Štáty V4 spoločne nakúpia pištoľovú muníciu

V júni na prvú zahraničnú návštevu do Prahy zavítal čerstvo vymenovaný slovenský minister obrany Jaroslav Naď. Na Ministerstve obrany ČR ho privítal minister Lubomír Metnar. Obaja politici označili spoluprácu oboch rezortov za výnimočnú a na najlepšej možnej úrovni. Počas rokovaní diskutovali okrem iného aj o tom, ako zintenzívniť česko-slovenskú spoluprácu v oblasti obranného priemyslu. Lenže? Skutek utek .

České ministerstvo obrany sa rozhodlo nakúpiť 52 samohybných diel Caesar za šesť miliárd korún priamo od francúzskej štátnej zbrojovky Nexter. Za jeden kus zaplatí asi 105 miliónov korún. Na tom by asi nebolo nič zlé. Vždy sa dá argumentovať podporou partnera zo Severoatlantickej aliancie, keby tu nebola tá slovenská ponuka.

Tendra na nákup samohybných húfnic sa zúčastnila slovenská zbrojovka Konštrukta-Defence. Dostala sa do užšieho výberu. Prednosťou bola skutočnosť, že ponúkané delá Eva a Zuzana 2 sú umiestnené na podvozkoch Tatry 815. Neprešla.

České ministerstvo obrany argumentuje tým, že francúzsku firmu Nexter Systems uprednostnilo preto, že húfnica Caesar je vyskúšaná v NATO. “Delo Eva nemohlo byť vybrané, pretože nespĺňa základnú podmienku českej armády. Tou bolo nakúpiť v NATO operačne zavedený zbraňový systém, ” povedal ekonomickému denníku E15 Petr Sýkora z tlačového oddelenia ministerstva.

Slovenské delá sa napriek tomu dostali do finále výberového konania. Zdroj denníka E15 blízky akvizičnému procesu však tvrdí, že s požiadavkou, ktorá rozhodla o víťazovi, mohlo prísť ministerstvo až dodatočne. Že zrejme nebola súčasťou zadania, plynie aj z reakcie riaditeľa Konštrukta –  Romana Ušiaka.

“Z nám dostupných informácií pre spracovanie štúdie uskutočniteľnosti zákazky nebola definovaná požiadavka na systém zavedený v armáde NATO,” reagoval Ušiak na otázku, prečo firma ponúkala húfnicu, ktorá nespĺňala údajne hlavné kritérium českej strany.

“Táto podmienka musela byť komunikovaná interne v procese vyhodnocovania zákazky,” myslí si.

A to smrdí. Hneď si človek spomenie na škandalózne nákupy lietadiel CASA alebo obrnené vozy Pandur. Ale aj ďalšie kauzy, ktoré sa lepia snáď na každý veľký nákup zbraní pre českú armádu alebo inú akvizíciu. Smutnou bodkou je, že premiér Andrej Babiš verejne vynadal na nedávnej bezpečnostnej konferencii ministrov obrany V4 šéfovi českej obrany Lubomírovi Metnarovi, že jeho rezort odmietol nakúpiť húfnice od slovenských partnerov.

Totálna devastácia českého priemyslu

O osobitnom nákupe samohybných diel pre českú armádu Sputnik hovoril so Stanislavom Mackovíkom, známym politikom, bývalým poslancom KSČM a členom snemovne výboru pre obranu.

“V prvom rade si musíme uvedomiť, že už skôr československý zbrojný priemysel bol zlikvidovaný úplne schválne (s tým súhlasíi Jaroslav Štefec, bývalý zástupca riaditeľa Úradu pre dohľad nad akvizíciami na ministerstve obrany, pozn. red.). Začiatkom deväťdesiatych rokov, kedy moc v rozpadajúcom sa Československu prevzala domáca mafia a zahraniční agenti – teda slúžky cudzích záujmov. Pod hlavičkou reštrukturalizácie a humanity došlo k totálnej devastácii nášho priemyslu – vrátane špeciálnej výroby. Naša strojárska výroba bola v mnohých prípadoch konkurencieschopná. To sa týkalo aj výroby zbraňových systémov. Táto skutočnosť vadila predovšetkým Západu. Preto vtedajší prezident ČSSR V. Havel niekoľkokrát vydal vyhlásenie, že Československo svoju zbrojnú výrobu zastaví (existujú rôzne názory na úlohu Havla v tomto odvetví. Bývalý slovenských premiér Fico napríklad treba obvinil Havla z neblahého podielu na paralýze slovenského hospodárstva. Niektorí však poukazujú na to, že konverziu zbrojárstve nenariadil Havel, pozn. red.). Tým dal V. Havel jasne poznať, či obhajuje záujem tejto krajiny alebo záujem zahraničných výrobcov zbraní. Obmedzovanie výroby sa veľmi negatívne dotýkalo predovšetkým slovenských podnikov. Slovensko a ČR majú už z minulosti veľmi dobré väzby v oblasti strojárskej výroby, “zdôraznil pán Mackovík.

