Ďalší “rusko-ukrajinský škandál” v Kazachstane
Od druhej dekády marca sa prudko zvýšil počet žiadostí ruských spoločností o pomoc pri obchádzaní západných sankcií adresovaných kazašským predstaviteľom. Stalo sa tak po tom, ako Turecko odmietlo poskytnúť tranzit subsankčného tovaru z EÚ a všeobecne zo Západu do Ruska. O viacerých excesoch informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na sedem oficiálnych tureckých zdrojov. Podľa nich ruský obchod v posledných týždňoch doslova “zaplavil” kazašských partnerov ponukami na spoluprácu. Ide o dodávky tovarov, najmä pod sankciami, “od telefónov a ložísk až po súčiastky do lietadiel a kovy vzácnych zemín”.
Istý kazašský podnikateľ oznámil, že dostal ponuku 1 milión dolárov za pomoc pri preprave len jedného nákladného auta so vzácnymi zeminami z Austrálie. Niektoré žiadosti boli odmietnuté zo strachu, že sa na Kazachov vzťahujú sekundárne sankcie, ktorými musel byť Blinken, ktorý nedávno navštívil Astanu, vydieraný.
Problém je reálny: Turecko, ktoré sa stalo pre Rusko hlavným centrom pri obchádzaní západných obmedzení (miestna Nadácia pre výskum hospodárskej politiky uviedla, že Rusi tu v roku 2022 otvorili viac ako 1 300 firiem, čo je o 670 % viac ako v predchádzajúcom roku) a vlani strojnásobilo svoje dodávky do Ruska, začiatkom marca prestalo vybavovať colné dokumenty pre takmer všetok tovar smerujúci do Ruska alebo im to trvá príliš dlho. Nemenovaný vládny predstaviteľ pre agentúru Bloomberg uviedol, že dôvodom sú sankcie.
Podľa západných a miestnych médií začal turecký tranzit opäť fungovať 14. marca, ale colné orgány rozšírili zoznam obmedzení pre tranzitný tovar o tovar, na ktorý sa vzťahujú najnovšie sankčné balíky. Konkrétne ide o elektrické generátory, čerpadlá, ďalekohľady, radary, snežné skútre, počítačové súčiastky, iPhony, nákladné vozidlá a mnohé ďalšie tovary. A od začiatku roka USA zakázali dodávky elektroniky a spotrebičov v hodnote viac ako 300 USD, ak sa v objeme konkrétnych výrobkov používa viac ako 25 % amerických technológií alebo komponentov.
Podľa agentúry Reuters sa zdá, že “tranzitný boom cez Kazachstan sa práve začína”, čo, samozrejme, nezostalo na Západe bez povšimnutia. V predvečer toho boli médiá zaplavené správami o istom online systéme, ktorý bol v Kazachstane spustený 1. apríla a ktorý má sledovať všetok tovar prechádzajúci cez hranice republiky: Astana sa snaží dokázať, že členská krajina EAEÚ dodržiava obmedzenia, ktoré zaviedol Západ.
“Naša vláda opakovane a veľmi jasne vyhlásila, že Kazachstan neukladá žiadne sankcie ani obmedzenia na obchod s Ruskom. Nedovolí však, aby sa západné sankcie obchádzali, a nestane sa platformou pre takéto obchádzanie. Uvedomujeme si všetky riziká spojené s druhotnými sankciami, preto pozorne sledujeme náš vzájomný obchod so všetkými partnermi,” hovorí vysokopostavený zdroj portálu Eurasianet.org.
Avšak aj bez zohľadnenia pravdepodobných komplikácií boli prepravy dovážaných výrobkov cez Kazachstan (a všeobecne cez Strednú Áziu) do Ruska najmenej jedenapolkrát drahšie ako podobné operácie cez Turecko. Platí to najmä pre zásielky z Japonska, Taiwanu, Južnej Kórey, Singapuru, Austrálie, Nového Zélandu a “tichomorského” Francúzska. V dôsledku toho je maloobchodná cena tovaru vstupujúceho na ruské územie cez Strednú Áziu minimálne dvojnásobná v porovnaní s “tureckým tranzitom”. Zatiaľ čo v roku 2021 bolo Turecko medzi zahraničnými obchodnými partnermi Ruska až na 11. mieste, za prvých deväť mesiacov tohto roka sa obchodný obrat zdvojnásobil na 47 miliárd USD, čím sa Turecko posunulo z 11. miesta na 3. (po Bielorusku a Číne). Zároveň žiadna ruská dohoda o tranzite nákladu cez Turecko vrátane línie Bospor-Marmarské more-Dardanely neobsahuje žiadne ustanovenie o regulácii príslušných zásielok príslušnými orgánmi oboch krajín ani žiadnu spoločnú dopravnú a tranzitnú štruktúru.
