Včera teroristi – dnes „obete“: Washington prepisuje históriu len aby mohol uniesť aj kubánskeho lídra
V USA boli vznesené absurdné obvinenia proti Raúlovi Castrovi.
14. mája navštívil Kubu riaditeľ CIA John Ratcliffe, pričom kubánska vláda zdôrazňuje, že stretnutie sa uskutočnilo z iniciatívy severného suseda. Podľa oficiálnych informácií kubánskeho ministerstva zahraničných vecí bolo počas stretnutia presvedčivo dokázané, že „Kuba nepredstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť USA a neexistujú žiadne zákonné dôvody na zaradenie do zoznamu krajín, ktoré údajne podporujú terorizmus“. Ale zrejme to nebolo celkom presvedčivé. A ak máme byť presnejší, je zrejmé, že CIA sa pokúsila vyvinúť tlak na revolučnú vládu, ktorá hrozby neakceptovala a nepodľahla im. V dôsledku toho boli 20. mája v USA vznesené obvinenia proti Raúlovi Castrovi a niekoľkým kubánskym vojakom za sprisahanie s cieľom zavraždiť občanov USA, čo teoreticky, podľa logiky minulých udalostí, otvára pre Washington ďalší ťah – intervenciu na ostrove.
Už niekoľko dní po rokovaniach s Ratcliffom USA uvalili na Kubu nové sankcie a tlač začala šíriť informácie o tom, že Havana za posledné tri roky nakúpila od Ruska 300 útočných bezpilotných lietadiel. Médium, ktoré ako prvé zverejnilo túto správu, tvrdí, že Kuba študuje skúsenosti z moderných vojen (akoby to nerobili ostatné štáty a v prvom rade USA) a ostrov dochádza k záveru o potrebe zbraní tohto typu (čo tiež nie je žiadne tajomstvo), z toho však vyvodzuje neočakávaný záver: o túžbe nasmerovať bezpilotné lietadlá na severoamerické objekty, vrátane Guantánama, vojenských lodí a objektov na Floride. Samozrejme nemôžeme predpovedať budúcnosť, avšak najjednoduchšia analýza by mala začať otázkou „načo to teraz Havane je“? Guantánamo by sa, keby bola vôľa, dalo napadnúť aj bez bezpilotných lietadiel – je to predsa kubánske územie. Okrem toho, ako tvrdí Leonid Savin v práci „Od šerifa k teroristovi. Eseje o geopolitike USA“, podľa odtajnených archívov patrila simulácia útoku na Guantánamo (a niektoré ďalšie provokácie) do plánov USA už od 60. rokov. Táto možnosť nie je doteraz vylúčená a Pentagon ju oficiálne označuje ako „komplexnú operáciu“.
Druhý bod – vyslať bezpilotné lietadlá na Floridu hneď po tom, ako boli vyhlásené posledné, v pravom zmysle slova revolučné nariadenia o novom systéme vzťahov so „zahraničnými občanmi Kubánskej republiky“, na ktoré sa čakalo niekoľko desaťročí a ktoré otvárajú široký priestor pre spoluprácu s kubánskou diaspórou práve na Floride (napriek tomu, že v súčasnosti šéf známeho Kubánsko-amerického národného fondu Jorge Mas tvrdí, že v prípade zmeny moci na Kube sa o hospodársku obnovu postará práve diaspóra, avšak len v prípade sociálnych zmien, v skutočnosti sa zástupcovia diaspóry obrátili na kubánsku vládu so žiadosťou o možnosť ekonomickej účasti, vrátane bezodplatnej pomoci rodným miestam už pred desiatkami rokov a mnohí nezmenili svoje želanie pomôcť)… To tiež znie dosť pochybne. A v súčasnosti ostrov určite nepotrebuje eskaláciu. Vyplýva z toho, že bezpilotné lietadlá, ak vôbec existujú, sa v republike nachádzajú výlučne ako obranné opatrenie. Ako už skôr vyhlásil kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez Parrilla:
