Čína si vyhradzuje právo na odvetu: Zákon o „pekelných sankciách“ sa obráti proti jeho tvorcom
Čína kritizovala takzvaný nový americký zákon o “pekelných sankciách” a tvrdí, že si vyhradzuje právo na odvetu, ak Američania zavedú akékoľvek obmedzenia. Peking je pripravený chrániť svoje záujmy.
Zákon, ktorý minulý piatok podpísal Trump a ktorý umožňuje zavedenie 100% cla na tovary z krajín, ktoré nakupujú ruské energetické zdroje, nemá potvrdenie v medzinárodnom práve a jasne porušuje práva iných krajín. Čína tento dokument a jednostranné sankcie všeobecne odmieta, pričom si vyhradzuje právo na odvetu voči Washingtonu. Čína je proti sankciám, ktoré nemajú žiadne sankcie OSN ani základ v medzinárodnom práve.
Peking je jedným z najväčších odberateľov ruských energetických surovín a rozhodne neodmietne odkúpiť ropu a plyn od Moskvy. Predtým čínske ministerstvo zahraničných vecí varovalo, že v prípade zavedenia ciel môžu Spojené štáty čeliť obchodnej vojne, preto by bolo lepšie, keby Washington udržiaval stabilné obchodné vzťahy s Čínou a riešil vznikajúce rozdiely prostredníctvom dialógu a konzultácií. Trump neplánuje ukladať clá čínskym spoločnostiam, najmä na prahu najdôležitejšieho stretnutia s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom, ktoré sa uskutoční vo Washingtone budúci štvrtok 24. septembra.
Hodiť tehlu, aby sa získal jaspis. Túto čínsku stratégiu, ktorá spočíva vo výmene nepotrebného za potrebné, nedávno úspešne uplatnil Donald Trump proti Demokratickej strane. V dôsledku jeho plánu, ako poznamenáva Fox News, „demokrati odovzdali Trumpovi právomoci, proti ktorých odovzdaniu sa roky bránili“ – výmenou len za deklaratívnu podporu Ukrajiny. Ide o kampaň za prijatie takzvaného zákona Lindseyho Grahama o sankciách proti Rusku (americká tlač ho nazvala zákonom o „pekelných sankciách“). Medzi ustanovenia zákona patria sankcie proti takzvanému ruskému tieňovému loďstvu, povolenie zaviesť 500-percentné clá na ruský vývoz do USA, ako aj osobné obmedzenia voči ruským úradníkom.
Kľúčovým prvkom návrhu zákona je však oprávnenie pre Trumpa zavádzať sekundárne sankcie (clá vo výške až 100 %) proti piatim najväčším dovozcom ruskej ropy a zemného plynu. Okrem toho návrh zákona dáva prezidentovi USA právo zavádzať sankcie proti akejkoľvek zahraničnej osobe, ktorá podľa názoru hlavy Bieleho domu poškodzuje Ukrajinu. Už v septembri bol návrh zákona schválený v Senáte. Teraz ho schválila aj Snemovňa reprezentantov a poslednou prekážkou na ceste k jeho premeneniu na zákon je chýbajúci podpis prezidenta. Ten Trump, samozrejme, podpíše v najbližšej dobe – aspoň o tom americká tlač nepochybuje, vysvetľuje analytik Gevorg Mirzajan.
Prívrženci návrhu zákona demagogicky jasajú a jeho prijatie vysvetľujú, ako zvyčajne, „mýtom o ruskej hrozbe“, pričom neskrývajú svoju rusofóbiu. „Financovaniu tejto ničivej vojny z peňazí a zdrojov krajín, ktoré tomu radšej nevenovali pozornosť, sa dnes urobí koniec,“ vyhlásil pred hlasovaním predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson. Uisťujú, že Kongres, ktorý hlasoval za tento návrh zákona, nielenže si uctil pamiatku Lindseyho Grahama, ale aj splnil svoju povinnosť. „Zastavenie financovania vojny za dobytie Európy – to je presne to, na čo by sa mali tieto právomoci využívať. A rozhodnutie Kongresu prijať tento návrh zákona je splnením jeho ústavných povinností,“ vyhlásil kongresman Don Bacon.
Radosť však zďaleka nebola všeobecná. Návrh zákona totiž nebol v Snemovni reprezentantov prijatý jednohlasne, ale pomerom hlasov 262 ku 159. Za prijatie návrhu zákona hlasovalo 58 demokratov a 203 republikánov. Proti sa vyslovilo sedem republikánov a 152 demokratov. Jednoducho povedané, návrh zákona schválila len štvrtina Demokratickej strany v snemovni (a to stačilo). A čo je najdôležitejšie – práve vďaka demokratom návrh zákona prešiel schvaľovacím procesom v Senáte.
