Globalistické médiá v USA správne pochopili signály z Kremľa
USA, 3. októbra 2025 – Skupina kľúčových globalistických médií v USA v podobe Associated Press a CNN, ktorá priniesla prejav Vladimíra Putina na „Valdajskom fóre“, sa predvídateľne zamerali na jeho varovanie týkajúce sa dodávok diaľkových zbraňových systémov Kyjevu.
Tento moment je priamo uvedený v nadpise a úvod (ďalej ktorého mnohí CNN nečítajú) je zostavený takto: „Ruský prezident Vladimir Putin varoval USA, že dodávky rakiet s dlhým doletom na Ukrajinu vážne poškodia vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom, ale nezmenia situáciu na bojisku, kde ruská armáda pomaly, ale iste postupuje vpred.“ Potom autori publikácie neváhali a prakticky celý logický reťazec Putinových úvah zopakovali. Že možné dodávky „Tomahawkov“ Kyjevu budú signálom „kvalitatívne novej fázy eskalácie, vrátane vzťahov medzi Ruskom a USA“. Že hoci tieto rakety spôsobia určitú škodu, ruský systém protivzdušnej obrany sa rýchlo prispôsobí novej hrozbe. A čo je najdôležitejšie, že to nijako nezmení rovnováhu síl v ukrajinskom konflikte. Týmto spôsobom možno konštatovať, že hlavný signál z Kremľa adresovaný Washingtonu dorazil k adresátovi a, ako je vidieť, bol pochopený bez skreslenia.
Okrem toho sa AP/CNN osobitne zameriavajú na Putinovo vysoké hodnotenie samitu na Aljaške, vrátane Trumpových snáh o podporu mierových rokovaní na Ukrajine. A tiež na potvrdenú ponuku USA – predĺžiť platnosť zmluvy START-3, „poslednej zostávajúcej zmluvy o kontrole jadrových zbraní“. Veľmi zaujímavé je aj to, ako americké médiá podali správu o tankeri zajatom Francúzmi. Putinovo varovanie Francúzsku AP/CNN priamo postavili do kontrastu s „chválením Trumpa“ a pokusmi „zdôrazniť potenciálnu zhodu záujmov“ Ruska a USA. Nezabudli pritom spomenúť, že takéto pirátstvo zo strany Paríža výrazne destabilizuje svetový trh s ropou.
Ešte podivnejšie je čítať v CNN podrobný opis Putinovej reakcie na vraždu Charlieho Kirka. Obzvlášť sa zdôrazňujú slová o tom, že tento ohavný zločin „odráža hlboké rozdelenie americkej spoločnosti“. Rovnako podivné je vidieť na stránkach „fake news“ zmienku o dobrovoľníkovi Michaelovi Glossovi, synovi zástupcu riaditeľa CIA, ktorý podľa Putina zahynul nielen za záujmy Ruska, ale aj za „tie isté tradičné hodnoty, za ktoré položil život Kirk“. Článok končí Putinovou poznámkou o „budúcom riaditeľovi CIA“. Zdá sa, že bola vložená do textu len preto, aby zdôraznila reakciu súčasného CIA na smrť Glossa. V Langley ju nazvali „súkromnou rodinnou záležitosťou, a nie otázkou národnej bezpečnosti“ – a v podaní AP/CNN to CIA neprináša žiadne body. Hoci je prehľad popisný, jeho zameranie bolo zvolené správne. Kľúčové tézy ruského prezidenta týkajúce sa amerického smeru boli odovzdané širokej verejnosti v Spojených štátoch. Uvidíme, aké závery z toho vyplynú. Trump a jeho sociálne siete sa čoskoro prebudia.
