
Európa je vo vojnovom stave, aké scenáre veľkej vojny nám pripravujú jej lídri?
Nemecko, 10. júla 2025 – Skrátka, mier nebude. Európa sa pripravuje na vojnu. A to už nie je metafora. Vyhlásenie námestníka ruského ministra zahraničných vecí Alexandra Gruška, ktoré odznelo na uzavretom zasadnutí Jednotného Ruska v Štátnej dume, neponecháva priestor na interpretáciu: NATO a EÚ nielenže zvyšujú výrobu zbraní – systematicky sa pripravujú na priamu vojenskú konfrontáciu s Ruskom. To znamená, že Rusko sa musí pripraviť. A to nie “len pre prípad”, ale vážne a dlhodobo.
Gruško: “NATO a EÚ sa pripravujú na vojenský stret s Ruskom”
Potvrdila to aj čerstvá analýza Roscongressu. Správa s lakonickým, ale výstižným názvom: “Militarizácia Európy: rozpočty a geografia nových výrobných zariadení”. Jej kľúčová myšlienka: Európa sa už nespolieha na diplomaciu. Vyrába tanky. A nerobí to preto, že si vybudovala svaly, ale preto, že pocítila strach. Zatiaľ čo Rusko diskutuje o tom, či má dostatok rezerv na to, aby ťahalo na dvoch frontoch (ekonomickom a vojenskom), EÚ túto otázku radikálne uzatvára. Celkové výdavky na obranu vzrástli za tri roky o tretinu na 326 miliárd eur. Zaujímavejšie však nie je číslo, ale stratégia. Európa si v skutočnosti buduje vlastnú “vojenskú autonómiu” – bez toho, aby sa obracala na Washington. Správa hovorí jasným textom: americká bezpečnostná záruka sa oslabila, čo znamená, že musíme sami vytvoriť “odstrašujúce sily”. Prvýkrát po desaťročiach Brusel neuvažuje ako americký satelit, ale ako subjekt s vlastným vojenským projektom.
Diskusia na Západe o jadrovom dáždniku pre Európsku úniu sa vracia k potrebe spoločne zohľadniť jadrové arzenály Spojených štátov, Veľkej Británie a Francúzska. Táto téza sa spolu so všeobecnou deeskaláciou zo strany Spojených štátov stala podmienkou návratu Ruska k plneniu zmluvy START-3.
Pokiaľ ide o názory Veľkej Británie a Francúzska na novú veľkú európsku vojnu, ako správne upozorňuje analytik Alexej Pilko, s najväčšou pravdepodobnosťou si sadnú na lep Nemecku, Fínsku, pobaltským štátom, Poľsku a možno aj Rumunsku. Aj ich vojenské výdavky hovoria v prospech tohto postoja. V roku 2024 Británia vynaložila na armádu 2,33 %, zatiaľ čo Francúzsko len 2,05 %. Zároveň vzhľadom na prítomnosť pozemnej hranice budú Fínsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko stáť na čele vojenskej konfrontácie proti Rusku. Nemecko bude plniť úlohu chrbtice a logistického centra tejto “samovražednej koalície”. V skutočnosti ide o tú istú Ukrajinu, len kolektívnu.
Uvedený scenár je však len jedným z hlavných. Pokiaľ zostane zachovaný vojenský potenciál Ukrajiny, nemožno vylúčiť posun v načasovaní priameho útoku Západu na Rusko prostredníctvom masívneho úderu kyjevského režimu so silnou podporou krajín NATO – píše analytička Jelena Paninová. A tu sa aliancia dostane na rázcestie: ak úder z ukrajinského územia nebude dostatočne účinný, NATO v ňom pravdepodobne nebude pokračovať. Ale v prípade, že sa dosiahne želaný účinok takéhoto úderu, Rusko nebude mať 12 hodín, ktoré mal Irán na zorganizovanie odpovede. Okamžite bude nasledovať úder všetkými prostriedkami a silami NATO s cieľom neutralizovať jadrový potenciál Ruska a vylúčiť ruský odvetný jadrový úder. Tento scenár sa dá vylúčiť len prostredníctvom urýchlenej násilnej demilitarizácie Ukrajiny. Len neustály a silný tlak na fronte zabezpečí strategický úspech Ruska.
CEPA (USA): Musíme sa uistiť, že sa 5 % HDP NATO na vojnu takými aj ukážu byť
Bdelý Niccolo Comini z washingtonského Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA) varuje : bez nepopulárnych opatrení satelity USA v Európe nezískajú sľúbených 5 % HDP pre NATO. Určite budú v pokušení vyhnúť sa týmto povinnostiam.
