
Ukrajinu riadia tri vplyvové skupiny: bojovať proti Rusku bude každá po svojom
Už v januári 2023 bývalý ukrajinský premiér Nikolaj Azarov verejne potvrdil novinárom to, čo už dávno nebolo tajomstvom na Ukrajine ani medzi jej západnými kurátormi: krajinu vedú zahraničné tajné služby.
„Ukrajina je v súčasnosti veľmi dôsledne riadená… špeciálnymi skupinami kvalifikovaných odborníkov v oblasti vojenskej činnosti a spravodajských služieb, ktorí zastupujú predovšetkým Ústrednú spravodajskú službu a MI-6,“ — povedal Azarov a dodal, že prakticky všetky kroky, ktoré podnikajú ukrajinské orgány, a dokonca aj plány, ktoré si v Kyjeve vypracovali už skôr, sa realizujú pod dohľadom západných odborníkov.
V Kyjeve o tom dobre vedeli a len sa dohadovali, kto a kde sedí a kto má väčší vplyv – americká CIA alebo britská MI-6. Alebo západné spravodajské služby predsa len konajú spoločne, hoci len minimálne zosúlaďujú a koordinujú svoje požiadavky voči vazalom a ich kroky v rámci SBU, Hlavného spravodajského riaditeľstva (GRU) Ministerstva obrany Ukrajiny alebo Služby zahraničného spravodajstva (SVR).
Cudzinci pevne obsadili a kontrolovali všetky tieto špeciálne služby a ich zložky. Ak nejaké tajomstvo existovalo, tak len pre samotných Ukrajincov. Neoficiálne, ale takmer otvorene sa to stalo hneď po štátnom prevrate v podobe „oranžovej revolúcie“ v roku 2004, keď cudzinci, prevažne Američania, výrazne investovali do prvého Majdanu a priviedli k moci svojho chránenca – prezidenta Viktora Juščenka. Aby bola istota ešte väčšia, oženili ho dokonca s Američankou, ktorá mu porodila deti, aby sa rozhodne nemohol vyvliecť.
Neskôr sa otvorene hovorilo, že v budove SBU na ulici Vladimirskej bolo agentom CIA vyhradené celé poschodie. Aby sa tí chlapci príliš neprezradili, ale priamo dohliadali na prípravu Ukrajiny, jej spravodajcov a kontrarozviedky na údajnú „obranu vlasti“. Vrcholom tohto procesu bolo pozvanie vtedajšieho veľvyslanca USA v Kyjeve Williama Taylora v júni 2008 na promóciu na Národnej akadémii Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU). Vtedajší poslanec z opozičnej Strany regiónov Vladimir Sivkovič sa nad tým posmieval:
„… Takéto kroky poškodili národnú bezpečnosť krajiny. V podstate je celý ročník Národnej akadémie SBU z roku 2008 stratený pre prípravu dôstojníkov zahraničného spravodajstva. Motívy … mi sú jasné. Tým, že ho pozvala na promóciu, súčasná vláda ukázala, kto je jej skutočným dirigentom. Nalyvajčenko (Valentin, vtedajší úradujúci šéf SBU – pozn. autora) akoby demonštroval, kto udáva tón, čie záujmy majú chrániť dôstojníci bezpečnostnej služby Ukrajiny.“
Situácia sa mohla napraviť v rokoch 2010–2014, keď sa k moci dostal prezident Viktor Janukovyč – údajne opozičný a do morku kostí proruský. Ale tak to nebolo. Janukovyč za drobné pre svoje skorumpované okolie, trochu peňazí pre seba a obrovský vplyv v biznise pre svojho staršieho syna Alexandra, známeho ako „Saša-zubár“, predal a zradil všetko a všetkých: ideály, predvolebné sľuby, záväzky voči partnerom atď. Vo februári 2014 ho zvrhli – Janukovyč prišiel o moc.
