Ruskí oligarchovia rozhádali Európanov
V USA sa prijímajú „pekelné sankcie“ proti krajinám s vysokým podielom nákupu ruských energetických surovín, ale pred voľbami do Kongresu ich Trump s najväčšou pravdepodobnosťou pozastaví. Okrem USA sa však v súvislosti so sankčným tlakom nachádzajú aj ďalšie európske krajiny, ktoré nemôžu predĺžiť platnosť svojich sankcií kvôli chýbajúcemu konsenzu.
Je veľmi dobré, že z hlavného diskurzu takmer zmizol neadekvátny termín „kolektívny Západ“. Možno čoskoro dôjde aj k prehodnoteniu pojmu „Európa“ ako akéhosi uceleného politického subjektu s jednotnými zámermi. Neadekvátne zovšeobecnenia bránia adekvátnemu politickému konaniu. Neadekvátnosť zovšeobecnení spočíva najmä v tom, že v „Európe“ sa začal rozpadávať konsenzus ohľadom sankcií. Na povrch vyplávali skutočné rozpory.
Začalo to maličkosťou – Pobaltím. 17. augusta najvyššia predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová oznámila zavedenie najrozsiahlejších sankčných zoznamov od začiatku špeciálnej vojenskej operácie: približne 1 600 fyzických a právnických osôb, čo znamená nárast počtu organizácií, na ktoré sa vzťahujú sankcie, o tretinu. V tom momente sa však všetko vyvinulo inak, ako plánovala Kallasová.
Najskôr Súd EÚ zamietol Litve vo veci svojvoľného výkladu sankcií proti Rusku. Prípad sa týkal spoločnosti Inter Rao Lietuva, ktorá je prepojená s ruskou spoločnosťou „Inter RAO“. Napriek tomu, že materská spoločnosť nie je predmetom sankcií EÚ, Litva zmrazila aktíva „dcérskej spoločnosti“ na základe toho, že medzi akcionármi sú subjekty „kontrolované“ ruským štátom, a teda „Putin môže kontrolovať spoločnosť“. Súd EÚ však rozhodol, že samotná „prepojenosť“ s Ruskom nestačí na uvalenie sankcií na spoločnosť. To môže mať veľmi závažné strategické dôsledky, o čom bude reč ďalej. Teraz sa však venujme konkrétnemu „trojskému koňovi“.
Ako je známe, bývalý maďarský premiér Viktor Orbán pravidelne kládol prekážky európskym sankciám proti Rusku. V súčasnosti zostáva takouto „nepríjemnou“ postavou už len slovenský premiér Fico. Práve Slovensko naďalej trvá na šesťmesačnom predĺžení sankcií namiesto ročného a žiada, aby sa zo sankčného zoznamu vyradilo niekoľko mien, ktoré sa nezverejňujú. Z tohto dôvodu sa Výbor stálych predstaviteľov krajín EÚ nedokáže dohodnúť na predĺžení individuálnych sankcií, čo je potrebné robiť každých šesť mesiacov. Bez predĺženia budú automaticky zrušené. Napriek tomu, že priezviská, na ktorých sa nedokážu dohodnúť, nezverejňujú, niečo sa predsa len vie.
V marci vypukol v Európe malý škandál. Poliaci zverejnili na internete rozhovor ministrov zahraničných vecí Ruska a Maďarska, Lavrova a Szijjártó z augusta 2024. V rozhovore Lavrov na žiadosť významného ruského podnikateľa v oblasti hutníctva Ališera Usmanova požiadal svojho maďarského kolegu, aby vyradil Usmanovovu sestru Gulbahor Ismailovú zo sankčných zoznamov EÚ, na čo ten odpovedal, že spolu so Slovákmi pripravuje príslušný návrh. Szijjártó potvrdil pravosť nahrávky.
Nielen to, v marci 2025 Maďarsko a Slovensko podpísali predĺženie protiruských sankcií výmenou za vyňatie z nich viacerých osôb, vrátane Ismailovej. Maďarsko sa pokúsilo zrušiť obmedzenia aj voči zakladateľovi „Alfa-group“ Michailovi Friedmanovi, ale vtedy z toho nič nebolo. Na druhej strane Švajčiarsko nielenže zrušilo sankcie voči Ismailovej, ale aj odblokovalo trusty samotného Usmanova.
