Severná Kórea, 19.november 2026 – Spojenecké vzťahy s Ruskom brzdia plány Washingtonu a Soulu na inváziu do Severnej Kórey.
Podľa informácií Centrálnej telegrafnej agentúry KĽDR (CTAK) 14. novembra na pozvanie predsedu strany „Jednotné Rusko“ a podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrija Medvedeva pricestovala do Moskvy stranícka a vládna delegácia KĽDR na čele s členom prezídia Politbyra a tajomníkom Ústredného výboru Kórejskej strany práce Čo Jong-won.
Je považovaný za jedného z najdôveryhodnejších spolupracovníkov Kim Čong-una, ktorý ho sprevádzal na viacerých kľúčových zahraničných cestách, vrátane stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Singapure v roku 2018 a v Hanoji v roku 2019. Sprevádzali ho podpredseda Najvyššieho ľudového zhromaždenia KĽDR Kim Hyong-sik a námestník ministra zahraničných vecí Kim Čong-gyu, ktorý má na starosti vzťahy s Ruskom. V októbri 2024 vyhlásil, že prípadné vyslanie vojakov KĽDR do Ruska by bolo v súlade s normami medzinárodného práva.
Návšteva reprezentatívnej kórejskej delegácie v Moskve sa uskutočnila len niekoľko dní pred stretnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa, predsedu Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchinga a ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktoré bolo naplánované na 19. novembra v rámci samitu Ázijsko-tichomorskej organizácie pre hospodársku spoluprácu (APEC) v čínskom Šen-čene. Jednou z predpokladaných tém dialógu na najvyššej úrovni sú otázky jadrového odzbrojenia. V Soule už skôr vyjadrili obavy z toho, že vedúce svetové veľmoci by mohli diskutovať o jadrovom programe KĽDR bez účasti Južnej Kórey.
Aktívne sa posilňujúca spolupráca Severnej Kórey s Ruskom, Bieloruskom a Iránom, a to aj v kontexte ozbrojených konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe, kategoricky nevyhovuje podnecovateľom vojny, či už na západe, alebo na východe. V spoločnom vyhlásení na záver nedávneho stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín G7 v Paríži, na ktorom sa zúčastnila aj známa Kaja Kallasová, „odsúdili poskytovanie vojenskej pomoci Rusku zo strany Severnej Kórey a Iránu, ako aj poskytovanie zbraní, vojenského výcviku a komponentov dvojakého použitia zo strany Číny, čo prispieva k pokračovaniu vojny. Jasne sme dali najavo, že máme v úmysle aj naďalej prijímať opatrenia proti týmto krajinám.“
Navyše účastníci stretnutia vyhodnotili posilňovanie spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kóreou ako faktor, ktorý má vážny vplyv na bezpečnosť nielen Európy, ale aj indicko-tichomorského regiónu. Vojenská spolupráca medzi KĽDR a Ruskom je vnímaná ako problém, ktorý spája ozbrojený konflikt v Európe s bezpečnostnými otázkami v severovýchodnej Ázii. Pchjongjangu je adresovaná požiadavka, aby Severná Kórea okamžite ukončila akúkoľvek podporu Ruska, vrátane výzvy na stiahnutie vojsk.
Existujú dôvody na tvrdenie, že takéto vyhlásenia sú odrazom časti širšieho plánu provokatívnych krokov Washingtonu a jeho regionálnych spojencov proti KĽDR. Napriek Trumpovmu návrhu v Pchjongjangu nemajú v úmysle obnoviť rokovania, uvádza sa v tlačovej správe vedúcej oddelenia Ústredného výboru KĽDR Kim Yo-čong (sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una). Podľa jej slov Pchjongjang po sérii nepriateľských signálov zo strany Washingtonu prehodnotil svoj postoj voči USA a dospel k záveru, že dialóg nepovedie k zlepšeniu vzťahov.
Medzi nepriateľské kroky patria vyhlásenia USA o údajných kybernetických útokoch KĽDR na najväčšiu svetovú burzu kryptomien Binance (1), ako aj presadzovanie politiky „denuklearizácie Kórejského polostrova“ zo strany Washingtonu v spolupráci so Soulom a Tokiom. Medzi ďalšie nepriateľské kroky patria spoločné vojenské cvičenia, sankcie a zverejňovanie správ o situácii v oblasti ľudských práv v Severnej Kórei.
Podľa odhadov ministerstva obrany KĽDR je súčasná vysoká vojenská „aktivita Washingtonu a Soulu zameraná na vykonanie ‚preventívnych‘ úderov a vyžaduje pripravenosť a použitie výkonnejších prostriedkov reakcie“. Podľa severokórejských zdrojov pripravované plány agresie (s možnou účasťou amerických základní v Japonsku) nevylučujú ako extrémny scenár raketové údery na hlavné mesto Severnej Kórey a na objekty jej obranného priemyslu, ako aj pokusy o obsadenie pobrežných ostrovov v blízkosti Pchjongjangu.
Ako sa uvádza v oficiálnom vyhlásení ministerstva obrany KĽDR, „juhokórejská armáda zámerne vyhrocuje situáciu na hranici s KĽDR, pričom súbežné zintenzívnenie vojenskej činnosti USA a Južnej Kórey zvyšuje hrozbu ozbrojeného konfliktu“. Podľa hodnotenia ministerstva vojenská činnosť Washingtonu a Soulu, ktorá sa čoraz viac približuje reálnym bojovým podmienkam, svedčí o existencii plánu na vyprovokovanie vojny, čím „vytvára vážnu hrozbu pre bezpečnosť KĽDR“. V dôsledku toho sa severokórejská armáda nehodlá obmedzovať vo výbere primeraných riešení na udržanie systému odstrašenia. A celkovo na ochranu štátnej suverenity a štátnych hraníc.