“Bohužiaľ – obe republiky majú politiku zaburinenú poskokmi cudzích záujmov. Preto sa vzájomná spolupráca rozvíja veľmi rezervovane a nedostáva sa jej náležitej politickej podpory. Firmy na oboch stranách majú potenciál a dokážu spolupracovať. Ovšem politici sú zaháčkovanými v zahraničí a nepomáhajú vlastným. Je obrovský rozdiel – medzi záujmami firiem a odborníkov a politikov. Preto armády ČR a SR sú na takej personálnej a technickej úrovni. Slovné proklamácie nášho rezortu obrany o spolupráci je len mediálna tapeta, “hovorí jednička Komunistickej strany Čiech a Moravy vo voľbách v Libereckom kraji.

Naozaj sú slovenské húfnice lepšie ako francúzske, ako Bratislava tvrdí? Opäť tu vzniká tieň ako pri nákupoch lietadiel CASA a vozov Pandur.”Armáda by musela urobiť porovnávacie testy. Tam by sa mohla ukázať pravda. Naša armáda má zaobstarať 52 palebných prostriedkov za sumu 6 miliárd korún. Politickí matadori radšej túto čiastku pošlú na účty západných firiem. Slúžia predsa euro-atlantickým záujmom. Nie je náhoda, že v tzv. Západnom svete sa do čela rezortu obrany dávajú ľudia, ktorí armáde nerozumejú vôbec alebo ani trochu. Pod krytím, že civilný minister vykonáva kontrolu – tak je možné realizovať sebeväčšiu hlúposť. Nevedko vo funkcii ministra sa lepšie tvaruje potrebným smerom. Ide len o peniaze a všetko ostatné je druhoradé. Často sa nakupuje drahé a nepotrebné. Len keď peniaze tečú na správne účty, “usudzuje pán Mackovík.

“Ktorá húfnice je lepšie, tak to zaujíma predovšetkým vojakov. Politikov zaujíma len vzájomná kooperácia, udržanie vplyvu a biznis. Pokojne do armády zavedú čokoľvek, čo bude k ničomu. Pokojne vytvoria také podmienky použitia systému, že sa stane skoro nefunkčným, “hovorí renomovaný expert.

NATO a biznis

Ako si odborník vysvetľuje, že sa Slováci dostali do užšieho kola tendra, keď sa vopred vedelo, že nespĺňajú kritérium “operačne zavedeného zbraňového systému NATO”? Alebo to bolo šité na mieru Francúzom?

“Vždy sa nájde dôvod pre zavedenie čohokoľvek. Alebo naopak dôvod na odmietnutie čohokoľvek. Západné zbrojovky majú politický vplyv. Majú peniaze a dokážu si prerozdeliť zákazky a svoju sféru vplyvu. Hnacím prvkom je zisk. Všeobecne platí, že štáty nakupujú zbraňové systémy, ktoré už niekde v armáde slúžia. Ak chceme kvalitu za rozumné peniaze, tak by bolo riešením realizovať testy a porovnať parametre. Ak je v zadaní napísané, že systém musí byť operačne nasadený, tak je to posilnenie pozície výrobku, ktorý je ponúkaný francúzskou stranou. Ak má slovenský systém Eva lepšiu balistickú ochranu a inak porovnateľné parametre s francúzskym prostriedkom Caesar, tak by som sa nebál zaobstarať slovenský výrobok. Avšak zase budeme počúvať árie o kompatibilite a skúsenostiach. V NATO je biznis rovnako dôležitý ako obsadzovanie cudzích území, “myslí si politik.

A naozaj je toto kritérium dôležité pre bezpečnosť vojakov, alebo to je len vhodný argument?

“Slovenské systémy Eva a Zuzana 2 majú byť pre ich obsluhu bezpečnejšie. Eva dokáže vypáliť 12 rán a obsluha je stále chránená a nemusí opustiť bojový priestor. Bezpečnosť je dôležitá. Avšak tu sa zase šije na mieru tomu, kto má väčší vplyv. Ak chcú rozptýliť pochybnosti, tak nech urobia porovnávacie testy. Na ich základe je pokojne možné nasadiť do výzbroje aj úplne nový a nezavedený prostriedok, ak vykáže lepšie parametre. To by bolo správne riešenie, “hovorí Stanislav Mackovík, vedúci kandidát KSČM v Libereckom kraji.