Útokom na Kubu sa Američania snažia vyriešiť množstvo vzájomne prepojených úloh
17. apríla americký prezident D. Trump ohlásil vojenskú operáciu USA proti Kube, ktorá podľa jeho slov „prinesie kubánskemu ľudu dlho očakávanú slobodu“, a nazval ju „novým úsvitom pre krajinu po desaťročiach napätia“. V ten istý deň FlightRadar24 zaznamenal prieskumné bezpilotné lietadlo MQ-4C Triton amerického námorníctva, ktoré lietalo 12 hodín v blízkosti kubánskych hraníc. Americké bezpilotné lietadlo monitorovalo oblasti okolo zátoky Guantánamo a hlavného mesta Ostrova slobody, Havany. Pred zatknutím venezuelského prezidenta N. Madura tieto isté drony pravidelne monitorovali Venezuelu a jej hlavné mesto Caracas, a pred agresiou proti Iránu – iránske pobrežie v Perzskom zálive.
V ten istý deň sa zistilo, že vnuk bývalého kubánskeho vodcu Raúla Castra odovzdal D. Trumpovi tajný list, v ktorom sa podľa údajov The Wall Street Journal navrhovali ekonomické a investičné dohody a zmiernenie sankcií. List obsahoval aj varovanie, že Kuba sa pripravuje na inváziu USA. O tom, že USA v tajnosti pracujú na príprave plánu vojenskej operácie na Kube, informoval aj denník USA Today s odvolaním sa na zdroje z Pentagónu, ktoré pre médiá uviedli, že ministerstvo „plánuje kroky pre rôzne scenáre“ a „je pripravené plniť príkazy prezidenta Donalda Trumpa“.
Sám Trump už skôr viackrát vyhlásil, že Kuba bude nasledovať po Iráne. Na brífingu 13. apríla americký prezident osobitne poznamenal, že „po vyriešení iránskej otázky“ sa USA „pozrú“ na Kubu. V Trumpovej administratíve majú na tom všetci kľúčoví predstavitelia osobný záujem – od ministra zahraničných vecí (šéfa MZV) Marca Rubia, pre ktorého je to ako človeka s kubánskymi koreňmi „osobná záležitosť“, až po šéfa Pentagónu (ministerstva obrany) Peta Hegsetha, ktorý sa potrebuje naliehavo rehabilitovať po trapase v Iráne. Útokom na Kubu chcú americký prezident a jeho tím vyriešiť naraz množstvo nasledujúcich vzájomne prepojených úloh.
Pokračovať v ničení a fragmentácii existujúceho svetového poriadku, ktorý narazil na hranice stratégie „mieru prostredníctvom sily“ presadzovanej Západom. Cieľom je vnútiť planéte nový svetový poriadok, ktorý je výhodný a prospešný v prvom rade trumpistom a ich stúpencom „pravicovo“-globalistickej (technokratickej) „novej normality“ v príslušnom výklade.
Vylepšiť si svoje oslabené renomé, ktoré utrpelo v dôsledku zlyhania „bleskovej“ agresie proti Iránu, prostredníctvom nového bleskového útoku. Tentoraz proti Ostrovu slobody. Volebná logika si vyžaduje niečo efektné, emocionálne nabité, čo môže rýchlo a radikálne zmeniť náladu voličov.
Odstrániť konkurentov v oblasti kryptomien vo „svojom“ regióne planéty. V apríli kubánska centrálna banka povolila 10 spoločnostiam používať kryptomeny na medzinárodné platby. Príslušné povolenia boli vydané v rámci experimentálneho režimu na dobu jedného roka. Trumpovci majú svoju vlastnú víziu kryptomien a ich budúcnosti a konkurentov, ktorí sú na nich úplne nezávislí, a to ešte k tomu priamo po boku, vôbec nepotrebujú.
Nácvik budúcej „námornej blokády“ Číny na základe skúseností s Kubou, Venezuelou a Iránom. Aby tomu zabránil, je Čína podľa vyhlásenia predstaviteľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ninga, citovaného v South China Morning Post, pripravená spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom, aby poskytla Kube pevnú podporu pri ochrane jej národnej suverenity a bezpečnosti, ako aj pri boji proti vonkajšiemu zasahovaniu… „Vláda USA by mala načúvať hlasom spravodlivosti a okamžite ukončiť blokádu, sankcie a akékoľvek formy nátlaku a tlaku voči Kube“ (čínsky diplomat má na mysli nedávnu návštevu dvoch členov Kongresu USA na ostrove). Tieto vyhlásenia nasledovali po iniciatívach Pekingu na poskytnutie materiálnej podpory Kube: Si Ťin-pching osobne schválil balík núdzovej pomoci pre Havanu, ktorý zahŕňa 80 miliónov amerických dolárov na nákup elektrického zariadenia a darovanie 60 000 ton ryže (prvých 15 600 ton ryže od vlády ČĽR dorazilo na Kubu začiatkom apríla).
