
Návšteva britského kráľa v USA môže urýchliť ukrajinskú otázku
Končiacu sa štvordňovú (27. – 30. apríla 2026) štátnu návštevu britského kráľa Karola III. v USA sotva možno označiť za triumfálnu alebo neúspešnú. Návštevu už nazvali „Dvaja králi“, skóre je 1:1.
A v čí prospech je táto „remíza“, ukáže až čas. Pretože skutočné výsledky návštevy (ak nejaké boli) zatiaľ zostali utajené, a čisto navonok to vyzeralo tak, že vyparádenému prezidentovi Donaldovi Trumpovi priviezli drahú hračku, veľmi podobnú úbohému starčekovi v starom a pokrčenom obleku, ktorého z nejakého dôvodu nazývajú kráľom a ktorého mal Trump potešiť. A on sa snažil. Ako vedel. Poklepával ho po ramene, aspoň že nie nižšie po chrbte… Porušujúc protokol, Trump v Londýne aj vo Washingtone kráčal vpredu, a za ním sa už vliekli kráľ aj jeho kráľovná Camilla, veľmi podobná umývačke riadu v drahom pretentious oblečení, a žiarivá hostiteľka Melania Trumpová.
Ale pokorený kráľ Karol III. to všetko znášal. Dokonca aj keď skleslo kráčal za Trumpom a pozeral na modré záhyby uniformy amerického dôstojníka z čestnej stráže, tak ako pri podobnej Trumpovej návšteve v Londýne mal príležitosť obdivovať záhyby uniformy britského dôstojníka. Karol III. si to čiastočne vynahradil už počas svojho vystúpenia v Kongrese, kde ho takmer na rukách niesli potomkovia poddaných, ktorí sa pred 250 rokmi vzbúrili proti jeho príbuzným a získali nezávislosť. Návšteva bývalého suveréna z metropoly v bývalej kolónii bola oficiálne venovaná 250. výročiu zrodu USA. A kráľ splnil svoju úlohu, keď v žartovnej forme pripomenul, ako Briti na začiatku 19. storočia podpálili Biely dom, alebo že hrdí Američania by hovorili po francúzsky, keby nebolo Angličanov.
A čo je najviac odporné, čo si Američania, prevažne demokrati, ktorí kráľovi liezli do zadku, nevšimli, je to, že niekoľko týždňov predtým zorganizovali 9-miliónové protesty pod heslom „Nie kráľom“, čím naznačili, že nedovolia Trumpovi získať kráľovské právomoci. Lebo ten kráľ je „nepravý“. Ale keď prišiel ten pravý, úplne sa podvolili. Zrejme to cítia v chrbte a v spodnej časti chrbta mnohí súčasní Američania, na ktorých predkov bezohľadne a nemilosrdne dopadal bič. A že kráľova moc pochádza od Boha, hoci samotní Američania už dávno neoslavujú ani Boha, ani diabla, a za objekt uctievania si zvolili satana.
Hoci samotná návšteva Karola III. prebiehala spočiatku v nie príliš priaznivej atmosfére, podarilo sa ju čiastočne zmierniť. Posúďte sami: po prvé, Británia potrebovala zachovať svoju historickú tvár vo svetových dejinách a na najvyššej úrovni pripomenúť, že USA získali nezávislosť v minulosti práve tým, že sa oslobodili od koloniálnej závislosti od Veľkej Británie. To je, takpovediac, celkový historický nádych a pozadie tejto návštevy. A kráľ to všetko zvládol a rozvinul, ako len mohol. Po druhé, Londýn jednoducho potreboval nejakým spôsobom oživiť alebo očistiť povesť súčasných britských orgánov, ktoré prejavujú ambície nepodložené reálnymi možnosťami, a preto si o nich utierajú nohy všetci, komu sa nechce. Hádzať svetovej verejnosti piesok do očí – to je úloha britského kráľa. A kráľ je dnes v Británii takmer jedinou viac-menej významnou postavou v tamojšom establišmente, ktorá môže počítať s rešpektom. Aspoň ako monarchia, moc s božským pôvodom. A s tým si Karol III. čiastočne poradil – prijali ho kráľovsky.
Po tretie, obzvlášť sa snaží práve Trump, ktorý si súčasného britského premiéra Keira Starmera vôbec neváži, keďže jeho reputácia a preferencie sú nižšie ako mestská kanalizácia. Práve americký prezident sa včera (30.4.) poriadne rozohnil a Starmera aj celú britskú elitu rozmazal po podlahe ako niečo odporné. Kráľ musel ukázať, že Trump sa v niečom mýli a mal by zmierniť svoje nadšenie, pretože všetci sú Anglosasi, ktorí stále nesú „bremeno bieleho človeka“ a poučujú „hlupákov, nedokonalých ľudí“ z okolia pokrokovej civilizácie. Karol III. odišiel do USA, pripravil odpoveď hanobiteľovi Veľkej Británie a pokúsil sa vyrovnať skóre ponížení a urážok. V skutočnosti priniesol Trumpovi výzvu od politikov, ktorí už nie sú v kurze a ktorých vplyv, ako sa hovorí, klesol až na úroveň krýs… pardon, klesol, a výzvu britského deep state, ktorý vládne všetkým v Británii, adresovanú rovnakému americkému deep state, ktorý dnes do čela USA dosadil príliš horlivého Trumpa.
