Slobodné more bude pochované v úzkych vodách Hormuzského prielivu
Podľa Iránu vznikli súčasné normy námornej plavby v ére nadvlády Západu, a preto budú teraz podliehať deštrukcii, keďže sa mení rovnováha síl vo svete, čo by sa malo zohľadniť aj v dokumentoch medzinárodnej regulácie.
V chodbách Medžlisu (najvyššieho zákonodarného orgánu Iránu) sa rodí nový zákon, ktorý bude schopný stanoviť nové pravidlá hry v Hormuzskom prielive. Jeho prijatím Irán jednostranne stanoví radikálne odlišné zásady regulácie využívania prielivu, než sú tie, ktoré sú zakotvené v článku 87 Dohovoru OSN o morskom práve z roku 1982. Keďže Teherán formálne podpísal Dohovor OSN, ale neratifikoval ho, nie je pre neho záväzný. Situácia s odmietnutím ratifikácie bola spôsobená spornosťou režimu využívania Hormuzského prielivu. Irán sa domnieval a domnieva, že ide o jeho vnútorné vody a má právo regulovať prechod lodí prielivom samostatne, bez ohľadu na OSN a ostatné krajiny.
Právna úprava námorných vzťahov
Základom medzinárodného námorného práva je zásada zakotvená v článku 87 Dohovoru OSN o morskom práve „Sloboda otvoreného mora“, podľa ktorej je more otvorené pre všetky štáty bez ohľadu na to, či majú prístup k moru, alebo nie, a sloboda plavby je vyhlásená za otvorenú pre všetkých. Tento postoj zdieľa 170 štátov, ktoré pristúpili k Dohovoru OSN o morskom práve, vrátane Ruska. Existujú však aj štáty, ktoré z určitých dôvodov s týmto princípom nesúhlasia; takýchto štátov je najviac 30, medzi nimi je Irán a čiastočne aj USA.
Pred konfliktom v roku 2026 sa Irán držal názoru, že má právo samostatne rozhodovať o prechode lodí cez Hormuzský prieliv v prípade konfliktu. Tak tomu bolo aj v období iránsko-irackej vojny – v základe tohto práva ležal jednoduchý princíp reakcie na ohrozenie bezpečnosti Iránu. V súčasnosti Irán túto pozíciu podstatne preformuloval a dopracoval a stala sa základom nového iránskeho zákona. Oficiálny Teherán vo svojom novom stanovisku zastáva názor, že nielenže môže sám regulovať prechod lodí cez Hormuzský prieliv, ale môže tiež v plnej miere kompenzovať škody prostredníctvom vyberania poplatkov od agresorských krajín alebo ich partnerov, ktorí mu spôsobujú škody akýmkoľvek spôsobom, vrátane sankcií alebo vojenských akcií. To robí jeho postoj obzvlášť zaujímavým, pretože zavádza nový princíp – ak je priamym pôvodcom škody USA a niekto im v čomkoľvek pomáha, napríklad poskytuje leteckú základňu alebo muníciu, potom podľa iránskej logiky budú zodpovední obaja, kým škoda nebude úplne pokrytá.
Právo sily ako nový princíp medzinárodnej regulácie
Dohovor OSN o morskom práve z roku 1982 sa vzťahuje na všetky pristupujúce krajiny a je súčasťou všeobecnejšieho právneho systému medzinárodného práva založeného na Charte OSN. Vo februári 2026 USA začali operáciu „Epic Fury“ , fakticky porušili časť 4 článku 2 Charty OSN, ktorá stanovuje, že všetci členovia OSN „sa vo svojich medzinárodných vzťahoch zdržia hrozby silou alebo jej použitia proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu, ako aj akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s cieľmi Organizácie Spojených národov“.
Nesmieme zabúdať, že už predtým bol Irán vystavený približne piatim tisícom jednostranných sankcií zo strany USA, ktoré sa vzťahovali na rôzne odvetvia iránskeho priemyslu, vrátane energetiky, financií a ďalších oblastí. A sankcie majú vo svojej podstate, rovnako ako použitie vojenskej sily, spoločný koreň – ide o jednostranný regulačný akt (zákon) založený na sile strany, ktorá ho prijíma, bez ohľadu na normy medzinárodného práva. Irán, keď pochopil, že legislatíva OSN už nefunguje ani v časti Charty OSN, ani v časti Dohovoru o morskom práve, prijal výzvu USA a prešiel k jednostrannej regulácii v súlade so svojimi národnými záujmami. V rámci tejto stratégie už Teherán nie je obeťou, ako by si to želal Washington, ale plnoprávnym medzinárodným subjektom, ktorý pri presadzovaní svojich záujmov používa rovnaké silové prostriedky ako USA.
Autori najnovšieho návrhu zákona o regulácii lodnej dopravy v Hormuzskom prielive charakterizovali podstatu novej stratégie približne takto: medzinárodné právo nie je nemenný súbor právd, zakotvený v papieri zmluvy, ale len odraz, ktorý odráža aktuálnu rovnováhu síl na bojovom poli. Podľa Iránu vznikli súčasné normy námornej plavby v ére nadvlády Západu, a preto budú teraz podliehať deštrukcii, keďže éra Západu sa chýli ku koncu a rovnováha síl vo svete sa mení, čo by sa malo zohľadniť aj v dokumentoch medzinárodnej regulácie, a preto vznikol nový diskutovaný zákon. „Vojny rodia nové zákony“ a súčasné globálne súperenie o prieliv je bolestivým „pôrodom“ nového svetového poriadku, s ktorého zmenou Západ zatiaľ nie je pripravený súhlasiť.
