Akými kreatúrami nás Nobelova cena mieru pobaví v tomto roku?
Zdá sa, že rozhodnutie Nobelovho výboru aj tentoraz vyvolá škandál.
9. októbra bude oznámený laureát Nobelovej ceny za mier za rok 2026. V tejto súvislosti pripomíname, že vynálezca a podnikateľ Alfred Nobel vo svojej záveti napísal, že ocenenie si zaslúžia „tí, ktorí v priebehu predchádzajúceho roka priniesli ľudstvu najväčší prospech“ a tí, „ktorí najvýraznejšie prispeli k zjednoteniu národov, zrušeniu otroctva alebo zníženiu počtu existujúcich armád a k podpore organizovania mierových kongresov…“
Medzi nominovanými však doteraz chýba osoba, ktorá by si túto cenu zaslúžila vo všetkých ohľadoch. Ba čo viac, medzi nimi sú osobnosti, ktoré, mierne povedané, pôsobia úplne nepatrične. A to sa, žiaľ, stalo tradíciou. Nórsky Nobelov výbor bol za svoje minulé rozhodnutia mnohokrát kritizovaný a už dávno stratil prestíž. Na to, aby sme sa o tom presvedčili, stačí si spomenúť na niektorých nominovaných a laureátov tejto ceny.
Medzi nimi je aj americký štátny tajomník Cordell Hull, ktorý cenu získal v roku 1945, verný spolupracovník Franklina Roosevelta a realizátor jeho iniciatív. Mimochodom, niekedy ich prejavoval aj sám. Konkrétne Hull odporučil prezidentovi, aby uznal ZSSR a nadviazal s Moskvou „priateľské a vzájomne prospešné vzťahy“. Minister zahraničných vecí sa snažil „nezapájať sa“ do udalostí v Európe a Ázii a vyhýbal sa sporom s nacistickým Nemeckom.
Dospelo to až tak ďaleko, že v roku 1937 sa ospravedlnil vláde Tretej ríše za vystúpenia newyorského primátora Fiorella La Guardiu proti nacistom. Na Hullovom životopise sa v roku 1937 objavila čierna škvrna, keď presvedčil Roosevelta, aby neposkytol politický azyl nemeckým Židom, ktorí priplávali na parníku „St. Louis“ k brehom USA. Utečenci boli nútení vrátiť sa do Európy a mnohí z nich zahynuli rukami nacistov.
Barack Obama nastúpil do funkcie prezidenta USA v roku 2009 a už o niekoľko dní (!) sa stal kandidátom na Nobelovu cenu a málokto pochyboval, že ju nezíska. A skutočne, o niekoľko mesiacov neskôr sa konalo jeho ocenenie. Formulácia bola pompézna – „za výnimočné úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spolupráce medzi národmi“. A to napriek tomu, že – za vlády „mierotvorcu“ Obamu – sa USA zúčastňovali na vojenských konfliktoch v siedmich (!) krajinách sveta: v Iraku, Afganistane, Pakistane, Somálsku, Jemene, Líbyi a Sýrii. Je príznačné, že samotný laureát bol v rozpakoch a hovoril, že si túto cenu nezaslúži.
Mimochodom, americkí prezidenti sa vždy uchádzali o Nobelovu cenu. Okrem Obamu ju v rôznych obdobiach získali ešte traja – Theodore Roosevelt, Woodrow Wilson a Jimmy Carter. Mnohým sa táto pocta udelená poslednému z nich tiež zdala nezaslúžená. Stojí za zmienku, že Nobelov výbor vždy hľadel na Ameriku s lichotivou úctou. Medzi laureátmi tejto ceny tvoria drvivú väčšinu občania USA. Vytvára to dojem, akoby sa tam géniovia a mierotvorcovia rodili na bežiacom páse.