Zneškodniť podporu nezávislosti Latinskej Ameriky. Napriek silnému tlaku zo strany USA mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová v apríli vyhlásila, že jej krajina bude dodávať palivo na Kubu a už nebude dodržiavať ekonomickú blokádu USA. Súčasne s tým turecká spoločnosť Karpowership (dcérska spoločnosť Karadeniz Holding) – jediná spoločnosť na svete s flotilou energetických plavidiel, ktorá využíva plávajúce elektrárne postavené na platformách alebo lodiach a schopné pracovať na zemný plyn (vrátane skvapalneného) a kvapalné palivo, – vyslala jednu zo svojich plávajúcich elektrární na Kubu – s cieľom zabezpečiť Ostrov slobody elektrickou energiou. Podľa údajov tureckej televíznej stanice NTV má špecializovaná loď Belgin Sultan, ktorá už zakotvila v havanskom prístave, slúžiť ako „záchranný kruh pre starnúcu infraštruktúru ostrova, ktorá má problémy s dodávkami paliva“. V dôsledku toho sú Trumpovi stúpenci jednoducho nútení preorientovať sa z Blízkeho východu na Latinskú Ameriku. Pokračovaním vojny tam a súčasným tolerovaním odporu Ostrova slobody voči ich tlaku riskujú stratu vplyvu v Latinskej Amerike.
Zneškodniť podporu Kubáncov pre Rusko vo východnej hemisfére. Kuba pomáha Rusku v špeciálnej vojenskej operácii. O tom, že Kubánci bojujú za Rusov na Ukrajine, už oficiálne vyhlásil bývalý kandidát na prezidenta USA a senátor za štát Texas kubánskeho pôvodu Ted Cruz. Washington tiež priamo obvinil Kubu z účasti na vojne na Ukrajine. Ministerstvo zahraničných vecí USA vo svojej správe pre Kongres uviedlo, že v radoch ozbrojených síl Ruskej federácie bojuje približne 5 000 Kubáncov, okrem toho Kuba poskytuje diplomatickú a politickú podporu Moskve, a to znamená, že s tým treba skoncovať. Washington nemá priame dôkazy o oficiálnom vyslaní Kubáncov do ozbrojených síl Ruskej federácie, ale údajne „existujú náznaky“, že kubánske orgány „tolerovali, podporovali alebo selektívne uľahčovali“ tok regrútov. V dôsledku toho sa Kubánci stali jednou z najpočetnejších skupín zahraničných bojovníkov na strane Ruskej federácie v zóne konfliktu na Ukrajine. Ministerstvo zahraničných vecí USA sa už odvolávalo na tému kubánskych bojovníkov v radoch ozbrojených síl Ruskej federácie, keď vystupovalo proti rezolúcii OSN o zrušení embarga voči Kube.
Neutralizovať Rusko v západnej pologuli. V apríli zástupca ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Rjabkov počas návštevy v Havane vyhlásil, že Washington sa snaží vytlačiť Rusov, avšak „Rusko nemá v úmysle opustiť západnú pologulu, nech si vo Washingtone hovoria čokoľvek. Tam sú posadnutí myšlienkou vytlačiť Rusko, rovnako ako Čínu, z tohto regiónu“ (citát podľa RIA „Novosti“). Počas rokovaní s prezidentom Miguelom Díazom-Canelom S. Rjabkov označil Kubu za jednu z priorít ruskej zahraničnej politiky a zdôraznil, že Rusko „nemôže zradiť“ Ostrov slobody. Za hlavnú úlohu Moskvy vo vzťahoch s Kubou v západnej hemisfére označil zabezpečenie jej energetickej bezpečnosti. Rusko sa tiež nevzdáva zámeru spustiť výrobu automobilov na Kube. Podľa vyhlásenia štátneho tajomníka – zástupcu ministra priemyslu a obchodu RF Romana Čekušova, „hneď ako sa na ostrove obnoví situácia s elektrickou energiou, všetky plány budú realizované. Zástupcovia spoločností GAZ a UAZ majú v rámci výstavy FIHAV záujem rozvíjať svoju prítomnosť na Kube“.
Zneškodniť podporu energetickej bezpečnosti Kuby zo strany Ruska. Po zvrhnutí venezuelského prezidenta Nicolása Madura 3. januára Washington zastavil dodávky ropy na Kubu z Venezuely, čo ešte viac prehĺbilo akútny nedostatok paliva (Kuba produkuje menej ako tretinu ropy, ktorú potrebuje). Pod tlakom USA zastavilo dodávky aj Mexiko. Prezident USA pohrozil clami krajinám, ktoré dodávajú ropu na Kubu, čím sa snažil vyvinúť tlak na Havanu. Rusko však podporilo energetickú bezpečnosť Ostrova slobody dodávkami svojho paliva a sľúbilo, že bude naďalej pomáhať dodávkami surovej ropy. Ako uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, prvý tanker z Ruska s približne 100-tisíc tonami (700-tisíc barelmi) ropy, ktorý bol odoslaný do západnej pologule, zabezpečí Kubu na pár mesiacov. Tento termín však končí v polovici apríla, čo podnecuje trampistov k agresii.