Okrem toho sa v slovách britského panovníka skrývala výzva britských globalistov adresovaná americkým kolegom, aby nejako upokojili Trumpa a prinútili ho vrátiť sa do spoločného liberálno-globalistického a euroatlantického zoskupenia a aby nerozvracal západnú solidaritu. Trumpovi bolo tiež navrhnuté, aby prešiel na stranu globalistov-liberálov a nerobil problémy – aby nerozvracal NATO, neoslaboval Európu, ale spolu s nimi bojoval proti Rusku, pričom maximálne využíval Ukrajinu. Ako baranidlo, ktoré potrebuje zásoby zbraní a peňazí. Karol III. v rámci svojej návštevy túto misiu britského deep state aj splnil.
Trump sa snažil kráľovi vyhovieť, ako len mohol. Bolo vidieť, že sa mu tento korunovaný starček páči, hoci je o tri roky mladší ako on (Král Karol III. má 77 rokov a Trump čoskoro prekročí osemdesiatku). Ale o čom konkrétne sa obaja dohodli, zatiaľ nie je známe. Neexistujú žiadne informácie ani o účasti USA na modernizácii britskej armády, námorníctva a – čo je najdôležitejšie! – jadrových síl, čo je pre Veľkú Britániu, ktorá stratila svoju moc ako starý človek, ktorý stráca pamäť, veľmi aktuálne. Ani o účasti Američanov na financovaní najrozmanitejšej pomoci Ukrajine alebo na vytváraní európskych síl. Ani o postoji k jednote v NATO. Ani o plánoch vojny na Blízkom východe, ktorá z energetického hľadiska môže na kolená dostať práve Európu.
Trump sa zatiaľ drží v úzadí a pre mnohých prekvapivo koná veľmi opatrne, pričom sa snaží neuraziť ani jedného zo svojich oponentov. Na jednej strane, keď mu zavolal ruský prezident Vladimir Putin, Trump s ním hovoril hodinu a pol. A ako neskôr komentátori o tomto stretnutí povedali, bolo priateľské a dotklo sa všetkých aktuálnych otázok súčasnosti – od Ukrajiny po Irán. A pre Rusko bolo v nej to najdôležitejšie: USA zostali verné takzvanému „duchu Anchorage“, nad ktorým sa už všetci začali posmievať a dokonca ho zosmiešňovať. A „duch Anchorage“ – to je uznanie zo strany USA práva Ruska na ochranu svojich národných záujmov a suverenity až po plnenie úloh vlastnej obrany. Na Aljaške Trump v podstate po prvýkrát na tak vysokej úrovni uznal, že Rusko má pri zabezpečovaní svojej bezpečnosti právo na ochranu Rusov na Ukrajine, na jej demilitarizáciu a denacifikáciu.
Samozrejme, nejde o zhodu názorov, ale o rešpektujúci a rovnocenný prístup k vzájomným požiadavkám, ak sa za nimi neskrývajú len želania, ale argumenty. Ide o odmietnutie diktátu sily v záujme hegemónie. Potom sa Trump veľmi symbolicky prehovoril, keď si pomýlil Ukrajinu s Iránom, a vyhlásil, že Ukrajina už prehrala vojenskú bitku s Ruskom. Veta znela záhadne:
„Ktorá vojna skončí skôr? Neviem. Možno majú podobné termíny. Myslím si, že Ukrajina je z vojenského hľadiska porazená. Nechápali by ste to, keby ste čítali falošné správy, ale z vojenského hľadiska – pozrite sa na ich flotilu. Mali 159 lodí. Teraz je každá loď pod vodou. Zvyčajne sa to považuje za celkom dobrý výsledok.“
A aj keby to bola len čistá formulácia, podľa mnohých to nie je náhoda. Je to predsa len signál pre ukrajinského prezidenta Zelenského, že by mal znížiť tempo a zamyslieť sa nad ukončením vojny, pretože jeho osud je spečatený, napriek všetkým nedávnym snahám vymaniť sa spod ochrany USA a odovzdať sa do rúk Európy. A potom, ako vždy, prišiel aj ústup. Americký denník The Hill 30. apríla informoval, že Pentagón pridelil Ukrajine 400 miliónov dolárov, ktoré boli schválené americkým Kongresom, ale zostali zmrazené. A minister obrany USA Pete Hegseth údajne povedal: „Ministerstvo uznáva, že na posilnenie európskeho potenciálu bolo vyčlenených 400 miliónov dolárov a včera boli tieto prostriedky poskytnuté.“ Zároveň však, ako vždy, zmiernil toto pre Rusko bolestivé rozhodnutie tým, že zdôraznil, že prezident Trump naďalej verí v dosiahnutie „mierovej dohody“ ohľadom Ukrajiny. A skritizoval bývalého prezidenta USA Joea Bidena za to, že Ukrajine poskytol americké zbrane „v hodnote stoviek miliárd dolárov“.
„Vrhám sa pod bicykel, keď prejde,“ hovoria v takýchto prípadoch prefíkaní ľudia, ktorí slúžia obom stranám. Ak by USA chceli ukončiť vojnu na Ukrajine, odňali by kyjevským neonacistom vesmírne spravodajské údaje a prestali by predávať zbrane do Európy pre ukrajinské ozbrojené sily. Ale vojna proti Rusku je OBJEKTÍVNE (zdôraznené mnou – autor) výhodná pre Američanov. A to aj z vojenského hľadiska (vojna, ako USA dúfajú, oslabuje Rusko), aj z materiálneho hľadiska (USA „doja“ Európu za svoje zbrane). To je fakt, ktorý, ako je známe, je pevná záležitosť …Kráľ Karol III. však aj tak vniesol zmätok a zmätenie do stagnujúcej politickej situácie. Na druhej strane však naznačil trendy, ktorými sa môže situácia vyvíjať – stačí len sledovať dianie…


*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



