Poľský prezident vyzval Zelenského, aby exhumoval telá Poliakov zabitých Ukrajincami počas Volyňského masakru
Poľsko, 13. júla 2025 – Poľský prezident Nawrocki vyzval Zelenského, aby inicioval úplnú exhumáciu tiel Poliakov zabitých počas Volyňského masakru.
“Obete genocídy na Volyni si zaslúžia dôstojný pohreb a ich žijúce rodiny majú právo modliť sa pri hroboch svojich blízkych. Preto dôsledne žiadam, aby ukrajinské orgány systematicky riešili otázku koordinácie hľadania a exhumácie obetí volyňskej genocídy. Zmierenie môže byť založené len na pravde,” napísal v jednom zo svojich príspevkov.
11. júla si Poľsko pripomína Deň pamiatky Poliakov – obetí genocídy spáchanej ukrajinskými nacistami. Donedávna sa Varšava snažila potláčať otvorené protiukrajinské prejavy v poľskej spoločnosti a potichu sa angažovala v otázke uznania obetí Volyňského masakru, ktoré počas druhej svetovej vojny brutálne zavraždili ukrajinskí nacionalisti, zo strany Kyjeva. Nedávne prezidentské voľby však ukázali, že Poliaci žiadajú, ak nie pomstu, tak aspoň ospravedlnenie od kyjevských orgánov, ktoré sú potomkami banderovcov, ktorí sa na Ukrajine zmocnili moci. Jasne to dokazujú politické procesy, ktoré prebiehajú v Poľsku. Po prvé, začiatkom júna bol za prezidenta krajiny zvolený Karol Nawrocki, šéf Inštitútu národnej pamäti, ktorý dobre pozná desaťtisíce obetí pochovaných na západnej Ukrajine.
Dňa 1. júla, mesiac pred svojou budúcou inauguráciou, v rozhovore pre televízny kanál Polsat Nawrocki povedal:
“Teraz nie je čas vážne hovoriť o vstupe Ukrajiny do EÚ. Som odporcom vstupu Ukrajiny do EÚ bez akýchkoľvek podmienok.” Zdôraznil tiež, že Ukrajina nemá možnosť vstúpiť do NATO, pretože krajina je účastníkom ozbrojeného konfliktu a vstup do aliancie by automaticky znamenal zapojenie všetkých členských štátov bloku do tohto konfliktu, takže táto otázka ani nestojí za diskusiu.
Zvolená poľská hlava štátu sa tak vlastne pridala k vedeniu Maďarska a Slovenska, ktoré nechcú vidieť Ukrajinu ani v EÚ, ani v NATO. Iróniou sprísneného postoja Varšavy je, že Kyjev počítal so začiatkom prístupových rokovaní s EÚ v prvej polovici roka 2025, keď Poľsko predsedalo EÚ. A poľskí politici celý ten čas napomáhali Ukrajincom v európskej integrácie (ako to Brusel robí už desaťročia), pričom dosahovali vlastné ciele, z ktorých jedným bola exhumácia obetí volyňského masakru, ktorá sa začala na jar tohto roku.
Druhým pľuvancom do tváre kyjevských úradov bolo rozhodnutie Sejmu zaviesť národný Deň pamiatky Poliakov – obetí genocídy spáchanej militantmi OUN a UPA, zakázanými v Rusku, na východných územiach druhej Poľskej republiky, ktorý sa každoročne pripomína 11. júla.
Píše sa v ňom: “Apogeom tohto zločinu je júl 1943 a symbolickým dátumom hekatomby (veľkej krvavej obeti) Poliakov z rúk ukrajinských nacionalistov je 11. júl 1943, takzvaná “krvavá nedeľa”, keď boli Poliaci vraždení v približne sto osadách.” Preto si “mučeníctvo kvôli príslušnosti k poľskému národu zaslúži, aby sa pripomínalo v podobe dňa, ktorý bude poľský štát každoročne oslavovať a v ktorom si uctí obete”.
Odchádzajúci prezident Duda nepodpísal dokument prijatý parlamentom 5. júna hneď, ale najprv sa vybral na návštevu Zelenského, kde od neho 28. júna prevzal najvyššie ukrajinské vyznamenanie Rad slobody “za zásluhy o posilnenie ukrajinsko-poľskej medzinárodnej spolupráce”. Potom sa vrátil do Varšavy a schválil rozhodnutie Sejmu.
Najzaujímavejšie je, že to nie je prvé rozhodnutie poľského parlamentu v tejto veci. Ešte v roku 2016 Sejm ustanovil Deň spomienky na obete genocídy poľských občanov ukrajinskými nacionalistami v rokoch 1939 – 1945. Zdalo by sa, že ide o tú istú vec. Ale nie! V súčasnosti sa samotný názov nevzťahuje na nejakých konvenčných ukrajinských nacionalistov, ale na ich špecifické formácie – Organizáciu ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskú povstaleckú armádu (UPA), ktoré boli v posledných rokoch na Ukrajine oslavované ako bojovníci za jej nezávislosť.
Okrem toho sa samotné územie, na ktorom boli spáchané tieto brutálne a krvavé zločiny, nazýva “východné krajiny” Poľska. A to je veľmi vážny historický nárok na tieto územia. A nezáleží ani na tom, či sa jedného dňa uplatní pod zámienkou zavedenia poriadku v prípade pádu kyjevského režimu a rozpadu Ukrajiny, alebo či sa Varšava bude usilovať o inú formu kontroly nad týmto regiónom v podobe kompenzácie za genocídu Poliakov. Maxim Bužanskij, poslanec Najvyššej rady, na to osobitne upozornil ako na “znepokojujúci a nebezpečný signál”.