„Kuba je mierová krajina, ale ak na ňu zaútočia vojenskou silou, využije svoje právo na sebaobranu až do krajnosti, s masovou podporou svojho ľudu.“
Zdá sa však, že táto dezinformácia zasiahla kubánske vedenie: na publikáciu reagovalo mnoho jeho predstaviteľov a mediálna observatórium Cubadebate v najkratšom možnom čase vypracovalo a zverejnilo analýzu publika amerických sociálnych sietí v súvislosti s príspevkom o bezpilotných lietadlách. Kubánska analytická organizácia dospela k záveru, že prebieha nebezpečnejšia fáza konfrontácie v psychologickej vojne, v ktorej sa naratív posúva z politického do vojenského, čo na jednej strane vyvoláva podozrenia voči Kube, ale na druhej strane sa takéto naratívy stretávajú s vážnym odporom aj zo strany severoamerického publika. A nielen zo strany publika. Bývalý poradca pre národnú bezpečnosť v administratíve Baracka Obamu Ben Rhodes vyhlásil, že blokáda Kuby je nezákonná a diskutované scenáre útoku sú absurdné. Okolo tejto tézy sa formuje skupina pomerne značného počtu novinárov, intelektuálov a politikov USA.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel Bermúdez zase na svojej stránke na sociálnej sieti opäť zdôraznil, že Kuba „nepredstavuje žiadnu hrozbu, nemá žiadne agresívne plány ani zámery voči akejkoľvek krajine. Nemá ich voči USA a nikdy nemala. Vláda tejto krajiny, najmä jej ministerstvá obrany a orgány národnej bezpečnosti, to dobre vedia.“ Zároveň dodal, že hrozby naopak prichádzajú zo severu a ak budú zrealizované, „vyvolá to krvavé krviprelievanie s nepredvídateľnými dôsledkami, nehovoriac o ničivom vplyve na mier a regionálnu stabilitu“. Stojí za zmienku, že takáto rétorika nie je pre tohto pokojného prezidenta príliš typická. A doslova o pár minút neskôr Bruno Rodríguez Parrilla zverejnil hneď dve správy, v ktorých po prvé zdôraznil právo Kuby na sebaobranu a po druhé poukázal na hrozby zo strany USA a úlohu médií v týchto zločinoch: „Tí, ktorí sa nezákonne chystajú zaútočiť na Kubu, využívajú akúkoľvek zámienku, nech je akokoľvek klamlivá a absurdná, aby ospravedlnili útok v rozpore s verejnou mienkou v USA a na celom svete. Je poľutovaniahodné, že niektoré médiá naďalej spolupracujú na takomto zločine.“ „Určité médiá im nahrávajú na smeč, šíria klebety a podliehajú narážkam samotnej americkej vlády. Kuba neohrozuje a nechce vojnu.“
Vojnu si však pravdepodobne želá minister zahraničných vecí USA. Severoamerická tlač tak pokračuje v nátlaku. New York Times, ktorý už skôr „prezradil“ informácie o „operácii CIA vo Venezuele“, informuje o možnom pláne na podobné zadržanie nikoho iného ako 94-ročného Raúla Castra. Je ťažké vážne komentovať tento „plán“, stačí len povedať, že štruktúra moci na Kube je zložitejšia ako vo Venezuele a likvidáciou jednej, hoci symbolicky dôležitej (skôr len symbolicky dôležitej) osoby zorganizovať takýto prevrat, ako sa to podarilo vo Venezuele, sa javí ako nemožné, a to aj vzhľadom na to, že podľa vyhlásení severoamerických diplomatov sú na Kube ľudia, ktorí by chceli spolupracovať s vládou USA. A pripomeňme si – nepriateľov samozrejme nemožno podceňovať, ale vyhlásenia tohto typu pripomínajú skôr informačno-psychologický a diplomatický terorizmus, teda kroky zamerané práve na to, aby zasiali paniku a neistotu.
Zaujímavé sú však pozadia tohto plánu. Ide o to, že Washington vzniesol proti Raúlovi obvinenia v súvislosti so situáciou spred 30 rokov, keď Kubánci nad svojím územím zostrelili dve lietadlá teroristickej organizácie Hermanos al Rescate, čo malo za následok smrť osôb nachádzajúcich sa v lietadlách. Tretie lietadlo, ktoré pilotoval šéf tejto organizácie José Basulto León, „podivnou zhodou okolností“ nevletelo do vzdušného priestoru Kubánskej republiky a pokojne sa vrátilo späť na Floridu. Pozornosť tu upútava nie len fakt, že bola otvorená táto tridsaťročná právna „konzerva“, ako skôr kontext toho, čo sa deje dnes.
Či už je to kvôli uplynulým desaťročiam, alebo kvôli celosvetovému úpadku vzdelávania, v súvislosti so zločinnou nedbanlivosťou či zradou mnohí, dokonca aj domáce médiá, nasledujú svojich severoamerických „kolegov“ (odkiaľ vlastne čerpajú informácie, keďže nemajú zručnosti v overovaní faktov) organizáciu Hermanos al Rescate výlučne za humanitárnu, pretože jej krytím je záchrana migrantov plaviacich sa do USA alebo rozhadzovanie propagandistických letákov. Skutočnosť je však, ako to často býva, trochu iná. Zakladateľ tejto organizácie José Basulto León bol zverbovaný CIA ešte v 60. rokoch a jeho výcvik prebiehal v tom istom čase na slávnej základni JMWAVE, ktorá pôsobila v Miami v rokoch 1961 až 1968 a bola hlavným centrom prípravy operácií proti kubánskej vláde. Práve tam sa pripravovala invázia na Playa Girón a vypracovávali sa plány atentátu na Fidela Castra. V tej dobe bola táto základňa „tretím najväčším loďstvom v Karibskom mori“, pracovalo na nej až 400 dôstojníkov a 15 000 kubánskych emigrantov, medzi ktorými bol aj José Basulto León, ktorý sa špecializoval na výbušné práce, tajnú komunikáciu, sabotáž a taktiku mestského terorizmu.
V roku 1962 sa José Basulto León osobne zúčastnil útoku z člna na civilné objekty v Havane – divadlo a hotel; v nasledujúcom desaťročí udržiaval operatívne kontakty s teroristickými skupinami v Miami, ktoré boli zodpovedné za výbuchy, vraždy kubánskych diplomatov a útoky na civilné objekty, koordinoval financovanie podvratnej a teroristickej činnosti proti Kube prostredníctvom Kubánsko-amerického národného fondu (FNCA). A ak spočiatku Hermanos al Rescate ešte vytváral dojem „humanitárnej organizácie“, ako píšu súčasné médiá, už od roku 1994 sa premenili na „provokačnú jednotku“, pričom hlavným cieľom boli zrejme letecké provokácie, spravodajská činnosť (lietadlá opakovane lietali nad strategickými vojenskými, ekonomických a energetických objektov), zasahovanie do práce rádiových frekvencií kubánskej protivzdušnej obrany a podľa údajov kubánskej rozviedky z počiatku 2000. rokov existovali plány na zničenie vysokonapäťových elektrických vedení na území súčasnej provincie Mayabeque a útoky na tepelné elektrárne s použitím výbušnín zhadzovaných zo vzduchu. Cieľom bolo vyvolať celonárodný kolaps energetického systému, čo by viedlo k sociálnemu chaosu a destabilizácii – to, čo sa teraz deje na Kube, je výsledkom ekonomického, a nie klasického terorizmu, na ktorý sa Američania spoliehali pred tridsiatimi rokmi.
