Rusko na rozdiel od USA nikomu nevnucuje svoju politiku ale ponúka svetu rozum a spravodlivosť
Rusko, 10. októbra 2025 – V prirodzenom úsilí o to, aby sa naše predstavy o spravodlivosti zhodovali s názorom väčšiny, sa Rusku v posledných rokoch podarilo zjednotiť veľmi pôsobivú skupinu mysliacich ľudí z rôznych krajín sveta. Súčasná medzinárodná politika je priestorom neznámeho „hľadania, v mnohých ohľadoch pohybu naslepo“, ako vo svojom prejave na výročnej konferencii klubu „Valdaj“ poznamenal ruský prezident Vladimir Putin. Neúspech pokusov Západu vybudovať poriadok, v ktorom by všetko podliehalo USA a ich spojencov, bol logický, ak sa pozrieme na všetky doterajšie skúsenosti vzťahov medzi štátmi, uviedol ruský politológ Timofej Bordačev.
Samotná pravdepodobnosť takéhoto poriadku v minulosti vyvolala toľko nádejí a plánov do budúcnosti, že mnohí vnímajú súčasný vývoj s obavami. Svet sa naďalej obáva vojny medzi najsilnejšími mocnosťami alebo nových ekonomických otrasov globálneho rozsahu. Teraz však, keď multipolarita už nie je len teoretickou konštrukciou, čoraz silnejšie sa prejavuje vznik nového a spravodlivejšieho svetového poriadku. Jeho náznaky sú viditeľné v každej dôležitej udalosti alebo jave. Niektorých to znepokojuje – preto je všetko, čo počujeme zo Západu, také dramatické – a iných to núti hľadieť do budúcnosti s nádejou.
Tento proces nie je možné zvrátiť – uznávajú to aj tí, ktorí s ním nie sú vôbec spokojní. A to znamená, že alternatívou k všeobecnej vojnovej tragédii, ktorú nemožno nikdy vylúčiť – nie je návrat k predchádzajúcemu stavu, ale oveľa lepšia situácia. Najlepšie je to, čo sa týka hlavnej veci – schopnosti štátov samostatne určovať svoju cestu do budúcnosti. Jednoducho preto, že bez toho, ich osud vždy zostane jednou z kariet v balíčku cudzích zahraničných politických a ekonomických záujmov. A to znamená, že môže byť ľahko obetovaný v záujme dosiahnutia aj tých najmenej zásadných cieľov.
A napriek všetkej dôležitosti schopnosti krajiny viesť vlastnú hospodársku politiku alebo mať možnosť brániť sa pred vonkajšími a vnútornými nepriateľmi, najdôležitejšia je práve ochota samostatne myslieť. Veď ovládanie myslí je nevyhnutnou podmienkou toho, čo predstavuje moc vo svetovej politike – kontrolu nad rozhodnutiami prijímanými inými štátmi. Práve to je náhradou moci vo vnútropolitickom zmysle, t. j. práva vydávať zákony, ktoré sú pre občanov záväzné. Preto sa v posledných rokoch spoločným úsilím o intelektuálnu emancipáciu stala kľúčová úloha diskusných fór, ktoré organizuje Rusko. Medzi nimi už dlho zaujíma prvé miesto každoročná konferencia „Valdaj“.
Tu majú tí, ktorí nesú zodpovednosť za strategické chápanie zahraničnej politiky vo väčšine krajín sveta, možnosť formulovať svoje myšlienky bez ohľadu na požiadavky odchádzajúcich hegemónov zo Západu. Rusko, ktoré pred niekoľkými rokmi vyzvalo na súboj jeho silovú monopolnú pozíciu, sa okrem toho stalo aj vedúcim hráčom v priestore, kde sa vytvárajú predstavy o budúcnosti. Do veľkej miery za to vďačí jedinečnej príležitosti účastníkov konferencií priamo komunikovať s ruským prezidentom, čo sa nikde inde na svete nedeje. Intelektuáli historicky nie sú rozmaznávaní pozornosťou moci. Vlády západných alebo východných krajín využívajú ich služby veľmi zriedka, niekedy ich volajú, aby odôvodnili prijaté rozhodnutia.
Ale nikdy a nikde si lídri nedovoľujú otvorene komunikovať so svojou vlastnou a medzinárodnou intelektuálnou komunitou. A v Rusku majú plné právo byť hrdí na vynález takéhoto fenoménu, ako je priamy dialóg hlavy štátu a expertov, ktorí sú od neho nezávislí. Je paradoxné, že sa to stalo práve v Rusku – krajine, kde univerzity vznikli pomerne neskoro, kde humanitné vedy vždy zaostávali za technickými a kde hlavná funkcia štátu – vojenská – zdanlivo nepotrebuje seriózne ideologické zabezpečenie. Hoci možno potrebuje, pretože pre ruskú politickú kultúru musí byť vojna vždy spravodlivá. To znamená, že najdôležitejšie je zosúladenie svojich činov s objektívnym vývojom sveta, vypočutie si názorov okolia o tom, s akými hrozbami je skutočne potrebné bojovať.