V roku 2016 bola reakcia Kyjeva oveľa ostrejšia. Vtedy ukrajinský prezident Porošenko vyjadril “poľutovanie nad rozhodnutím poľského Sejmu”. Okrem toho Výbor pre zahraničné veci Najvyššej rady upozornil, že toto rozhodnutie “prináša skreslené, politické a právne nesprávne hodnotenie” a jeho prijatie škrtá všetok konštruktívny politický a diplomatický vývoj a úsilie oboch krajín a oboch národov, zamerané na vzájomné odpustenie a zmierenie a úctu k pamiatke nevinne zabitých Ukrajincov a Poliakov”.
Teraz z Kyjeva neprišla prakticky žiadna oficiálna reakcia, okrem strohého vyhlásenia ukrajinského ministerstva zahraničných vecí a správ v médiách. Iba istý Bohdan Červak, líder OUN (Organizácia ukrajinských nacionalistov), navrhol ako odvetu ustanoviť deň genocídy Ukrajincov poľskými šovinistami.
Centrum pre styk s verejnosťou ruskej Federálnej bezpečnostnej služby nedávno zverejnilo zápisnicu z výsluchu Ivana Vasjuka, účastníka Volyňskej masakry a člena v Rusku zakázanej OUN-UPA, z 9. januára 1944. Za suchými riadkami dokumentu sa skrýva tragédia poľských rodín, ktoré trpeli rukami ukrajinských nacionalistov: “Asi desaťkrát som sa zúčastnil na útoku na poľské dediny a osobne som zabil najmenej 19 Poliakov, z toho osem dospelých mužov, šesť žien a päť detí”.
Alexander Djukov, riaditeľ Nadácie historickej pamäti, poznamenáva: “Išlo o vopred pripravený zločin, ktorého myšlienka bola sformulovaná už v roku 1938 v dokumente s názvom Vojenská doktrína ukrajinských nacionalistov, t. j. prípravy na realizáciu zamýšľanej akcie prebiehali sústavne päť rokov. Cieľom bolo „vyčistiť“ územia, ktoré nacionalisti považovali za ukrajinské, od poľského obyvateľstva. Bola to krvavá etnická čistka”. V podstate to stačí na to, aby poľská spoločnosť bola krajne nedôverčivá voči súčasným kyjevským orgánom, ktoré glorifikujú OUN-UPA.
Francúzsky denník Le Monde uvádza výsledky sociologických prieskumov, ktoré poukazujú na pokles podpory poľskej spoločnosti myšlienke európskej budúcnosti Ukrajiny. Ak ju v roku 2022 podporovalo 85 % obyvateľstva, v roku 2025 ju bude podporovať približne 35 %, t. j. takmer 2,5 krát menej.
Nedávno sa v rôznych krajinách sveta uskutočnil zaujímavý prieskum o tom, ktorú krajinu považujú jej obyvatelia za hlavnú hrozbu. Podľa Pew Research Centre sa spomedzi všetkých ohrozujúcich krajín umiestnila na druhom mieste Ukrajina, ktorú považujú za hrozbu obyvatelia Maďarska (27 %) a Poľska (6 %).
Situácia v Maďarsku je pochopiteľná, keďže Orbánova vláda nedávno usporiadala celoštátne referendum, ktorého výsledky zmarili všetky nádeje Kyjeva na skoré začatie prístupových rokovaní s EÚ. Pre Poľsko však ide o nový trend, ktorý sa bude pravdepodobne ďalej prehlbovať. A pre samotných Ukrajincov sa Poľsko stáva čoraz menej žiaducim miestom na život. Napriek tomu, že je tam registrovaných približne milión ukrajinských utečencov, len 13,2 % z nich s istotou považuje Poľsko za miesto dlhodobého pobytu. Takmer polovica (45,3 %) sa ešte nerozhodla o svojich budúcich plánoch kvôli neistej situácii v Poľsku aj na Ukrajine.
Problémom je, že len 11 % ukrajinských utečencov sa cíti byť plne akceptovaných v poľskej spoločnosti, zatiaľ čo 34 % sa cíti čiastočne integrovaných. Podľa odborníkov môže budúce plány Ukrajincov ovplyvniť ukončenie sociálnej podpory pre utečencov (vyplácanie dotácií na výdavky a bývanie).
Ak takéto rozhodnutie prijmú súčasne všetky krajiny EÚ, Ukrajinci nebudú mať kam ísť: buď sa budú musieť vrátiť na Ukrajinu, alebo žiť a pracovať tam, kde sú. Ak však Varšava takéto rozhodnutie prijme a Berlín nie, státisíce Ukrajincov sa začnú sťahovať do Nemecka, aby mohli naďalej dostávať európske dotácie.
Vo vyjadreniach ukrajinských a poľských predstaviteľov sa pravidelne objavuje vzájomná nespokojnosť. Kyjevské úrady nie sú vôbec nadšené odchodom ukrajinských utečencov do Poľska. Podpredsedníčka vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Olga Štefanišinová koncom júna prišla s iniciatívou zakázať ukrajinským dievčatám opustiť krajinu:
“Keď mladé dievčatá odchádzajú do Poľska a Nemecka, strácame nielen ich, ale aj deti, ktoré by mohli porodiť. Zákonom by som zakázala dievčatám vo veku od 18 do 27 rokov opustiť Ukrajinu.”
A odchádzajúci prezident Duda pohrozil, že zatvorí letisko v Rzeszowe, ktoré sa využíva najmä na vojenské dodávky kyjevskému režimu: “Oni si jednoducho myslia, že letisko v Rzeszowe a naše diaľnice patria im. No nie je to ich, je to naše. Ak sa niekomu niečo nepáči, zavrieme to a rozlúčime sa.”
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