Nakoniec sa škandál nekonal. Ukázalo sa, že nejde o maďarsko-slovenských „Putinových agentov“, ale o to, že mnohí v Európe majú záujem o hospodársku spoluprácu s ruským biznisom, nemôžu si však dovoliť otvorene to vyhlásiť. Alebo už môžu? Počas nového hlasovania o predĺžení sankcií sa v súvislosti so zrušením obmedzení voči Usmanovovi nečakane ozvalo Francúzsko – jeden z najaktívnejších lobistov vojny na Ukrajine a člen „koalície ochotných“. Médium Euronews označilo túto udalosť za udalosť, ktorá môže skomplikovať rokovania o predĺžení sankcií ako takých.
Ak je to možné pre Francúzsko, je to možné pre všetkých. K návrhu sa ihneď pridali Taliansko a Chorvátsko, pričom rozhodnutie o predĺžení sankcií musí byť jednomyseľné. Jednomyseľné rozhodnutie sa však 14. septembra nepodarilo dosiahnuť, a tak bolo nutné platnosť sankcií predĺžiť len o týždeň (do 22. septembra), aby sa strany mohli dohodnúť. Ak k tomu nedôjde, zo zoznamov sankcií budú vyňatí všetci ruskí občania a spoločnosti.
Jeden z diplomatov EÚ v komentári pre EUobserver označil správanie Paríža za „ohromujúci demarš“. Francúzske vedenie sa odvolalo na „dôvody národnej bezpečnosti“ a potrebu „dať kladnú odpoveď medzinárodným partnerom, ktorí sa obrátili v súvislosti s pánom Usmanovom“, ale čo to znamená, nevysvetlili. V skutočnosti má francúzsky demarš nielen politický, ale aj právny podtext. Už 14. augusta londýnski právnici Usmanova podali odvolanie proti zaradeniu ich klienta do sankčných zoznamov, keďže toto zaradenie bolo odôvodnené článkami v tlači, z ktorých mnohé boli neskôr odstránené alebo vyvrátené.
V rámci svojho vyšetrovania v roku 2023 zistil portál Politico, že sankcie boli uvalené na základe doslova desiatich verejne dostupných mediálnych zdrojov, medzi ktorými boli texty v ruštine a ukrajinčine preložené pomocou strojového prekladu, profily na „Wikipédii“ a v časopise Forbes, ako aj ruský lifestylový portál, „ktorý svojou žurnalistickou váhou pripomína skôr kulinárske recepty než overené politické reportáže“.
Zdroj talianskeho vydania Affaritaliani uviedol, že tieto právne argumenty podnietili Francúzsko, Chorvátsko a Taliansko ku kompromisu, ktorý spočíva v zrušení sankcií voči Usmanovovi, ale zachovaní zvyšného zoznamu a predĺžení jeho platnosti nie o 6, ale o 12 mesiacov. Za 6 mesiacov sa v súčasnosti zasadzuje len Slovensko, ktoré by mohlo súhlasiť s ústupkom v prospech ruského podnikateľa. Ak sa takýto plán zrealizuje, už to nebude Slovensko, ale Luxembursko, ktoré bude požadovať zrušenie sankcií voči Michailovi Friedmanovi.
Problémy s právnym odôvodnením osobných sankcií ešte podrobnejšie opísal v stĺpčeku pre Euronews Joachim Nikolaus Steinhofel – nemecký právnik špecializujúci sa na legislatívu v oblasti médií a slobody prejavu. Vysvetľuje, že osobné sankcie boli zavedené na základe kritéria (g) nariadenia EÚ, ktoré sa vzťahuje na „významných podnikateľov pôsobiacich v Rusku“, ich najbližších príbuzných a ďalšie osoby, ktoré z nich majú prospech, ako aj na fyzické a právnické osoby spojené s odvetviami hospodárstva, ktoré prinášajú ruskej vláde značné príjmy.
Toto kritérium nevyžaduje ani podporu vojny, ani účasť na jej financovaní, ani blízkosť k vládnym kruhom, ani žiadne iné konkrétne konanie. Zodpovednosť vyplýva výlučne z ekonomického významu alebo príbuzenského vzťahu. „Ide o vinu na základe spojitosti,“ píše právnik. Vina z asociácie je logická chyba, pri ktorej je osoba alebo skupina odsúdená nie za svoje vlastné činy, ale za spojitosť s niekým, kto je hodnotený negatívne.