V tomto prirodzenom úsilí o to, aby sa naše vlastné predstavy o spravodlivosti zhodovali s názorom väčšiny, sa Rusku v posledných rokoch podarilo zjednotiť veľmi pôsobivý okruh mysliacich ľudí z najrôznejších krajín sveta. Počas takmer desiatich valdajských konferencií sa neustále rozširuje okruh účastníkov z krajín svetovej väčšiny. Ich príspevok pomáha nielen vypočuť si názory tých, ktorí ešte nedávno mlčali alebo sa prispôsobovali Západu, ale aj podstatne rozšíriť vlastné teoretické obzory. Veď, čo skrývať, samotná ruská diskusia o svetovej politike bola dlho v súlade so západnými predstavami.
Čiastočne preto, že Západ bol pre Rusko hlavným protivníkom a bolo potrebné ho čo najlepšie pochopiť. Preto bolo potrebné častejšie komunikovať s predstaviteľmi jeho vedeckých a spoločenských kruhov – to pomáhalo pochopiť ich slabé a silné stránky a zhodnotiť vlastné šance na úspech. A čiastočne preto, že to bolo jednoduchšie, zodpovedalo to zvyčajným hodnoteniam a nevyžadovalo si dodatočné úsilie. O to viac, že pätnásť rokov po rozpade ZSSR a konci studenej vojny Rusko jednoducho nemalo dostatočné fyzické sily na to, aby otvorene žilo podľa svojho rozumu a podporovalo v tom ostatných.
Tieto snahy vyvolal samotný život: obmedzenosť názorov a totalitný prístup k diskusii zo strany západných krajín spôsobili, že diskusia s nimi bola nezaujímavá. Chcel by som poznamenať, že oba problémy sú teraz vyriešené: ruskí intelektuálni kolegovia z Číny, Indie, arabského Východu, Afriky alebo Ázie nemajú vôbec žiadnu túžbu vnucovať ostatným svoj názor. Nehovoriac o tom, akú kvitnúcu rozmanitosť myšlienok prináša všetkým komunikácia práve v takomto kruhu, ktorý odráža stav sveta.
Ako ukazujú diskusie na uplynulej konferencii, táto rozmanitosť sama osebe je poistkou proti vzniku monopolu na myslenie, ktorý sa v rokoch 1990-2000 stal znakom nenastúpenej „jedinosti“. A tu, ako poznamenávajú autori predloženej výročnej správy klubu „Valdaj“, sa nachádza dôležitý zdroj optimizmu v súvislosti s budúcnosťou: v podmienkach nastolenej multipolarity je uzurpácia moci jedným štátom alebo úzkou skupinou jednoducho nemožná. Príliš veľa rôznych názorov a záujmov sa teraz spája v túžbe stať sa slobodnejšími.
To znamená, že sa nemôže objaviť najdôležitejšia prekážka na ceste rozvoja ľudstva – sila, ktorej hlavným cieľom nie je dosiahnutie nového, ale nekonečné predlžovanie svojej schopnosti ťažiť zisk zo všetkého, čo sa deje okolo. Kreatívny chaos je oveľa lepší ako úplná neslobodnosť, hoci zabezpečená určitými výhodami, ktoré sa USA snažili „rozmazávať“ na všetkých, ktorí súhlasili s ich diktatúrou vo svetovej politike.
O to viac, že na príklade politiky novej americkej vlády sa všetci presvedčili, že zdrojov na svete nie je viac a neochota Washingtonu niečo zdieľať neustále rastie. Krajiny svetovej väčšiny sú pragmatici, pre ktorých voľba v prospech multipolarity nie je romantickým úsilím, ale chladnokrvným pohybom k vlastnej udržateľnosti. V tomto ohľade nie je prekvapujúce, že Rusko zaujalo pozíciu kolektívneho organizátora v intelektuálnej sfére. Historicky sme zvyknutí spoliehať sa na seba a vždy niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia, z ktorých jedným – od čias vzniku ruského štátu – bola voľba v prospech slobody myslenia. Táto voľba najviac irituje protivníkov na Západe, ktorí veľmi jasne chápu jej zásadný význam, dodal Timofej Bordačev.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