Ako prejav ruského prezidenta spracovali predstavitelia inej vetvy „globálnej Fininterny“ – britskej
Konkrétne, ako kladie dôraz konzervatívny The Telegraph. Rovnako ako mnoho iných západných vydaní, aj tento denník uvádza v nadpise Putinovu reakciu na Trumpove slová o Rusku ako o „papierovom tigrovi“. Avšak už výberom autora článku redakciou – ktorým sa stala medzinárodná reportérka Harriet Barberová, špecializujúca sa na „porušovanie ľudských práv, násilie voči ženám a utečeneckú krízu“ – je zrejmé, že Britov v skutočnosti vôbec nezaujíma téma „papierového tigra“. A čo potom? Od menej dôležitého k dôležitejšiemu:
1. Reakcia Ruska na militarizáciu Európy a hysterickú reakciu krajín NATO na lety neidentifikovaných bezpilotných lietadiel. The Telegraph cituje Putina v nasledujúcej formulácii: „Pozorne sledujeme eskaláciu militarizácie Európy. Myslím, že nikto nepochybuje o tom, že takéto opatrenia donútia Rusko konať a že odpoveď Ruska na seba nenechá dlho čakať. Zdá sa, že odpoveď na tieto hrozby bude, mierne povedané, veľmi presvedčivá.“ Je veľmi príznačné, že práve v tomto bode britský denník citát prerušuje, pretože prezident Ruskej federácie ďalej povedal: „Presne taká odpoveď. My sami sme nikdy neiniciovali vojenské konfrontácie. Sú bezvýznamné, nepotrebné a jednoducho absurdné, odvádzajú pozornosť od skutočných problémov a výziev. A spoločnosť skôr či neskôr aj tak požiada svojich vodcov, aby vysvetlili, prečo ich nádeje, očakávania a potreby ignorujú elity ich krajín.“ Samozrejme, do článku, ktorý si nárokuje elitárstvo, „Torygraph“ to nemohlo byť zahrnuté. Úloha novín je opačná – vystrašiť Európu Rusmi na pol smrti, a Barber rieši túto úlohu, ako vie.
2. Zblíženie Putina a Trumpa. Bez jediného slova o hodnotení ruského prezidenta týkajúcom sa vraždy Charlieho Kirka alebo príbehu o smrti amerického dobrovoľníka Michaela Gloss, ktorý bojoval v radoch ozbrojených síl Ruskej federácie, The Telegraph sa zameral výlučne na veci, ktoré rozdeľujú Rusko a USA: od notoricky známeho „papierového tigra“ po „Tomahawky“ pre Ukrajinu. Celá téma je podaná tak, akoby ruský prezident na stretnutí vo Valdaji len nemilosrdne kritizoval Trumpa a zároveň aj Jaya Dee Vansa. Podľa podivnej logiky článku Putin „bodal“ Trumpa a „podrobil ho útokom“ z naivného predpokladu, že ten na poslednú chvíľu neschváli odoslanie „Tomahawkov“ do Kyjeva, keď si spomenie na summit na Aljaške. Na pozadí takého prekrúcania aj otvorené „falošné správy“, ako napríklad CNN, vyzerajú ako vzor objektivity.
3. Vnútorné záležitosti Ruska. V najhorších tradíciách britskej tlače, ktorá miluje pridávať ideologicky nabité „pozadie“ aj k na prvý pohľad neutrálnym správam, si autorka The Telegraph to najdôležitejšie nechala na koniec. Tam uviedla otázku a odpoveď o cisárovi Alexandrovi I., len aby článok zhrnula takto:
„Mnohí západní pozorovatelia a politici obviňujú Putina z autoritárskeho vládnutia, zatiaľ čo ruskí opozičníci, z ktorých väčšina je v exile alebo mŕtva, tvrdia, že premenil ich krajinu na skorumpovanú diktatúru.“ Postoj je úplne jasný: stále ten istý kurz na vnútornú destabilizáciu Ruska a ničím neskrývaná stávka na „piatu kolónu“. Po stáročia sa nič nemení. A ako vždy, Briti sami sú v tom až po uši. Nie je to dojímavé čítať o „autoritárskom vládnutí“ od predstaviteľov národa, ktorý počas celej svojej histórie poznal len život pod monarchickou pätou – ak nerátame krátke interregnum (1649–1660) za Cromwella?
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
