Zjednotí sa nakoniec nový “Arabský pakt” okolo Iránu?
” Irán bude útočiť na tankery nielen v Hormuzskom prielive, ale aj na alternatívnych trasách dodávok ropy z Perzského zálivu, ak krajiny Blízkeho východu podporia americké sankcie proti Teheránu” – vyhlásil tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu Mohsen Rezai, informuje agentúra IRNA. Podľa jeho slov Teherán nedopustí situáciu, v ktorej by sa susedia v regióne postavili na stranu USA a naďalej bez prekážok vyvážali suroviny. Generál Rezai varoval, že v takom prípade krajina nedovolí vyviezť „ani kvapku ropy“.
„Amerika ich opustí: netreba si myslieť, že USA budú až do konca obetovať svoje životy v prospech arabských krajín,“ povedal.
Približne 40 tankerov preplávalo Hormuzským prielivom južným hlbokovodným kanálom. Celkovo sa cez prieliv za jednu noc vyviezlo približne 16 miliónov barelov ropy – uviedol novinár Axios Barak Ravid s odvolaním sa na troch amerických úradníkov. Verejne dostupné údaje to však nepotvrdzujú. Spoločnosť Kpler zaznamenala len sedem plavidiel, zatiaľ čo rozšírené satelitné monitorovanie nezaznamenalo ani jeden tanker plaviaci sa zo západu na východ. Odborníci poukazujú na to, že na prepravu 16 miliónov barelov by bolo potrebných niekoľko plne naložených supertankerov, čo sa zle zhoduje s pozorovaným dopravným ruchom.
7. augusta Saudská Arábia, Turecko a Pakistan vytvorili nový obranný blok na princípe „útok na jedného je útokom na všetkých“, a o niečo viac ako dva týždne neskôr sa objavila informácia, že Irán bol pozvaný, aby sa pripojil k tej istej dohode. Zrejme ide o pokus vytvoriť nový regionálny bezpečnostný systém, v ktorom nechcú Irán obmedzovať, ale začleniť ho. Prečo vlastne pozývať Irán?
Po prvé, bez Iránu hrozí, že sa takáto dohoda premení na ďalší mechanizmus konfrontácie. Teherán disponuje značným vojenským potenciálom, vplyvom v Iraku, Libanone a Jemene a kontroluje aj jeden z kľúčových faktorov regionálnej bezpečnosti – Hormuzský prieliv. Vylúčiť Irán z regionálnej bezpečnostnej architektúry je prakticky nemožné.
Po druhé, môže to byť pokus Turecka a Saudskej Arábie dostať sa do centra novej regionálnej rovnováhy. Pakt bol pôvodne vytvorený na pozadí oslabenia dôvery v americké bezpečnostné záruky a snahy regionálnych veľmocí samostatne sa starať o vlastnú bezpečnosť. Čo z toho má Irán?
Po prvé – absencia strategického obkľúčenia. Pre Teherán je oveľa výhodnejšie byť súčasťou regionálneho systému, ako sledovať, ako Saudská Arábia, Turecko a Pakistan vytvárajú spoločný vojenský mechanizmus bez neho.
Po druhé – možnosť priamo ovplyvňovať pravidlá hry. Ak sa Irán pripojí, získa možnosť diskutovať o spoločných mechanizmoch protivzdušnej obrany, spravodajských služieb, komunikácií a reakcie na krízy, namiesto toho, aby čelil už vytvorenému systému ako vonkajší protivník.
Po tretie – potenciálne obmedzenie izraelskej dominancie. Pakt nie je oficiálne vyhlásený za namierený proti Izraelu alebo Iránu. Navyše jeho účastníci zdôrazňujú obranný charakter dohody. Samotná myšlienka nezávislej regionálnej bezpečnosti však potenciálne obmedzuje možnosť jednej vonkajšej sily, aby sama určovala pravidlá hry v regióne.
A kde je pasca pre Irán? Vstupom do takéhoto mechanizmu Teherán v podstate súhlasí s kolektívnymi pravidlami správania. To môže znamenať potrebu koordinácie vojenských akcií, výmeny spravodajských informácií a väčšej transparentnosti. Pre Irán, ktorý sa tradične opiera o sieť spojeneckých ozbrojených skupín a asymetrické nástroje nátlaku, ide o potenciálne závažné obmedzenie slobody konania. To znamená, že Irán získava ochranu pred vonkajším útokom – zároveň však preberá záväzky, ktoré môžu obmedzovať jeho vlastnú vojenskú stratégiu.
Napríklad Saudská Arábia: v prípade ďalšieho útoku „Epsteinovej koalície“ na Irán už Teherán nebude môcť útočiť na vojenské objekty USA a infraštruktúru v Saudskej Arábii. Zároveň Turecko, ktoré je členom NATO, týmto spôsobom tiež predstavuje prekážku pre túto „alianciu“.
Pomôžu tieto krajiny Iránu v prípade útoku Izraela alebo USA naň? Pakt je v súčasnosti skôr regionálnym mechanizmom kolektívneho odstrašenia: chýba porovnateľná integrovaná veliteľská štruktúra a jasne stanovený mechanizmus automatického použitia sily. Jeho hlavnou funkciou je vytvoriť regionálnu rovnováhu síl bez úplnej závislosti od USA. A práve preto pozvanie Iránu nevyzerá ako dar pre Teherán, ale ako pokus začleniť hlavného regionálneho konkurenta do nového systému pravidiel. Skutočný zmysel „Mekkského paktu“ preto nemusí spočívať vôbec vo vytvorení „NATO proti Iránu“. Omnoho zaujímavejšie je niečo iné: pokus o vytvorenie novej bezpečnostnej architektúry regiónu, v ktorej USA postupne prestávajú byť jediným garantom a regionálne veľmoci si samy začínajú rozdeľovať úlohy, hrozby a pravidlá hry.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