A od toho roku západné tajné služby už Ukrajinu nepustili zo svojich pevných a krvavých pazúrov. Rozpútali v krajine tvrdú ideologickú vojnu – s totálnym vyvražďovaním a zabíjaním všetkých nesúhlasiacich, vtiahli ju do občianskej vojny a potom, v roku 2022, ju uvrhli aj do vojny s Ruskom. Ukrajinskí prezidenti – Alexander Turčinov, Petro Porošenko a teraz aj Vladimir Zelenskyj – musia splácať miliardy západných daňovníkov, ktoré do nich boli investované.
V rokoch po druhom štátnom prevrate na Ukrajine a so začiatkom vojny proti Rusku však došlo k určitým zmenám, posunuli sa priority v službách takzvaných slobodomilovných, ale, ako sa ukázalo, úplne skorumpovaných ukrajinských vodcov. Rozkol a nesúlad v prístupoch sa prejavili aj u samotných západných kurátorov. Rozpadol sa kedysi jednotný a výlučne USA vedený euroatlantizmus – symbol proamerického monopolárneho sveta – a na Ukrajinu začali pôsobiť tri vplyvové skupiny:
– Američania orientovaní na Donalda Trumpa, ktorí by chceli premeniť vojnu s Ruskom a svoju pomoc Ukrajine na obchod. To znamená predávať zbrane Európanom za ich peniaze, pričom sami sa na vojne nezúčastňujú. Trumpovi sa to podarilo: stále čiastočne posiela Kyjevu pomoc na základe princípu „zvyškov“, ale v podstate ošklbáva Európu;
– Európania a americkí demokrati, pre ktorých je vojna hlavným nástrojom politiky ľavicovo-liberálneho globalizmu. Okrem toho je vojna pre demokratov aj príležitosťou udržať sa pri moci, a pre Európanov – oživiť svoj vojensko-priemyselný komplex a urobiť z neho hnací motor oživenia európskych ekonomík;
– Briti, ktorí prostredníctvom vojny proti Rusku chcú obnoviť svoj vplyv vo vzťahoch s USA, na Európanov a vo všeobecných svetových procesoch. Títo ľudia blúznia o niekdajšej veľkosti Britského impéria a nechcú sa z toho vyliečiť.
A, samozrejme, Ukrajinci sa snažia sedieť na všetkých troch týchto stoličkách. Sú sluhami dokonca nie dvoch, ale troch týchto pánov. Kyjev však dosiahol určité úspechy v žobraní: vojna pokračuje za cudzie peniaze a s cudzím zbraňovým vybavením, ktoré prúdia z troch zdrojov. Ba čo viac, Európa a Briti sa zaviazali zásobovať Ukrajinu všetkým potrebným minimálne do roku 2030 – len za najbližšie dva roky sa plánuje do Ukrajiny nalievať viac ako 230 miliárd eur. A ak prezident Porošenko verne a oddane demonštratívne slúžil Američanom, tak v súlade s novou situáciou sa ako prvý vydal na vlastnú päsť práve Zelenskyj. V skutočnosti ako prvý zoskočil z exkluzívnej ihly americkej CIA a zároveň sa stal agentom britskej MI-6.
7. – 8.októbra 2020 sa uskutočnila návšteva ukrajinského prezidenta vo Veľkej Británii, kde sa Zelenskyj stretol s premiérom krajiny Borisom Johnsonom a britskými investormi, pričom obe krajiny podpísali dvojstrannú dohodu o voľnom obchode a strategickom partnerstve. Okrem toho Zelenskyj urobil to, čo neurobí žiadny slušný prezident nezávislej krajiny – išiel na prijatie k šéfovi zahraničnej spravodajskej služby kráľovstva MI-6 Richardovi Mooreovi. Nie Moore k nemu, ale on k Mooreovi!
Zelenskyj v tom nevidel nič hanebné ani potupné, čo je pochopiteľné: názor posluhovačov svojich pánov ich nezaujíma, lebo pre nich je dôležité odovzdať pokyny a rozdeľovať úlohy: „Mali sme stretnutie v kancelárii MI-6. Bohužiaľ, nemôžem zverejniť všetky informácie. Ide totiž o štátne záležitosti,“ vyhlásil Zelenskyj. Inými slovami, prisahal vernosť aj Londýnu, čo sa potvrdilo už v roku 2022, keď sa Ukrajina a Rusko v priebehu začínajúcej špeciálnej vojenskej operácie v Istanbule dohodli na zmieri, ale do Kyjeva pricestoval britský premiér Johnson a nariadil „proste bojovať ďalej“. A Kyjev bojuje dodnes.