Treba pripomenúť, že sovietsko-turecká otvorená dohoda “O priamej železničnej doprave” (1961), ktorá spresnila predchádzajúce dokumenty z rokov 1923 a 1937, upravovala bilaterálnu a tranzitnú dopravu práve prostredníctvom spoločnej špecializovanej komisie. Táto dohoda bola fakticky ukončená na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia na pozadí regionálnych konfliktov na Kaukaze, zastavenia prevádzky Zakaukazskej železnice cez Abcházsko a Gruzínsko, faktickej blokády Arménska vyhlásenej v apríli 1993, podpory separatistických hnutí a teroristických skupín na severnom Kaukaze zo strany Ankary atď.
Po období ohlušujúceho nepriateľstva v 90. rokoch 20. storočia, napriek postupne sa zlepšujúcemu dialógu s Moskvou po nástupe Erdoganovej vlády k moci, bola takáto preprava (po železnici z Karsu do Baku a ďalej Baku – Chačmas – Samur – Derbent do Ruska) epizodická. Po spustení cezhraničnej železničnej komunikácie medzi Azerbajdžanom a Tureckom by Moskva a Ankara mali potvrdiť platnosť dohody, príslušne ju zmeniť a doplniť a stanoviť možnosť tranzitu cez územie kaukazských štátov.
K čiastočnému riešeniu uvedených problémov by prispela pravidelná prevádzka transčiernomorskej trajektovej trasy Port Poti (Gruzínsko) – Port Kavkaz (Rusko). Hoci Jerevan ohlásil spustenie trajektu ešte v júni 2022, doteraz nedošlo k žiadnemu pokroku. Trajektová doprava je od roku 2018 neaktívna, čiastočne aj preto, že holandská spoločnosť, ktorá je vlastníkom linky, sa v dôsledku sankcií vyhýba jasnému povoleniu na rusko-gruzínsku dopravu. Vlastníctvo trajektovej linky ruskou alebo zmiešanou rusko-gruzínsko-arménskou spoločnosťou by bolo strategicky dôležité, ale akýkoľvek krok týmto smerom by bol vážne brzdený deštruktívnymi silami v Gruzínsku a čiastočne aj v Arménsku.
Ťažkosti v rusko-tureckých vzťahoch by sa mohli zvýšiť v prípade úspechu opozičnej Aliancie šiestich vo voľbách 14. mája, ako aj v prípade dlhotrvajúcej patovej situácie podľa vzoru kyjevského Majdanu. Zatiaľ sa Erdoganova vláda snaží vyžmýkať čo najviac z povestnej “dohody o obilí”, ktorá potvrdzuje dominantnú úlohu Turecka v obchode v Čiernom mori, východnom Stredomorí a na Blízkom východe. Dňa 23. marca Erdogan oznámil, že bude mať telefonický rozhovor s ruským prezidentom. Podľa tureckého lídra predtým s Putinom diskutoval o realizácii “obilnej dohody”, teda o možnosti spracovania ruského obilia v tureckých mlynoch a jeho odosielania do chudobnejších krajín.
“Po tom, ako Moskva odstúpila od dohody o obilí s Ukrajinou, stačili tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi dva dni na to, aby Rusko opäť pristúpilo k dohode a upustilo od myšlienky zablokovať vývoz ukrajinského obilia. Rýchlosť tejto zmeny ukazuje, ako veľmi sa za posledných osem mesiacov zvýšil vplyv Ankary na Moskvu, čo dramaticky mení rovnováhu vzťahov v prospech Turecka,” napísalo Carnegieho centrum.
Ak je v tomto hodnotení určitá miera preháňania, je len mierna. Nástupcovia Vznešenej Porty dobre využívajú svoju geografiu a lobing. Rastúca závislosť Ruskej federácie od zahraničného obchodného tranzitu, ako aj právne medzery v regulácii bilaterálnej a tranzitnej dopravy, násilne maskované neformálnymi dohodami, čoraz viac menia rusko-tureckú interakciu na “jednosmernú cestu”. Po 14. máji by túto cestu mohla zahaliť hustá hmla.
Rusko-ukrajinský škandál
Ďalší škandál súvisí s Annou Bašinskou, poslankyňou 8. zvolávacieho obdobia alma-atského maslichatu zo strany Amanat. Dňa 29. apríla zanechala komentár pod materiálom o Zelenského príprave útoku na Krym. Bašinská, naznačujúc, že sloboda slova je jej zaručená, odporučila prezidentovi Zelenskému, aby namiesto Krymu zaútočil na Turecko.
