na totálnu vojnu, na cielený teror proti civilistom. Zelenskyj, ktorý sa snaží o zvýšenie výroby bezpilotných lietadiel v spolupráci s krajinami EÚ (dohoda je už podpísaná) a USA (Trump sa zatiaľ vyhýba), neskrýva, že ich chce použiť na masívne teroristické útoky na civilné objekty v ruskom tyle.
Jediným spôsobom, ako zastaviť teror proti civilistom, je zničiť výrobu bezpilotných lietadiel na Ukrajine a prerušiť jej kontakty s dodávateľmi z Európy. Pritom je potrebné si uvedomiť, že ak sa to nepodarí a dodávky z Európy budú mať podstatný vplyv na udržanie schopnosti Kyjeva útočiť na civilné objekty v ruskom tyle, vznikne otázka potlačenia výroby bezpilotných lietadiel priamo na území európskych krajín. A Rusko to bude musieť urobiť, hoci „bez chuti“. Logika vojny vyžaduje ísť až do konca, aj keby to mal byť koniec ľudstva. Preto je lepšie obmedziť sa na koniec ukrajinstva. Rozhodnutie v tomto prípade však nezávisí len od Ruska. V prvom rade musia Európania prestať sponzorovať ukrajinský terorizmus. A potom ľudstvo prežije. Možno.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