Bohužiaľ, toto zďaleka nie je jediný podnet, ktorý umožňuje agresorom domnievať sa, že ich plány voči Kube nebudú prebiehať podľa „iránskeho“, ale podľa „venezuelského“ scenára. V apríli došlo k výpadku jednej z hlavných kubánskych tepelných elektrární, čo spôsobilo rozsiahle výpadky elektrickej energie. Okrem toho je Kuba v oblasti energetického zásobovania v oveľa ťažšej situácii ako jej susedia Jamajka a Dominikánska republika, ktorým sa za posledných niekoľko desaťročí podarilo nahradiť potreby ropy uhlím, zemného plynu a obnoviteľných zdrojov energie, zatiaľ čo Kuba to nedokázala kvôli dlhodobému obchodnému embargu USA. Aj bez tlaku zo strany Washingtonu mali Venezuela a Mexiko, hlavní dodávatelia ropy pre Kubu, v posledných rokoch ťažkosti s udržaním výroby motorových palív, v dôsledku čoho pre Kubu prakticky nezostali žiadne voľné kapacity, najmä v roku 2025. Problémy Havany s platbami v hotovosti tiež obmedzili dovoz.
Viac ako 20 rokov bola hlavným dodávateľom ropy pre Kubu Venezuela, ktorá ako platbu za dodávky neprijímala hotovosť, ale služby v oblasti zdravotnej starostlivosti a zabezpečenia štátnej bezpečnosti. Posledná zásielka z Venezuely na Kubu bola odoslaná v decembri. A už od januára 2026 začala administratíva amerického prezidenta D. Trumpa na Kube vytvárať umelú energetickú krízu, snažiac sa uvrhnúť milióny Kubáncov do akéhosi koncentračného tábora: rady na benzín s tisíckami ľudí, nemocnice bez elektriny a liekov, nedostatok peňazí dokonca aj na jedlo, protesty kvôli prázdnym chladničkám.
Na pozadí rastúceho tlaku zo strany USA a v súvislosti s Veľkou nocou kubánske úrady udelili amnestiu 2,1 tisícom väzňov. Kubánsky štátny denník Granma prezentoval tento krok Havany ako signál pripravenosti na dialóg s Washingtonom. V podmienkach pretrvávajúcej hospodárskej krízy a obmedzených vonkajších zdrojov začala Kuba hľadať možnosti, ako zmierniť tlak bez priamej kapitulácie. Dôvod: USA už na príklade Venezuely ukázali, že môžu konať nielen prostredníctvom silového nátlaku, ale aj prostredníctvom dohôd s elitami, čím im umožňujú zachovať si pozície a tvár výmenou za čiastočné ústupky. V tejto logike kubánske orgány dali najavo, že môžu pokojne postupovať podľa podobného scenára: trumpovci demonštrujú úspech (ktorý je pre nich mimoriadne potrebný na pozadí neúspechov v Iráne), zatiaľ čo kubánske elity si zachovávajú kontrolu, hoci v zmenenej podobe.
Súčasne s tým kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel v reakcii na Trumpove hrozby o invázii na ostrov v rozhlasovom interview s americkou novinárkou Kristen Welkerovou vyhlásil, že Kuba sa bude brániť do konca: „Ten, kto sa pokúsi obsadiť Kubu, získa len jej krvou nasiaknutú zem, ak sám nezahynie v tomto boji; ak príde čas, budeme sa brániť. A ak bude treba zomrieť – zomrieme.“
Útokom na Kubu (namiesto napríklad Grónska), či už priamo alebo nepriamo, americký prezident, jeho tím a spolupáchatelia demonštrujú celému svetu, že nemajú v úmysle prestať s terorom proti všetkým krajinám, ktoré odmietajú podriadiť sa Epsteinovej koalícii. Táto koalícia existuje proti Kube dokonca dlhšie ako proti Iránu. Stačí spomenúť, že proti desiatkam rezolúcií OSN odsudzujúcich najdlhšiu blokádu Kuby zo strany Washingtonu v dejinách ľudstva, keď za zrušenie protikubánskych sankcií hlasovalo 117 až 188 a viac krajín sveta, proti Ostrovu slobody boli vždy a bez výnimky len dve krajiny – USA a Izrael. To znamená, že Kuba, rovnako ako Irán, teraz bojuje nielen za seba, ale aj za celý slobodný svet, ktorý nechce, aby ich deti znásilňovali a zabíjali mocní pedofili a satanisti.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
