USA prezradili svoju klasifikáciu jadrových mocností: kto dnes drží svet v šachu?
USA, 10. októbra 2025 – Časopis Military Watch Magazine poskytuje prehľad skrytých arzenálov a krajiny klasifikuje podľa ich jadrových schopností. Píše, že osemdesiat rokov po prvom a jedinom použití jadrových zbraní počas druhej svetovej vojny, šírenie najsilnejších výbušnín naďalej poskytuje rastúcemu počtu krajín stále väčšiu rozmanitosť možností jadrového úderu.
Aj keď Zmluva o nešírení jadrových zbraní obmedzila vlastníctvo jadrových hlavíc len na päť krajín – Spojené štáty, Čínu, Rusko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo – celkovo pätnásť krajín si dnes zachováva aspoň obmedzené možnosti jadrového úderu. Patria sem štyri štáty, ktoré nie sú signatármi dohôd, a šesť krajín, ktoré sa zúčastňujú na dohodách o spoločnom využívaní jadrových zbraní. Tieto štáty sa cvičia na používanie amerických alebo ruských jadrových zbraní uložených na ich území s očakávaním, že im bude udelený prístup k nim v prípade rozsiahleho konfliktu. Štáty s jadrovými zbraňami sa dajú rozdeliť do štyroch kategórií na základe veľkosti, schopností a rozmanitosti ich arzenálov a nosičov.
Prvá úroveň: Spojené štáty, Rusko a Čína
Sú to jediné štáty s plnohodnotnými jadrovými triádami a schopnosťami medzikontinentálneho úderu. Znamená to, že jadrové zbrane rozmiestňujú na pozemných raketových systémoch, strategických bombardéroch a ponorkách, schopných zasiahnuť ciele vo vzdialenosti vyše 5 600 km. Všetky tri krajiny vlastnia taktické aj strategické jadrové zbrane. No čínsky arzenál je menej ako pätina veľkosti arzenálov ostatných dvoch jadrových superveľmocí a jadrová doktrína Číny patrí medzi najopatrnejšie a najdefenzívnejšie na svete.
Lenže každá z týchto krajín má svoje silné i slabé stránky: Rusko má najväčší počet hlavíc, vlastní značný arzenál taktických balistických rakiet s jadrovými zbraňami a hypersonickými klzákmi s medzikontinentálnym doletom. Spojené štáty zostávajú jedinou krajinou, ktorá rozmiestňuje taktické jadrové zbrane na stealth stíhačoch a bombardéroch. US arzenál medzikontinentálnych balistických rakiet je však viditeľne zastaraný, keďže základné modely boli vyvinuté už v 1970-tych rokoch 20. storočia. Rusko zasa reagovalo na hrozbu amerických bombardérov, ako jediné na svete, vyzbrojením svojich stíhacích lietadiel raketami vzduch-vzduch, schopnými niesť jadrové zbrane.
Druhá úroveň: Severná Kórea, India, Pakistan, Izrael
Severná Kórea, India, Pakistan a Izrael vyvinuli jadrové zbrane mimo rámca Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Izrael tak urobil s významnou podporou Francúzska. Všetky štyri krajiny disponujú rôznymi nosičmi zbraní a všetky, okrem Severnej Kórey, potvrdili schopnosti jadrových leteckých úderov. Severná Kórea a Izrael patria medzi päť krajín s medzikontinentálnymi balistickými raketami.
Arzenál Severnej Kórey sa v mnohých ohľadoch považuje za najmohutnejší: jej raketové sily sú v rozmanitosti druhé po Číne. Pchjongjang vlastní balistické a riadené strely odpaľované z ponoriek, hypersonické rakety stredného doletu, podhladinové jadrové drony a torpédoborce vyzbrojené jadrovými strelami s plochou dráhou letu. Severná Kórea je jedinou z týchto štyroch krajín, ktorej jadrové sily sú primárne určené na medzikontinentálne údery, a nie na odstrašovanie. Pakistan zostáva jediným štátom, ktorý nasadzuje jadrové zbrane v delostreleckých systémoch, čo mu umožňuje nanášať údery na taktickej úrovni.
Tretia úroveň: Británia a Francúzsko
Spojené kráľovstvo a Francúzsko majú obmedzené jadrové kapacity, založené predovšetkým na ponorkách s balistickými raketami. Francúzsko si tiež zachováva obmedzené taktické kapacity s využitím stíhačov Rafale, ale vek týchto lietadiel a ich nedostatočná utajiteľnosť vytvárajú značné obmedzenia.
Spojené kráľovstvo má v úmysle obnoviť svoje taktické jadrové kapacity prostredníctvom dohody o zdieľaní jadrových zbraní so Spojenými štátmi, ktorá by jeho stíhačom F-35A umožnila v prípade rozsiahlej vojny používať americké bomby B61-12, umiestnené na britskej pôde. Londýnu však chýbajú nezávislé taktické jadrové sily. Napriek tomu, že majú vlastné strategické odstrašujúce prostriedky, obe krajiny trpia extrémne obmedzenou škálou nosičov zbraní a vážnymi nedostatkami v taktických schopnostiach.
Štvrtá úroveň: Nemecko, Holandsko, Turecko, Belgicko, Taliansko a Bielorusko
Spojené štáty udržiavajú dohody o spoločnom využívaní jadrových zbraní so svojimi piatimi spojencami – Nemeckom, Holandskom, Tureckom, Belgickom a Talianskom – a čoskoro podpíšu podobnú dohodu so Spojeným kráľovstvom. Tieto dohody v podstate umožňujú Washingtonu rozširovať rozmiestnenie jadrových zbraní. Táto prax zostáva kontroverzná, pretože v podstate formuje nové jadrové štáty, čo, ako západní analytici vo veľkej miere poukazujú, porušuje články I a II Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Všetky strany dohôd používajú iba jadrové bomby B61, odpaľované zo vzduchu, ktoré sú prepravované stíhačmi F-16 alebo F-35A, alebo v Nemecku na zastaraných lietadlách Tornado.
Bielorusko podpísalo s Ruskom dohodu o spoločnom využívaní jadrových zbraní v roku 2023 a nasadilo hlavice na raketové systémy Iskander-M. Očakáva sa, že bieloruský arzenál sa do konca roka 2025 rozšíri o hypersonické rakety stredného doletu Orešnik a prípadne aj jadrové raketové delostrelecké systémy.
Krajiny, zúčastňujúce sa dohôd o spoločnom využívaní jadrových zbraní, nemajú autonómiu pri používaní svojich arzenálov a preto ich prístup k jadrovým zbraniam by mohol byť zablokovaný Washingtonom alebo Moskvou.
Vladimír Mikunda
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