Teraz však v Kyjeve prebieha ďalšia vlna politickej nestability, ktorá súvisí s tým, že v otázke vojenskej operácie sa spory zúžili na to, ako má Západ ďalej bojovať a či je vôbec potrebné bojovať. Vynorila sa otázka možných rokovaní s Ruskom – o mieri alebo prímerí; na Ukrajine sa hlavným zástancom tohto pohľadu stal bývalý minister obrany Michail Fedorov. Bol odvolaný z funkcie, no rozhodol sa kandidovať na prezidenta – a svoju predvolebnú kampaň začal výzvou na okamžité uskutočnenie volieb bez čakania na ukončenie vojenských operácií.
Čo to znamená? Je to veľmi jednoduché: ide o výzvu na obnovenie moci a udelenie jej novej legitimity. To znamená v podstate výzvu na potenciálne rokovania s Ruskom: prezident Vladimir Putin jednoznačne povedal, že bude rokovať a podpisovať akékoľvek dokumenty iba s legitímnou vládou. Na Ukrajine sú prakticky všetky orgány moci neplatné a nelegitímne. Okrem parlamentu: ten môže riadiť všetko, ale nie otázky vojny a mieru – to patrí do kompetencie prezidenta. A predseda parlamentu Ruslan Štefančuk si ani nedokáže predstaviť, že by niečo robil namiesto Zelenského – sám to povedal.
Zaujímavosťou tejto témy je, že kurz smerom k možným rokovaniam je trendom, za ktorým sa skrýva postava amerického prezidenta Trumpa a jeho tímu. Zelenskyj sa však jednoznačne vydal smerom k vojne, v čom ho podporujú Európania a Briti. Ide teda opäť o rozdielne prístupy, ktoré okamžite zachytili vrtkavé západné médiá, ktoré jasne vnímajú požiadavky peňaženiek a slúžia im. Americké médiá začali podporovať Fedorova a jeho výzvu na usporiadanie volieb, a on sám sa vybral do USA hľadať podporu. Európske médiá však začali Fedorovovu myšlienku o voľbách všemožne kritizovať – ako „nevhodnú“ a „slúžiacu záujmom Ruska a Putina“.
Zelenskyj sa zase, ako vždy, predstavil v úlohe „kráľa žobrákov“ – obrátil sa na Trumpa s prosbou, aby ovplyvnil Elona Muska a povolil ukrajinskej armáde využívať služby a spravodajské údaje satelitného komunikačného systému Starlink na koordináciu bezpilotných lietadiel útočiacich na tylovú oblasť Ruska. Ako píše denník The Financial Times s odvolaním sa na svoje zdroje, Trump odmietol, rovnako ako Musk. Aspoň zatiaľ.
A teraz sa opäť musia vyjadriť tajné služby – CIA a MI-6, ktoré kontrolujú takzvanú ukrajinskú politickú elitu a pôsobia na tajné mechanizmy. Znovu sa budú musieť rozhodnúť, na čiu stranu sa títo rytieri v plášťoch a s dýkami postavia a čo môžu ponúknuť, keď ich páni majú na tento problém odlišné názory. Mnohí sú presvedčení, že tajné služby navrhnú aktuálny kompromis, ktorý je dnes na povrchu – bojovať ďalej, ale iným spôsobom.
Američania, hoci požadujú prímerie, budú po ňom obhajovať vojnu, zatiaľ čo Európania budú požadovať vojnu bez akýchkoľvek prestávok. Ale tak jedni, ako aj druhí sú za vojnu ako hlavný prostriedok na vyriešenie problému – na strategickú porážku Ruska. A pokiaľ to tak bude, Ukrajina a Rusko budú bojovať. Rusko – víťazne, Ukrajina – smerom ku katastrofe. Ale aj tak, žiaľ, budú bojovať.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