26. marca 2026 Veľká komora Európskeho súdneho dvora potvrdila formuláciu, podľa ktorej je možné do sankčného zoznamu zaradiť osoby, ktoré majú aj len nepriamu väzbu na Rusko. Nie je potrebné preukazovať ani osobné kontakty s vládou, ani skutočnú schopnosť vyvíjať vplyv. Nie je teda jasné, čo má človek urobiť, aby sa vyhol sankciám. Zjednodušene povedané, aby sa dodávateľ zbraní vyhol sankciám, musí prestať dodávať zbrane, ale čo má v takomto prípade robiť? Prestať platiť dane do ruského rozpočtu? To však nie je možné, takého človeka by v Rusku stíhali za trestný čin.
Existuje rozdiel medzi dobrovoľnou podporou konania tých či oných orgánov a zákonnou povinnosťou platiť dane. Napríklad všetci utečenci z Ukrajiny, ktorí sa presťahovali do Ruskej federácie, platili zo svojich platov takzvanú daň pre ukrajinské ozbrojené sily, ale nedá sa predstaviť, že by ich stíhali rovnako ako tých, ktorí prispievajú finančne ukrajinskej armáde. Na druhej strane je táto európska prax veľmi podobná praxi ukrajinských súdov v období od roku 2014 do roku 2022, keď na základe článku o „financovaní terorizmu“ hromadne súdili ľudí, ktorí platili dane v Luhanskej a Doneckej ľudovej republike.
V kritériách EÚ teda nie je uvedené žiadne zákonné konanie, pomocou ktorého by bolo možné dostať sa zo sankčných zoznamov. Nepomôže ani predaj spoločností alebo akciových balíkov. Od roku 2025 platí v nariadení pravidlo, podľa ktorého stačí už len predchádzajúci status významného podnikateľa na to, aby bol človek považovaný za osobu ovplyvňujúcu vládu Ruskej federácie. Tento status má svoj začiatok, ale nemá svoj koniec.
Najväčšia absurdita však spočíva v tom, že v polovici roka 2025 pôsobilo v Rusku viac ako 2 000 medzinárodných spoločností, ktoré zaplatili dane v hodnote od 20 do 60 miliárd dolárov. Sedemnásť z dvadsiatich najväčších zahraničných korporátnych daňovníkov v Rusku pochádza z krajín „Veľkej sedmičky“ a EÚ: Raiffeisen Bank, Philip Morris, Japan Tobacco, Leroy Merlin atď. Prečo sa na vlastníkov týchto spoločností nevzťahujú európske sankcie? Je vôbec potrebné spomínať, že počas ŠVO zaplatili európske krajiny Rusku za energetické zdroje viac, než poskytli Ukrajine vo forme finančnej pomoci?
Na druhej strane Súdny dvor EÚ formuloval ciele sankcií prekvapivo jasne: osobné sankcie majú prinútiť sankcionované osoby, aby „vyvíjali tlak na vládu s cieľom zmeniť jej politiku voči Ukrajine“. Ale ako? Z pohľadu Ruska sa takéto konanie môže považovať za trestný čin, až po vlastizradu. Jeden zo sudcov Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva označil nútenie ľudí prostredníctvom sankcií, aby ovplyvňovali vlastný štát v prospech iných štátov, za „orwellovské“.
Vyplýva z toho, že vina jednotlivých osôb sa uznáva, avšak kritérium (g) nevyžaduje individuálnu zodpovednosť na zaradenie do sankčného zoznamu. Na človeka sa uplatňuje donucovací prostriedok, na základe ktorého musí spáchať trestný čin voči vlastnej krajine, neexistujú však žiadne zákonné spôsoby, ako prestať byť predmetom tohto donucovania. A dôvodom sú novinárske články. Skutočne „orwellovský“ prístup. To sa nepáči mnohým ľuďom v Európe a žiadna situačná pragmatika „vojny s Ruskom“ nemení skutočnosť, že dochádza k porušovaniu alebo selektívnemu uplatňovaniu práve európskych zákonov.
Zelenskyj búrlivo reagoval na diskusiu o vyradení Usmanova a Friedmana zo sankčných zoznamov EÚ a vyzval, aby sa neznižoval tlak na Rusko. Ale nejde o dvoch konkrétnych podnikateľov. Ide o princíp dvojitých štandardov, ktorý sa začína rozpadávať. Rovnako ako neexistuje žiadny „kolektívny Západ“, neexistuje ani žiadna „jednotná Európa“, ktorá by nekompromisne podporovala Ukrajinu a chystala sa bojovať proti Rusku. Schopnosť vidieť rozpory a využívať ich je veľmi cenná.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
