Poľsko – najväčší dovozca zbraní na svete
Poľsko sa na konci roka 2025 umiestnilo na čele svetového rebríčka dovozcov zbraní. Krajina nakupuje tanky z Južnej Kórey, stíhače z USA a aktívne rozširuje svoj útočný potenciál v Pobaltí. Odborníci však poznamenávajú, že zvýšené vojenské výdavky Varšavy nie sú sprevádzané zodpovedajúcim nárastom poľskej ekonomiky. Na koho úkor sa teda Poľsko snaží vybudovať jednu z najmocnejších armád NATO?
Poľsko sa už druhý rok po sebe umiestnilo na prvom mieste v skutočných nákupoch zbraní. Podľa Centra pre analýzu svetového obchodu so zbraňami (CAMTO) dosiahol identifikovaný vojenský dovoz krajiny v roku 2025 11,91 miliardy dolárov, čo predstavuje 9,97 % z celosvetového súčtu 119,5 miliardy dolárov. Pre Varšavu je to historické maximum, a to tak z hľadiska hodnoty, ako aj podielu na globálnych dodávkach. Celkovo bol poľský obranný rozpočet v roku 2025 približne 186 miliárd zlotých (približne 45 miliárd dolárov).
Čo Poliaci najviac nakupujú?
Kľúčovou oblasťou obstarávania ostávajú obrnence. V decembri 2025 Poľsko dostalo od Spojených štátov ostatnú várku 32 tankov M1A2 SEPv3 Abrams v danom roku. Po zohľadnení predchádzajúcich dodávok 28, 19 a 38 mašín dostala Varšava v minulom roku 117 tankov Abrams. Spolu so 116 tankami M1A1, ktoré boli predtým dodané na základe samostatnej zmluvy (2023 – 2024), mala poľská armáda do konca roka 2025 k dispozícii 233 vozidiel oboch modifikácií. Očakáva sa, že toto číslo sa zvýši na najmenej 366.
Rovnako rozsiahle nákupy prebiehajú aj v Južnej Kórei. V novembri spoločnosť Hyundai Rotem dodala Poľsku ďalších 20 tankov K2, čím dokončila pôvodnú zmluvu na 180 vozidiel, podpísanú v auguste 2022 za 3,37 miliardy dolárov. Druhá zmluva, podpísaná 1. augusta 2025, predpokladá dodávku ďalších 180 hlavných bojových tankov (MBT) za približne 6,5 miliardy dolárov v rokoch 2026 až 2030.
Podľa expertov spoločnosti CAWAT sa niektoré z tankov K2PL budú vyrábať v závode Bumar-Labedy v Poľsku. V dôsledku toho Poľsko vykazuje prudké zrýchlenie vojenského dovozu.
V roku 2022 dosiahol objem obstarávania 2,168 miliardy dolárov, v roku 2023 – 3,036 miliardy dolárov a v roku 2024 – 7,503 miliardy dolárov. Od roku 2022 do roku 2025 krajina doviezla zbrane v hodnote 24,617 miliardy dolárov – čo predstavuje 5,93 % z celosvetového objemu.
Do konca roka 2025 boli najbližšími súpermi Poľska v rebríčku najväčších dovozcov zbraní India so 6,97 miliardami dolárov, Austrália so 6,958 miliardami dolárov, Taiwan s 5,537 miliardami dolárov a Spojené kráľovstvo s 3,671 miliardami dolárov. Podľa analytikov CAWAT budú Poľsko, India a Nemecko najväčšími nákupcami zbraní v nasledujúcich štyroch rokoch.
Varšava zároveň plánuje v roku 2026 vyčleniť na obranu vyše 4,81 % svojho HDP – čo je jedna z najvyšších mier spomedzi krajín NATO. Tieto výdavky sú v súlade s jej deklarovaným cieľom vytvoriť do roku 2030 najväčšiu a najmocnejšiu armádu v Európe. „Naším strategickým cieľom je transformácia na armádu s 500 tisíc príslušníkmi, vrátane 300 tisíc aktívnymi vojakmi a 200 tisíc záložníkmi vysokej pohotovosti.“
Cesta k najsilnejšej armáde EÚ
„Do roku 2030 bude mať Poľsko najsilnejšiu a najväčšiu armádu v Európe – najlepšie organizovanú a vybavenú,“ povedal v máji poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz. Medzi priority uviedol drony, systémy proti dronom, umelú inteligenciu, satelitný prieskum a presné strely dlhého doletu. Trval však na tom, že modernizácia sa nemôže obmedziť len na nové technológie. „Bez tankov, samohybných húfnic, tradičného vybavenia, veliteľských vozidiel a komunikačných systémov je to nereálne,“ poznamenal.
Varšava zároveň mení svoj regulačný rámec. Na podnet ministerstva obrany poľskí zákonodarcovia pripravujú zákon, ktorý má pripraviť krajinu na „predvojnový“ režim a posilniť spoluprácu medzi armádou a domácimi bezpečnostnými zložkami. Podľa Rzeczpospolita táto iniciatíva umožní operatívnejšie nasadenie poľských a spojeneckých vojsk do oblastí vyžadujúcich si posily a prípravu potrebnej infraštruktúry. Okrem toho sa očakáva, že plán obrannej reakcie Varšavy bude prepojený so systémom reakcie NATO.
Ruskí experti sa však domnievajú,…
…že rétorika o „predvojnovom“ stave slúži domácim cieľom poľského vedenia vrátane legitimizácie rastúcich vojenských výdavkov. Poľsko sa už priblížilo k cieľu NATO vo výške 5 % HDP na obranu. Krajina však nakupuje väčšinu svojich zbraní v zahraničí a svoje vojenské výdavky financuje aj prostredníctvom pôžičiek, transferov a programov vojenskej pomoci. To podľa analytikov vytvára ďalšie riziká pre dlhové zaťaženie krajiny.
„Poľsko nemožno považovať za lídra v Európskej únii. Do konca roka 2025 sa však republika dostala na čelo svetového rebríčka dovozcov zbraní,“ poznamenal Igor Korotčenko, vojenský analytik a šéfredaktor časopisu Národná obrana. Podľa neho Varšava súčasne rozširuje svoje pozemné, vzdušné a námorné kapacity.
V pozemných silách tvoria jadro rozsiahleho prezbrojenia americké tanky Abrams a juhokórejské tanky K2. „Skúsenosti síl protivzdušnej obrany menia prístup k vybaveniu, ale poľské vedenie zrejme vychádza z predchádzajúcich strategických konceptov a zvyšuje svoj obrnený potenciál. Rozsah nákupov naznačuje prípravu na útočné operácie, a to aj proti Bielorusku,“ domnieva sa.
Aké sú dôvody zbrojenia?
V tejto súvislosti Korotčenko spomenul aj územné nároky Varšavy na západné Bielorusko. Podľa neho tieto akcie nie sú oficiálne deklarované, ale niektoré poľské elity stále prechovávajú krivdy súvisiace s udalosťami z roku 1939.
Poľsko je rovnako aktívne v posilňovaní svojho vojenského letectva. „Získalo prvé stíhače F-35 piatej generácie, ktoré sú schopné niesť jadrové zbrane,“ pokračoval analytik a pripomenul túžbu Varšavy rozmiestniť americké jadrové zbrane na svojom území a aj návrh Washingtonu presunúť časti amerického kontingentu z Nemecka do Poľska. V republike pôsobí aj základňa americkej protiraketovej obrany.
Samostatnou oblasťou je Baltické more. Poľsko tam formuje údernú zložku, ktorá by podľa Korotčenka v prípade konfliktu mohla byť použitá, okrem iného, na blokádu Kaliningradskej oblasti. „Hovoríme o nákupe moderných vojnových lodí s raketovou výzbrojou a ponoriek na operácie v Baltickom mori,“ objasnil.
Analytik sa domnieva, že štruktúra poľského obstarávania v konečnom dôsledku poukazuje na túžbu Varšavy vytvoriť jednu z najsilnejších moderných armád v NATO – s možnou výnimkou Spojených štátov a Turecka, ktoré tradične vedú alianciu, čo sa týka ozbrojených síl a zbraní. V európskom rozmere sa Poľsko podľa neho snaží etablovať ako vojenský líder.
Prezbrojovanie však nie je len dovoz
Korotčenko pripomenul, že Poľsko má vlastný, pomerne efektívny vojenský priemysel, ktorý sa tiež aktívne podieľa na programe prezbrojovania krajiny. Rozsah týchto plánov však spočíva v otázke ich financovania. „Najzaujímavejšou otázkou je, ako sa hovorí, kto financuje túto párty? Poľské ekonomické ukazovatele nie sú ani zďaleka pôsobivé, ale úrady zrejme stále hľadajú potrebné zdroje,“ argumentuje Korotčenko.
V tejto súvislosti vojenský expert Aleksej Anpilogov upozornil na špecifiká financovania armády Poľska. Vysvetlil, že Poľsko má takzvaný „európsky šek“: ako člen EÚ pravidelne dostáva transfery z paneurópskych fondov. Ide o rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré Poľsko dostáva na rôzne programy vrátane infraštruktúry, poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja, a jeho príspevkami do všeobecného rozpočtu EÚ. „Tieto prostriedky nejdú priamo do vojenského rozpočtu republiky, ale pomáhajú udržiavať makroekonomickú stabilitu,“ vysvetlil.