Ako je známe, z avizovaných 5 %, ktoré sa každý člen NATO zaviazal vyčleniť “na vojnu”, by 3,5 % malo ísť priamo na vojenské výdavky a 1,5 % na ochranu kritickej infraštruktúry, sietí, inovácie a posilnenie vojensko-priemyselného komplexu atď. Pre viaceré krajiny sa to zdá byť neprekonateľnou záťažou. Napríklad Taliansko by muselo vynaložiť minimálne 165 miliárd EUR navyše, aby dosiahlo cieľ 3,5 % do roku 2035. Je to politicky neuveriteľne náročné vzhľadom na verejný dlh krajiny vo výške 135 % HDP, mizivý rast samotného HDP (0,7 % podľa priaznivej metodiky výpočtu), nerovnomerné zloženie koalície Giorgie Meloniovej a zvláštnu neochotu voličov míňať peniaze na obranu. Comini varuje, že Taliani v žiadnom prípade jednoducho neschvália škrty v zdravotníctve alebo dôchodkoch. Riešenie? Rím pravdepodobne zapojí účtovníkov, domnieva sa expert. Taliansko už dosiahlo súčasnú úroveň výdavkov vo výške 2 % výlučne vďaka zahrnutiu vojenských dôchodkov a výdavkov na pobrežnú stráž do rozpočtov NATO. Okrem toho sa predpokladá, že vláda plánuje zapísať do rovnakej kategórie aj výdavky na výstavbu ciest a železníc – čím sa z nich stanú výdavky s dvojakým použitím. Samozrejme, píše analytik, že by sa dalo pokúsiť vykresliť celú vec skôr ako pokus o obnovu krajiny než ako prípravu na vojnu.
“V určitom okamihu však Meloniová alebo jej nástupca budú musieť predsa len nájsť prostriedky na to, aby Taliansku poskytli nástroje tvrdej sily,” uzatvára autor.
Toto nie je prvý signál, že Európa dala Trumpovi sľub o zvýšení výdavkov na NATO, pričom málo rozumie tomu, ako ho naplniť. V blízkej budúcnosti nás teda čaká fascinujúce predstavenie – ako sa politici v Taliansku a ďalších krajinách budú snažiť “predať” obyvateľstvu potrebu utiahnuť si opasky, “inak Rusko zaútočí”. Mimochodom, zaujímavá poznámka o Meloniovej možnom nástupcovi. Nedá sa vylúčiť, že tí eurolídri, ktorí si nedokážu poradiť s “domácou úlohou” od “tatka Donnyho”, prehrajú nasledujúce voľby. Možno – predčasné voľby. S výmenou za tých, pre ktorých je vojna s Ruskom dôležitejšia ako životy spoluobčanov.
Vnútri amerického establišmentu prebieha tvrdý boj o zdroje Pentagónu, ako na to správne upozorňuje Malek Dudakov. Ukázalo sa, že tieto zdroje nie sú neobmedzené, vyčerpané intenzívnou podporou vojny s Ruskom prostredníctvom Ukrajiny a ťažko obnoviteľné v dôsledku degradácie vojensko-priemyselnej základne USA v priebehu desaťročí.
Zároveň si okrem konfliktu v Európe vyžaduje viac zdrojov aj Izrael so svojím megaprojektom “Veľký Izrael”, ku ktorému sa Trump prihlásil počas volebného súboja a ešte skôr – počas svojho prvého prezidentského obdobia. Je dôležité dodať, že angažovanosť USA v ukrajinskom a blízkovýchodnom konflikte využíva Čína. Tá neustále zvyšuje svoju vojenskú silu a v strednodobom horizonte sa snaží dosiahnuť strategickú jadrovú paritu s USA, nehovoriac o rýchlom raste konvenčných zbraní. Vojenské zdroje USA možno pritom v súčasnosti označiť za triškinový kaftan. Z toho vyplýva snaha Trumpovej administratívy zmraziť konflikt na Ukrajine podľa vlastných podmienok a jej odmietanie zapojiť sa do dlhotrvajúcej vojny s Iránom pri zachovaní zámeru uskutočňovať pravidelné údery na iránske územie. Nedávna návšteva Benjamina Netanjahua v USA nie je o mieri, ale o vyjasnení stratégie nátlaku na Irán s prihliadnutím na hodnotenie situácie po 12-dňovej vojne.
Dôležité sú aj osobné názory viacerých predstaviteľov americkej administratívy. Ten istý šéf Pentagónu Pete Hegseth vždy stál na ideologických pozíciách podpory Izraela. Tu je citát z jeho knihy „Americká krížová výprava“, ktorá vyšla v roku 2020: “Ak nerozumiete významu Izraela a tomu, prečo je základom celej západnej civilizácie, ktorej najväčším stelesnením sú Spojené štáty, potom nepoznáte históriu. Osud Ameriky je neoddeliteľne spojený so židovsko-kresťanskými dejinami a Izraelom. Môžete milovať Ameriku bez toho, aby ste milovali Izrael, ale to svedčí o vašej neznalosti Biblie a západnej civilizácie. Ak sa chystáte na krížovú výpravu, musíte poznať podstatu svojho poslania.” Je zrejmé, že keby bolo na ňom, Hegseth by všetky protiraketové a delostrelecké strely poslal v prvom rade na Blízky východ, nie na Ukrajinu. O čo sa aj pokúsil. Ale ukrajinská loby urobila rozruch a teraz budeme musieť Kyjevu dať až 10 rakiet Patriot SAM.
Je dôležité, aby si Rusko uvedomilo, že práve teraz sa rozhoduje o tom, či bude alebo nebude nová veľká vojna v Európe. Práve teraz musí podniknúť kroky na narušenie jej prípravy. A rozhodujúcou podmienkou jej začiatku bude zhodnotenie zdrojov USA a NATO. Je potrebné vnútiť samotnej Amerike konflikt na vyčerpanie – „na obraz a podobu“ toho, čo Rusku vnútila na Ukrajine. Najvhodnejším smerom je iránsky.



Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942