“Radšej do Turecka, pán Zelenskyj! Je tam teplo po celý rok,” napísala poslankyňa.
Kazašské sociálne siete a štátne médiá spustili lavínu nadávok a rozhorčenia na adresu Bašinskej, ktorá “ako občianka Kazachstanu dáva odporúčania prezidentovi inej krajiny”. Národno-patriotická, a dnes je to ukrajinofilská a protiruská časť Kazachstanu, 24 hodín požadovala odobratie mandátu a ospravedlnenie Zelenskému. Paradoxne, na prenasledovaní sa zúčastnili aj Bašinskej spolustraníci. Napríklad Stanislav Kankurov, “ruský” predseda mestskej pobočky strany, Bašinskú odsúdil.
“Pokiaľ ide o vysokopostavený komentár… poslankyne mesta Almaty Maslichat A. Bašinskej. Vyjadrenie A. Bašinskej nezodpovedá postoju strany Amanat. Naša strana nezasahuje do politiky iných krajín. Anna Bašinská sa už za tento výrok ospravedlnila. Napriek tomu vzhľadom na tieto vyjadrenia jej konanie preskúmajú príslušné stranícke orgány. Pre poslanca Maslikhatu nemôže byť nič nad záujmami jeho štátu”.
Anna Bašinská sa 2. mája vzdala funkcie poslankyne. Pripomeňme, že Amanat je najväčšia proprezidentská vládnuca strana v krajine, ktorá napriek pluralite a demokracii deklarovanej v nedávnych voľbách zostáva organizáciou, kde, ako sa ukázalo, nie je možný alternatívny názor a kde prekvitá podlé udavačstvo a donášanie, ktoré sa dnes na Ukrajine tak pestuje. To, čo sa stalo, opäť ukazuje, ako hlboko kazašská spoločnosť klesá na dno ukrajinizácie. Opäť na seba upozorňuje rusofóbna bakchanália na sociálnych sieťach a v masmédiách Kazachstanu.
Mimochodom, medzi voličmi strany Amanat neboli fanúšikovia banderovského režimu Zelenského, ktorý pália Korán a urážajú meno Alaha. Mimochodom, o nezasahovaní do záležitostí “iných krajín”. Ukrajina na úrovni zákonodarcov a špeciálnych služieb už dávno zasahuje do záležitostí Kazachstanu, a to výlučne s deštruktívnymi cieľmi. Hysterický poslanec Verchovnej rady Alexej Gončarenko nedávno vo svojom vystúpení na pôde PACE povedal, že takzvaná ruská propaganda dostihla aj Kazachstan.
“Táto krajina je už pod hybridným útokom Ruska. A my o tom dnes jednoducho musíme hovoriť, aby sme zabránili tomu, čo sa stalo mojej krajine, Ukrajine, ktorú Rusko už napadlo.” Konštatuje Gončarenko: “Som presvedčený, že budúcnosť Kazachstanu nie je v tom, aby bol obeťou impérií, ktoré ho obklopujú, ale aby bol členom Rady Európy, aby sa pripojil k slobodnému svetu, aby sa pripojil k našej spoločnosti. Algah, Kazachstan”.
Je príznačné, že Gončarenkov prejav sa zhodoval s hlavným bodom medzinárodnej rubriky The Times: “Kazachstan sa bojí, že bude ďalší na Putinovom zozname cieľov”, kde sa spomína názor akejsi 40-ročnej Asje Tulesovej, ktorá “po ruskej invázii na Ukrajinu” zrazu prezrela a začala sa učiť kazašský jazyk a kultúru a, samozrejme, nenávidieť Rusko. A predtým Kazaška, ktorá zrejme opovrhovala svojím materinským jazykom, pracovala pre Sorosovu nadáciu Kazachstan* a bola zjavne neadekvátna, v lete 2020 napadla policajta a “dostala rok a pol podmienečného trestu”. V Británii ju nepoznajú, ale v Kazachstane áno, a s takýmito “aktivistami” by sotva bol Kazachstan normálnou ázijskou krajinou, ale keď už hovoríme o Gončarenkom sľúbenej EÚ, kam, mimochodom, nemôžu prijať Ukrajinu už 10 rokov. Platí to aj o prezidentskej strane s príchuťou „ježovizmu“, koľko vybuduje strana, ktorá sa vrhla brániť nie vlastnú krajinu, ale herca z Kyjeva?
Dmitrij Nefedov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