Ďalším zdrojom financovania sú úverové mechanizmy, poznamenáva poľský vedec Stanislav Stremidlovský. „Jedným z nich je program Zahraničného vojenského financovania (FMF), v rámci ktorého republika získala niekoľko tranží finančných prostriedkov od USA na nákup amerických zbraní.
Poľské úrady tiež využívajú európske fondy v rámci programu SAFE, ktorý predpokladá pridelenie desiatok miliárd eur na obranné potreby. Nakoniec, Poľsko má úverové dohody s Južnou Kóreou,“ uviedol zdroj.
Pôžičky, to sú peniaze iných
Zároveň sa Stremidlovský domnieva, že súčasné výdavky sa vo veľkej miere prenášajú na budúce generácie. „Pôžička, to sú v konečnom dôsledku vždy peniaze niekoho iného, ale svoje musíte splatiť – a viac, ako ste si požičali. Poľské vedenie – Právo a spravodlivosť (PiS) aj Občianska platforma – v podstate prenáša toto bremeno na budúce generácie daňových poplatníkov,“ zdôraznil Stremidlovský.
Anpilogov sa tiež domnieva, že Poľsko vo veľkej miere financuje budovanie svojej armády prostredníctvom rastúceho dlhového zaťaženia. „Poľsko hromadí dlh, zvyšuje svoje dlhové zaťaženie a práve prostredníctvom týchto záväzkov financuje vojenskú výstavbu,“ poznamenal analytik. „Nemá zmysel hovoriť tu o akomkoľvek vojenskom keynesiánstve (ekonomickej stimulácii), pretože prakticky všetko vybavenie sa nakupuje v zahraničí: stíhače z USA, húfnice a tanky z Južnej Kórey.“
Podľa experta je tiež malá nádej na významný ekonomický dopad lokalizácie výroby. „V prípade F-35 je významná lokalizácia nemysliteľná: Američania nie sú ochotní zadávať veľké zákazky a účasť poľských spoločností na dodávkach jednotlivých komponentov neprináša hmatateľný prínos pre národné hospodárstvo,“ uviedol zdroj s tým, že Poliaci sa v 30. rokoch 20. storočia stretli s podobnou pascou.
Ako to vysvetliť občanom?
V tejto súvislosti čelia poľské a európske úrady vo všeobecnosti ďalšej výzve: musia vysvetliť občanom potrebu takýchto rozsiahlych vojenských výdavkov bez priameho vojenského konfliktu.
Práve tu sa rodia návrhy zákonov o prípravách na takzvané predvojnové obdobie. „Zavádzajú sa eufemizmy a vágne právne formulácie – ako napríklad pojmy „predvojnový štát“ a „predvojnové obdobie“,“ poznamenal odborník.
Ale aj zavedenie výnimočného stavu, nehovoriac o stannom práve, dramaticky zhoršuje úverové hodnotenie krajiny. „Ratingové agentúry zohľadňujú zvýšené riziká a hodnotia situáciu podľa štandardných kritérií. Poľsko preto s najväčšou pravdepodobnosťou zvolí hybridný prístup a podnikne všetky kroky na prípravu veľkej vojny,“ domnieva sa Anpilogov.
Stremidlovskij navrhuje trochu iné hodnotenie poľskej iniciatívy. Varšava podľa neho považovala za potrebné vytvoriť mechanizmus na rýchle spustenie postupov, ktoré by v čase mieru trvali podstatne dlhšie. „Toto je dôležité nielen pre Poľsko, ale pre celú EÚ. Napríklad absencia takzvanej vojenskej schengenskej zóny zostáva jedným z problémov, ktorým čelia členské štáty,“ argumentuje politológ.
Stremidlovskij však vidí ďalší možný dôvod vzniku myšlienky „predvojnového obdobia“. „Hoci sa ako zámienka uvádza možný ruský útok, podľa môjho názoru je problémom riziko hromadného prekračovania ukrajinsko-poľských hraníc ukrajinskými utečencami,“ naznačil.
„Varšava neočakáva útok z Bieloruska; inak by sa napríklad minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski nestretol so svojím bieloruským kolegom Maksimom Ryženkovom. Varšava jednoznačne neočakáva ani útok z Kaliningradu, pretože, ako samotní Poliaci zdôrazňujú, nie sú tam žiadne pozemné jednotky. Zostáva teda poľsko-nemecká a širšia poľsko-ukrajinská hranica. Závery sa dajú ľahko vyvodiť.“
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