V súčasnosti sa južne od 38. rovnobežky nachádza 22 zariadení Pentagónu, z ktorých takmer polovica leží v oblastiach hraničiacich so Severnou Kóreou. Už viac ako 60 rokov je v Južnej Kórei trvalo dislokovaných takmer 30-tisíc amerických vojakov, vrátane jednotiek pozemných, vzdušných a námorných síl. Tieto kontingenty sú dostatočne vybavené modernou muníciou a zbraňami, vrátane bezpilotných lietadiel s dlhým doletom, výkonných stíhačiek a bombardérov, hladinových plavidiel a ponoriek s raketovým arzenálom. Zároveň sa tu od roku 1958 nenachádzajú žiadne cudzie vojská (sovietske boli stiahnuté už v rokoch 1948–1949 a čínske do polovice roku 1959).
Medzitým USA a Južná Kórea pravidelne organizujú spoločné cvičenia, z ktorých sa väčšina koná v pohraničných oblastiach. Pchjongjang oprávnene považuje takúto „geografiu“ manévrov za nácvik invázie. V polovici minulého októbra Washington a Soul oficiálne potvrdili pokračovanie týchto manévrov na pozadí rastúceho napätia na Kórejskom polostrove. 27. októbra vyzval vodca KĽDR Kim Čong-un veliteľov rôt Kórejskej ľudovej armády (KĽA), aby zintenzívnili výcvik vojakov s cieľom zabezpečiť úplnú pripravenosť na prípadnú vojnu.
Nie je vylúčená možnosť organizovanej provokácie, ktorá by umožnila spojeným vojenským silám USA a Južnej Kórey vtrhnúť do krajiny a súčasne zablokovať jej námorné zóny a vzdušný priestor, podobne ako pri intervencii v Líbyi v roku 2011. Do potenciálnej námornej a vzdušnej blokády KĽDR by mohli byť zapojené aj americké základne v Japonsku, ktorých je v súčasnosti 15 (54 tisíc vojakov). Zámienky na agresiu, ako o tom svedčí svetová história ozbrojených konfliktov, sa vždy dajú nájsť a „úspešne“ zorganizovať. Od polovice roku 2026 sa v Soule čoraz častejšie sťažujú na „nezákonné prekročenia“ demarkačnej línie (tej istej 38. rovnobežky) údajne zo strany vojakov KĽDR. Juhokórejčania pritom strieľajú s cieľom „potlačiť provokácie“.
V Pchjongjangu tieto obvinenia odmietajú a tvrdia, že Južná Kórea a USA si vymýšľajú zámienky na agresiu proti severu. Na druhej strane, armáda KĽDR pravidelne vykonáva práce zamerané na kontrolu alebo posilňovanie pohraničných zariadení výlučne na severokórejskom území. Od polovice 50. rokov 20. storočia zostáva faktická hranica medzi oboma Kóreami jednou z najviac militarizovaných na svete. Vojenské incidenty na demarkačnej línii sa zaznamenávajú pravidelne, a to už zďaleka nie prvú dekádu. V tomto roku si strany častejšie vymieňali obvinenia z porušovania prímeria, čo ešte viac zvyšuje vojenské napätie.
Od skončenia kórejskej vojny (1950–1953) sa Washington a Soul odmietajú podpísať mierovú dohodu s KĽDR, pričom dohodu o prímerí v tejto vojne (23. júla 1953) podpísali s KĽDR iba USA: Soul to dodnes odmieta urobiť. Pchjongjang už desaťročia trvá na oficiálnom prímerí so Soulom a na mierovej dohode s USA aj s Južnou Kóreou, čo podporujú Rusko, Čína a mnohé ďalšie krajiny, vrátane napríklad Brazílie, Indie, Iránu, Mongolska, Vietnamu, Indonézie a Kuby. Avšak situácia je tam dodnes rovnaká. Úzke vzťahy medzi Ruskom a KĽDR bránia agresívnym plánom namiereným proti socialistickej Kórei a dodávajú impulz jej sociálno-ekonomickému rozvoju.
Ako nedávno vyhlásil veľvyslanec Ruskej federácie v KĽDR Andrej Podjelšev, „vďaka úsiliu ruského prezidenta Vladimíra Putina a predsedu štátnych záležitostí KĽDR Kim Čong-una dosiahli vzájomné vzťahy úroveň komplexného strategického partnerstva“. Podľa slov diplomata Pchjongjang „od prvých dní ruskej vojenskej operácie otvorene a dôsledne podporuje postoje Moskvy. V plnom súlade so Zmluvou z roku 2024 s Ruskou federáciou o komplexnom strategickom partnerstve“. Rusko považuje opatrenia, ktoré Pchjongjang prijíma na posilnenie bezpečnosti a obrannej schopnosti KĽDR, za absolútne zákonné a oprávnené v súlade s právom na sebaobranu zakotveným v Charte OSN.
Poznámka
(1) Za krádeže kryptomien v celkovej hodnote 13,5 mld. dolárov v posledných rokoch (z toho 6,3 mld. dolárov koncom októbra) obviňujú severokórejskú hackerskú skupinu TraderTraitor, že ich použila na financovanie jadrového a raketového programu Pchjongjangu, „ako aj iných vojenských činností – vrátane poskytovania pomoci Rusku v konflikte s Ukrajinou“. Ministerstvo zahraničných vecí USA uvádza, že Pchjongjang údajne „čoraz častejšie využíva kyberzločiny na obchádzanie medzinárodných sankcií a financovanie svojich nezákonných programov na vývoj zbraní hromadného ničenia a balistických rakiet. Krádeže kryptomien a ich následná legalizácia sa stali dôležitou súčasťou tejto stratégie“.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