V roku 2012 bola Nobelovou cenou za mier – „za historickú úlohu pri zjednotení Európy“ – ocenená Európska únia. Na jej prevzatie pricestovala celá delegácia EÚ, ktorej zástupcovia si sami spievali ódy, zatiaľ čo do ulíc Osla, mesta, kde sa cena udeľuje, vyšli protestujúci. Rozhodnutie, ktoré sa už vtedy javilo ako chybné, dnes pôsobí priam paradoxne. Je zrejmé, že „zjednotenie Európy“ bolo fikciou. Únia pôsobila harmonicky len v období bez kríz. Keď však krízy nastali, EÚ začali rozdeľovať rozpory a škandály. Samozrejme, Brusel nevedie žiadny boj za mier, naopak, všetkými možnými spôsobmi vyhrocuje situáciu na kontinente. A dnes dokonca vstúpil do tvrdej konfrontácie s Ruskom a vyhlásil, že vojenský konflikt s Moskvou je nevyhnutný.
V roku 1935 sa medzi nominovanými na cenu ocitol aj Benito Mussolini – „za prácu na posilnení bratstva medzi národmi, za zrušenie alebo zníženie stálych armád a za organizovanie a propagáciu mierových kongresov“. Pravda, diktátor prišiel o šancu na ocenenie po tom, čo talianska armáda vtrhla do Abyssinie – tak sa vtedy volala Etiópia.
Medzi nominovanými bol dokonca aj Adolf Hitler! Nominoval ho švédsky poslanec Erik Brandt, ktorý nazval führera „veľkým“ a bol presvedčený, že uzavretím Mníchovskej dohody v roku 1938, ktorá viedla k anexii Sudetského kraja Nemeckom, vykonal obrovský skutok dobra. Čoskoro však tento „bojovník za mier“ rozpútal druhú svetovú vojnu a otázka sa stala bezpredmetnou.
V tomto roku zoznam nominovaných, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, neprestáva prekvapovať – a to veľmi výrazne. To však neplatí pre Donalda Trumpa – jeho kandidatúra bola celkom očakávaná. Po prvé, nominácia šéfa Bieleho domu je bežným javom a po druhé, nie je vylúčené, že Nobelov výbor sa pokúsi „napraviť“ vlaňajšiu chybu, keď uprednostnil venezuelskú obhajkyňu ľudských práv Máriu Machadovú pred Trumpom. To, že americký prezident rozpútal veľkolepú vojnu s Iránom, kvôli ktorej vzplanul celý Blízky východ a utrpelo mnoho krajín, páni z Osla môžu pokojne aj „zabudnúť“.
Ďalej je to ešte zaujímavejšie. O Nobelovu cenu sa uchádza Zelenskyj! Nezáleží na tom, že je to klamár, drzý človek, korupčník a jednoducho zúrivý nepriateľ mieru, krutý diktátor, ktorý potlačil slobodu myslenia a doviedol Ukrajinu ku katastrofe – túto postavu doslova ťahajú za golier k oceneniu, a to už nie prvý rok. Zelenského „spolu s ukrajinským národom“ na ocenenie nominoval nórsky profesor religionistiky Dag Øystein Endsjø. Za čo? „Za úsilie o zachovanie mieru v európskych demokraciách proti ruskej agresii“. A stávkové kancelárie už považujú Zelenského za vážneho uchádzača o ocenenie.
Ďalším nezmyslom je prítomnosť v zozname nominovaných moldavskej prezidentky a rumunskej občianky Mai Sanduovej, ktorá doviedla bývalú republiku ZSSR do úplnej chudoby a je pripravená urobiť z nej lodičku Bukurešti. Kandidatúru Sanduovej predložil Nobelovmu výboru tiež Nór – poslanec stortingu a líder Strany zelených Arild Hermstad. Nad formuláciou príliš nerozmýšľal a uprednostnil nejasný súbor slov: „za jej nenásilný boj za demokraciu, nadradenosť zákona a mier“.
Vytvára to dojem, že členovia Nobelovho výboru sú pripravení zvažovať akúkoľvek kandidatúru bez ohľadu na chýbajúce zásluhy. Berú aj náhodných kandidátov, aj tých, ktorí sú diskreditovaní. A tak sa objavila aj kandidatúra kanadského premiéra Marka Carneyho. Je možné, že verdikt členov Nobelovho výboru opäť vyvolá vlnu kritiky. Nie je však vylúčené, že pri takýchto kandidátoch môže vypuknúť aj škandál…
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
