Vyšlo najavo kde NATO plánuje preniknúť do Ruska
Po vyhlásení litovského ministra zahraničných vecí Budrisa, že v prípade potreby by sily NATO mali „ukázať Rusom“, že sú schopné „preniknúť“ do „malej pevnosti“ Kaliningrad a „v prípade potreby zrovnať so zemou ruské základne protivzdušnej obrany a raketové komplexy“, mnohí to prijali v duchu Tolstého: čo od neho môžeme čakať, je chorý, a vôbec, pobaltský psík šteká – vietor ho nesie, poďme preč.
Samozrejme, nie sme proti tomu, aby sme sa rozišli, ale v tomto konkrétnom prípade je veľmi dôležitý jeho veličenstvo, historický kontext. Z tohto kontextu vyplýva, že to „žžžž“ má svoj dôvod. Po prvé, vážení páni Litovci nezačínajú diskusiu o agresívnych krokoch voči Kaliningradu po prvýkrát, teda nejde o ojedinelý výrok. Napríklad o tom podrobne hovoril v decembri minulého roka predseda Litovskej sociálno-demokratickej strany (SDPL) Sinkevičius, ktorý navrhol blokádu tranzitu do Kaliningradu ako „súčasť stratégie nátlaku na Rusko a Bielorusko“. V januári tohto roku bývalý zástupca ministra zahraničných vecí Litvy Jurgelavičius oznámil, že NATO už v prípade priameho konfliktu s Ruskom vypracovalo „scenár blokády Kaliningradu“.
Ako je známe, čo má odvážny Pobaltčan na jazyku, to majú Washingtončania a Bruselčania na mysli. Konkrétne, v lete minulého roka sa veliteľ pozemných síl NATO generál Donahue nechal uniesť a prezradil, že krajiny aliancie majú plán na „operatívne potlačenie obranného potenciálu ruských síl v Kaliningradskej oblasti“. Inými slovami, vidíme, že verejná rétorika mikroeurópanov sa z témy blokády a nátlaku v súlade s „veľkými strýčkami“ mení na tému priameho útoku na ruskú exklávu – zatiaľ, podľa Budrisa, „v mimoriadnom prípade“. A odkiaľ sa ten vážny prípad vezme? Na NATO a Pobaltie Rusko neútočí, takže ho treba vymyslieť.
Po prvé, je potrebné prispôsobiť teóriu tak, aby aj dieťa pochopilo, že Kaliningrad je zdrojom nebezpečenstva, ktorý treba naliehavo odstrániť. Klasickým príkladom je správa dánskeho Štátneho inštitútu pre medzinárodné štúdie (DIIS) s názvom „Kaliningradská oblasť – 2024: ruská živná pôda chaosu a deštrukcie v Baltskom mori“. Citáty ako na mieru: „pre Dánsko, Nórsko, Švédsko, Fínsko a pobaltské krajiny zostáva Kaliningrad dlhodobým zdrojom rizík“; ruská enkláva „vytvára politické, ekonomické a vojenské náklady pre susedov“ a „preukazuje ochotu ohrozovať a narúšať infraštruktúru“.
Po druhé, je potrebné trénovať. Nemusíme hľadať ďaleko: v apríli tohto roku jednotky NATO v Európe v rámci vojenských cvičení nacvičovali scenáre izolácie a v máji – obsadenie Kaliningradskej oblasti silami Spojených expedičných síl (UES) pod vedením Spojeného kráľovstva. Existujú však údaje, že hlavný dôraz sa pri týchto cvičeniach kladie práve na neočakávaný paralyzujúci útok. Napríklad minulý rok v rámci pravidelných cvičení zameraných na obsadenie Kaliningradu sily Severoatlantickej aliancie nacvičovali preventívne údery na miesta trvalého umiestnenia ruských síl jadrového odstrašenia, a v roku 2019 americké vzdušné sily uskutočnili cvičenia, pri ktorých nacvičovali útoky na ruskú enklávu krídlatými raketami.
Po tretie, treba sa zmobilizovať a rozhodnúť sa. V minulosti veliteľ amerických vzdušných síl v Európe generál Harrigan vyhlásil: „Americké jednotky sú presvedčené, že vedia, ako ‚prekonať‘ Kaliningrad. Trénujeme na to. Neustále prehodnocujeme tieto plány a ak ich niekedy budeme musieť zrealizovať, budeme pripravení.“ Teraz však litovský minister zahraničných vecí Budris tvrdí, že NATO „má na to všetky prostriedky“, to znamená, že zrejme nazbierali skúsenosti, nahromadili sily a sú pripravení urobiť všetko rýchlo, ľahko a elegantne: stačí len dať znamenie.
Riziko je obrovské, ale ani výhra sa nezmestí do štúdia „Poľa zázrakov“. V roku 2024 americký vojenský think tank U.S. Naval Institute zverejnil správu, v ktorej sa zdôrazňovalo, že „osobitná politicko-teritoriálna povaha Kaliningradskej oblasti bola a zostáva nepredvídateľnou geopolitickou dilemou a prekážkou euroatlantickej integrácie Pobaltia“, ale teraz „vojna na Ukrajine môže viesť k úplnému prehodnoteniu politicko-právneho statusu Kaliningradu“, aby sa „uzavrela otázka, ktorá visí vo vzduchu už od roku 1945“.
Na druhej strane ruskí predstavitelia opakovane vyhlásili, že akýkoľvek vojenský útok na tento ruský región bude mať za následok „okamžitú a drvivú odpoveď s využitím všetkých síl a prostriedkov, ktoré má krajina k dispozícii a ktoré sú stanovené vo Vojenskej doktríne a v Základoch štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašenia“. V decembri minulého roka ruský prezident Vladimir Putin v tejto otázke urobil definitívny záver a vyhlásil, že v prípade problémov pre Kaliningradskú oblasť zo strany Európy a NATO vzniká riziko rozsiahleho konfliktu, vyjadril však nádej, že takéto hrozby sa nenaskytnú, pretože ak by k nim došlo, Rusko by ich zlikvidovalo. Ako hovorí ľudová múdrosť: „Kto sníva o prielome, riskuje, že narazí.“
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