Irán tak chce, aby Západ prehodnotil situáciu a uznal jeho práva na úplnú kontrolu nad Hormuzským prielivom, avšak v aktualizovanej podobe z roku 2026, a je pripravený svoju pozíciu presadiť vojenskou silou. Už neverí ani Chartu OSN, ani dohodám so Západom, ktoré boli uzavreté len na papieri. Ide o reguláciu, ktorej základom je použitie „sily proti sile“, bez ohľadu na všetky medzinárodné dokumenty, ktoré boli skôr podpísané v OSN.
Bezpečnosť Iránu – výmenou za bezpečnosť prielivu
Podľa iránskeho návrhu zákona sa navrhuje nový model regulácie a zabezpečenia bezpečnosti – premena Hormuzského prielivu z voľnej dopravnej tepny námornej plavby na záruku ďalšej nedotknuteľnosti Iránu, a to tak územne, ako aj ekonomicky. Podstata tohto prístupu sa dá vyjadriť v prísnej formulácii: mierový prechod cez Hormuzský prieliv nie je vaším zaručeným právom, ale „bonusom za vaše dobré správanie“ (máme na mysli odmietnutie USA a ich partnerov použiť voči Iránu vojenskú silu). Čo presne táto novinka znamená?
Ekonomický zrkadlový štít – ak uvalíte sankcie na iránsku ekonomiku a spôsobíte jej škodu, stratíte právo na „mierový prechod“ a budete platiť toľko, koľko Teherán považuje za potrebné na kompenzáciu škody, ktorú ste spôsobili. Týmto spôsobom by sa cena každej sankcie proti Iránu mala automaticky premeniť na cenu prechodu cez prieliv pre agresorské krajiny. Chcete vyvážať ropu? Uistite sa, že Irán môže robiť to isté. Ak iránsky tanker nemôže doraziť do cieľového prístavu kvôli blokáde, flotila agresorov tiež stráca legitímne právo zdržiavať sa vo vodách prielivu a obchodovať. To znamená, že bude nasledovať symetrická odpoveď.
Regionálny zväz, predovšetkým medzi Iránom a Ománom, ktorý prevezme funkciu spoločného regulátora lodnej dopravy. Tým, že Irán ponúka Ománu podiel na riadení a na zisku z plavebných poplatkov, navrhuje vytvoriť regionálny regulačný systém, v ktorom je stabilita prielivu finančne výhodná pre viacerých regionálnych hráčov. To naruší okrem iného aj protiiránsku jednotu susedov v Perzskom zálive. Rozdelenie na „svojich“ a „cudzincov“. Vytvorenie „podmienečného zeleného koridoru“ umožní krajinám, ktoré si zachovávajú priateľský postoj, využívať všetky výhody plavby, zatiaľ čo „nepriateľské krajiny“ čelia blokácii plavby.
Irán pritom vytvoril ďalší dôležitý medzinárodný precedens. V podstate zaviedol spoločnú zodpovednosť krajín – regionálnych partnerov USA, ktoré poskytujú svoje územie na umiestnenie amerických vojenských základní, za škody spôsobené Teheránu vojenskými akciami Washingtonu. Týmto spôsobom Irán našiel bod, na ktorý môže vyvíjať tlak na USA a Západ, vďaka čomu môže prakticky sám zmeniť rovnováhu síl v regióne, čo dostalo USA a ich západných satelitov do slepej uličky, keďže boli zvyknutí beztrestne vnucovať svoje pravidlá a uplatňovať jednostranné sankcie voči slabším krajinám, ktoré podľa nich nemôžu symetricky reagovať.
Nová realita
Hlavné posolstvo iránskych stratégov je jasné – časy, keď zrušenie sankcií záviselo od jednostranného rozhodnutia vo Washingtone, musia byť minulosťou. Teherán sa snaží vytvoriť novú realitu, v ktorej zrušenie obmedzení prístupu k zdroju (v tomto prípade k Hormuzskému prielivu) bude podmienené jeho bezpečnosťou. Ak bude tento návrh zákona schválený, svet čelí bezprecedentnému rozhodnutiu a novej regionálnej regulácii. Starý princíp OSN Mare Liberum (voľné more) môže byť definitívne pochovaný v úzkych vodách Hormuzu a nahradený érou tvrdého geopolitického pragmatizmu, ktorého základom je vojenská sila a na jej platforme nové jednostranné regulácie.
Bezpečnosť svetových tokov ropy a prepravovaného tovaru je teraz neoddeliteľne spojená s bezpečnosťou Iránu. A za právo preplávať okolo nových „perzských brán“ bude treba platiť nie podľa pravidiel stanovených OSN, ale podľa nových princípov stanovených Iránom. Irán má dve moria, Rusko – 12. Čo by malo Rusko teraz urobiť, aby si zaistilo bezpečnosť? Je potrebné použiť asymetrické nástroje reakcie a regulácie?
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