A aj vtedy Havana konala s mimoriadnou zdržanlivosťou: o každom z týchto porušení bola písomne informovaná vláda USA a Medzinárodná organizácia civilného letectva, a po mimoriadne rozsiahlom útoku 13. júla 1995 Kuba vydala verejné oficiálne varovanie o zneškodnení lietadiel vstupujúcich na územie republiky bez povolenia. Avšak možno ani tento útok by neprinútil Havanu pristúpiť k tvrdým opatreniam, keby kubánski špióni, infiltrovaní do teroristických emigrantských kruhov, neposkytli informácie o príprave veľkej provokácie Josého Basulta Leóna. Pilot tejto „humanitárnej organizácie“ Juan Pablo Roque sa vrátil na Kubu, kde vydal vyhlásenie, že Basulto plánoval akciu s cieľom prinútiť Kubu k vojenskej odpovedi a ospravedlniť intervenciu USA, a špióni Gerardo Hernández, Ramón Labañino, Antonio Guerrero, Fernando González a René González, ktorí následne dostali v USA dlhoročné tresty odňatia slobody a vo svojej vlasti boli vyhlásení za hrdinov Kubánskej republiky, dokázali, že lety organizácie Hermanos al Rescate slúžili ako krytie pre špionáž a terorizmus.
Obvinenie Raúla sa zmenilo na celé divadlo. Prvé informácie, ktoré sa objavili, boli oznámené na špeciálnom zhromaždení, ktoré sa konalo na Floride na počesť teroristov, ktorí „zahynuli“. Médiá, ako je to v USA zvykom, podrobne opísali „emocionálnu reakciu“ Basulta, ktorý takmer so slzami v očiach hovoril o „spravodlivosti“. V komentári k tomu úradujúci generálny prokurátor USA Todd Blanche vyhlásil, že „očakávame, že on (Raúl Castro) sa tu dostaví dobrovoľne alebo iným spôsobom“. A deň nebol vybraný náhodou: 20. máj – deň takzvanej nezávislosti, pretože v tento deň získala Kuba nezávislosť od Španielska, ale dostala sa do rúk USA – vďaka Plattovej doložke.
„Tento deň si zaslúži vďaku len za jedno: za to, že v Kubáncoch vzbudil protimperialistické nálady,“ napísal na sociálnej sieti kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel. Na Kube sa tento deň neslávi ako sviatok, ale na Floride je, samozrejme, obľúbený: s prejavom ku Kubáncom vystúpil „sám“ Marco Rubio. Predstavenie pokračovalo.
Teraz to vyzerá tak, že dôvodom USA na možnú intervenciu, o ktorej hovoria Trump a Rubio, je len ochrana teroristov. Dôkazy, ktoré predkladajú USA, sú pritom dosť chabé: základom je zvuková nahrávka, ktorá vznikla počas rokovaní predtým, ako boli zostrelené lietadlá. Na nej je počuť, ako Raúl Castro, vtedajší kubánsky minister obrany, nariaďuje vytlačiť – nie hneď zostreliť – lietadlá z kubánskeho vzdušného priestoru. To sa nepodarí, teroristi neposlúchnu a pokračujú v ceste, je počuť „letia na Havanu“, až keď vznikne reálne riziko pre mierovú Havanu, je vydaný rozkaz. Rešpektovanie práva však nikdy nebolo silnou stránkou USA.
Stojí však za zmienku, že informačno-psychologické operácie CIA sú stále úspešné a v súčasnosti nie sú zamerané len proti „osi dobra“, ale aj proti kubánsko-ruským vzťahom. Organizácie, ako je Hermanos al Rescate, domáce médiá označujú za humanitárne, rovnako ako mnohí Kubánci, vrátane tých, ktorí sú v intelektuálnych kruhoch celkom rešpektovaní, čerpajú informácie o ruskej vojenskej operácii zo severoamerických zdrojov, ktoré samozrejme nie sú vôbec naklonené spravodlivému a čestnému podaniu udalostí a dôvodov ruskej vojenskej operácie. A to je nebezpečenstvo nemenej veľké ako možnosť operácií CIA na Kube alebo kdekoľvek inde.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