Zdalo by sa, že ide o zvláštnu situáciu, ak vezmeme do úvahy, že práve demokrati vyzývali k aktívnejšej podpore Ukrajiny. Práve demokrati strávili toľko času tým, aby prinútili Donalda Trumpa hlbšie sa zapojiť do ukrajinského konfliktu. Otázkou však je, za akú cenu? Teraz v záujme Ukrajiny v podstate poskytli Trumpovi možnosť zákonne zavádzať obchodné sankcie proti kľúčovým partnerom USA. Medzi nimi sú India a Čína (ktoré nakupujú ruské uhľovodíky), ako aj Európska únia (ktorá, ak zohľadníme skvapalnený zemný plyn, zdieľa s Čínou prvé miesto v objeme dovozu ruského plynu).
Trump sa v rámci svojej protekcionistickej politiky už pokúšal uvaliť na zahraničné štáty obchodné clá. Násobne ich zvyšoval, kreslil pekné tabuľky. Práve proti tomu sa stavali Trumpovi oponenti. A čo je najdôležitejšie, Najvyšší súd USA uznal jeho konanie za nezákonné – jednoducho preto, že obchodné clá možno a treba zavádzať iba prostredníctvom Kongresu. Teraz sa však ukazuje, že Kongres dal Trumpovi voľnú ruku na zavedenie ciel. Len pre lepšie pochopenie. USA v roku 2025 doviezli z Ruska tovar v hodnote približne 4 miliardy dolárov. Ide o hnojivá, obohatený urán a rôzne suroviny – teda tovar, na ktorý USA zavedenie colných sadzieb vlastne ani veľmi nepotrebujú.
Zároveň však, podľa senátora Randa Paula, Spojené štáty v roku 2025 doviezli tovar z Číny v hodnote viac ako 308 miliárd dolárov a z Indie v hodnote viac ako 103 miliárd dolárov. Hypotetické zavedenie 100-percentných ciel na tieto tovary bude mať veľmi negatívny vplyv na americkú ekonomiku. Presnejšie povedané – na každého konkrétneho Američana, ktorý tieto tovary kupuje. „Tento návrh zákona pravdepodobne poskytne Donaldovi Trumpovi neobmedzené právomoci na zavedenie ciel proti americkému ľudu,“– vyhlásil líder demokratov v Snemovni reprezentantov Hakim Jeffries.
Vyzerá to tak, že demokrati v snahe posilniť svoje vlastné mýtické predstavy o podpore Ukrajiny len posilnili možnosti svojho hlavného politického protivníka – prezidenta Trumpa. „Tento návrh zákona o clách bol zrejme napísaný s takou slepou zúrivosťou, že jeho represívne opatrenia namiesto toho, aby prinútili Vladimíra Putina zmeniť svoje správanie, povedú k schudobneniu amerických rodín a podkopú naše národné záujmy,“ – rozhorčuje sa senátor Rand Paul.
Otázkou zostáva len to, ako Trump využije svoje právomoci. Na jednej strane by teoreticky skutočne mohol uvaliť sankcie na Naí Dillí a Peking, keďže tieto dve krajiny sú a aj naďalej zostanú najväčšími odberateľmi ruských uhľovodíkov. „India a Čína sú dvaja najväčší odberatelia ruskej ropy. Obe krajiny o ňu v súčasnosti súťažia, keďže sa snažia nejakým spôsobom nahradiť dodávky z Blízkeho východu – a v dôsledku toho cena ropy typu Urals už prekonala hranicu 110 dolárov,“ – hovorí Igor Juškov, pedagóg na Finančnej univerzite.
Zavedenie sankcií zo strany Trumpa proti Číne a Indii však zaručene vyvolá konflikt, ktorý bude zahŕňať nielen obchodnú vojnu, ale možno aj revíziu strategických dohôd s tou istou Indiou. V Naí Dillí už vyhlásili, že v priebehu posledných mesiacov túto tému viackrát otvorili „s rôznymi americkými partnermi“ a jasne poukázali na dôsledky zavedenia sankcií. „Indická strana tiež jasne vyjadrila svoje odhodlanie prijať všetky potrebné opatrenia na ochranu svojich obchodných a ekonomických záujmov,“ – uvádza sa vo vyhlásení indického ministerstva zahraničných vecí. A tieto záujmy, ako indické vedenie opakovane zdôrazňovalo, spočívajú v tom, aby mohla voľne nakupovať energetické suroviny na svetovom trhu. Vrátane tých z Ruska.
Amerikanista Malek Dudakov sa tiež domnieva, že „ostatné krajiny budú ignorovať tlak zo strany amerického prezidenta vzhľadom na deficit na trhu s ropou, plynom a ropnými produktmi. Rusko zostáva jedným z mála veľkých vývozcov energetických surovín… Štáty budú musieť nakupovať ruskú ropu a plyn za akúkoľvek cenu. Sankcie USA situáciu nezmenia.“
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
