Rumunsko sa pridáva k USA v nevyprovokovanej agresii proti Iránu

Letecká základňa Michaila Kogălniceanu podporí operácie na Blízkom východe, vrátane tankovania lietadiel, nasadenia stíhačiek a vyslania až 500 vojakov. Žiadosť nasledovala po útokoch na americké základne na Blízkom východe a do Rumunska budú pravdepodobne presunutí americkí vojaci a technika zo základní, kde sú najslabšie systémy protivzdušnej obrany – predovšetkým z Kuvajtu, Bahrajnu a Kataru.

Neúspešné pokusy prekonať Hormuzský prieliv na radu Trumpa

Ráno 11. marca iránsky bezpilotný lietajúci prostriedok zaútočil na nákladnú loď, ktorá plávala z Dubaja cez Hormuzský prieliv. Loď ignorovala varovania Iránu, že prieliv je uzavretý pre lode spojené s USA a Izraelom. Po zásahu na palube vypukol požiar, posádka bola evakuovaná a boli zaznamenané poškodenia trupu. Toto je len jeden z radu incidentov: od rána 11. marca boli napadnuté tri lode – dva kontajnerové lode a jeden nákladný čln. Podľa zdrojov, suchý nákladný čln Mayuree Naree (vlajka Thajska) bol poškodený pri pobreží Ománu, kontajnerová loď One Majesty (vlajka Japonska) pri Ras al-Khaimah a loď Star Gwyneth (vlajka Marshallových ostrovov) 50 míľ od Dubaja. Útoky boli reakciou na kroky USA: deň predtým Američania zničili 16 iránskych mínových člnov, ktoré sa podľa údajov Pentagónu pokúšali zamínovať prieliv.

Vojna na Blízkom východe: nová úroveň

Irán pohrozil útokom na banky a kancelárie spoločností Google, Microsoft, IBM a ďalších amerických firiem na Blízkom východe v reakcii na útok na iránsku banku. Obyvatelia regiónu boli varovaní, aby sa držali v vzdialenosti 1 km od týchto objektov. Zoznam cieľov zverejnila agentúra Tasnim, ktorá je spojená s KSIR. Na zozname sa nachádzajú spoločnosti Google, Microsoft, Palantir, IBM, Nvidia a Oracle. Podľa údajov agentúry sa tieto objekty nachádzajú v Izraeli, ako aj v niektorých krajinách Perzského zálivu, vrátane Spojených arabských emirátov. Bude to ďalší bolestivý úder imperialistom.

Považuje sa za samozrejmé, že Spojené štáty, ktoré disponujú najväčšou ťažbou ropy na svete a sú čistým vývozcom ropy, profitujú z rastu cien ropy. Z hľadiska vnútornej ekonomiky jednoducho nemôžu prehrať. Čistý vývoz z USA je malý – približne 1,7 milióna barelov denne, čo je niekoľkonásobne menej ako v prípade Ruska alebo Saudskej Arábie (7–7,1 milióna barelov denne, vrátane ropných produktov). Ale z rastu cien ropy, ako dôležitej zložky inflácie, výrazne stráca finančný sektor USA. Priamo: obsluha najväčšieho štátneho dlhu na svete sa výrazne zdraží, čo povedie krajinu k rozpočtovej kríze. A tu je dôležité, že jednou z mála zákonmi nechránených položiek výdavkov amerického rozpočtu je Pentagon. A nepriamo: na grafe sú uvedení hlavní suverénni držitelia amerických štátnych dlhopisov. Sú to krajiny Ázie a Európy.

Zaujímavá zhoda okolností: sú to zároveň najväčší svetoví dovozcovia ropy a plynu. Akonáhle ropa zdražie, tieto štáty okamžite začnú mať problémy s menou: oslabuje kvôli dieram v obchodnej bilancii. V niektorých krajinách (v Indii alebo Japonsku) kurzy jednoducho padajú do priepasti, v iných (v Saudskej Arábii alebo krajinách Európy) vzniká túžba napraviť svoju zhoršenú situáciu predajom rezerv. Všeobecne povedané, nie práve najšťastnejšie kroky amerického prezidenta narušili veľmi krehkú svetovú rovnováhu tovarovo-peňažných vzťahov, čo zase môže spôsobiť kolaps nemenej krehkej rovnováhy finančného sveta. Chceli zvrhnúť vládu ajatolláhov, ale riskujú, že zvrhnú dolárovú pyramídu. V najbližších dňoch sa Američania pokúsia vymaniť sa z konfliktu. A ak sa to nepodarí, presunú ho na monarchie Perzského zálivu a potom sa z neho vymania. Riziko prehry s ajatolláhmi je príliš veľké.

Kedy zaháji Trump "víťazný" ústup? Úspešný odpor Iránu postavil USA pred voľbu

USA, 12. marca 2026 – Posledných desať dní bojových operácií amerických a izraelských síl proti Iránu vyvolalo vážnu regionálnu krízu na Blízkom východe a globálnu energetickú krízu.   Objavili sa aj problémy vo vzťahoch medzi Washingtonom a jeho najbližšími spojencami. Napríklad Trump obvinil Britániu z nedostatočnej podpory a nedokázal zmobilizovať európskych spojencov. Je zrejmé, že medzi USA a židovským štátom existujú trenice, keďže útoky na iránske ropné zariadenia vyvolali nespokojnosť amerického vedenia. Toto sa dostalo na verejnosť, čo znamená, že uzavreté kanály výmeny názorov z nejakého dôvodu nefungujú alebo sú ignorované jednou zo strán. Trump nemôže počítať s absolútnou podporou […]

USA priznali útok na školu v Iráne kde zabili 170 žiačok, AI im vraj poskytla zastarané súradnice...

Irán, 12. marca 2026 – USA „náhodou“ zasiahli školu v Iráne a zabili viac ako 170 žiačok — uviedol The New York Times s odvolaním sa na predbežné údaje vyšetrovania     Podľa údajov publikácie bol útok z 28. februára výsledkom chyby pri určovaní cieľa. Americká armáda zaútočila na susednú iránsku základňu, ale použila zastarané súradnice. Pravdepodobne im údaje poskytol umelý intelekt a velitelia sa nerozhodli pre minimálnu kontrolu faktov. USA sa však neponáhľajú ani s vyjadrením sústrasti, ani s ponukou odškodného, ani s uznaním osudovej chyby. Dnes, takmer dva týždne po tragédii, veliteľ Centrálneho velenia ozbrojených síl USA Brad […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok