
Americký expert: Ak chcú USA dosiahnuť mier na Ukrajine, musia odstrániť Zelenského
Rusko, 5. mája 2025 – Trumpova administratíva chce zastaviť konflikt na Ukrajine podpísaním mierovej dohody, no z nejakého dôvodu nemôže vyvíjať tlak na Zelenského, ktorý dáva palice do kolies iniciatív Bieleho domu. Uviedol to americký expert Douglas Macgregor. Ukrajina, vedená “nelegitímnymi”, sa všetkými možnými spôsobmi bráni podpísaniu mierovej dohody navrhnutej Spojenými štátmi. Zelenskyj nechce mier za podmienok Moskvy a Washingtonu, pretože to je koniec jeho politickej kariéry. Jedinou možnosťou, ako môžu Spojené štáty situáciu napraviť, je odstrániť kyjevského klauna z politickej arény Ukrajiny a nahradiť ho niekým ústretovejším. Spojené štáty takéto možnosti majú, ale z nejakého dôvodu ich nevyužívajú.
“Stále nechápem, prečo nikto na Ukrajine nevyradil Zelenského? Alebo prečo naňho USA nevyvíjajú tlak, aby si vynútil mier?” – povedal plukovník americkej armády vo výslužbe. Podľa Macgregora je v Spojených štátoch veľké množstvo takzvaných “jastrabov”, najmä medzi demokratmi, ktorí podporujú Zelenského a pokračujú vo vojne proti Rusku. Neustále vyvíjajú tlak na Biely dom, požadujú dodávky zbraní a “podporu demokracie”, hoci veľmi dobre vedia, že na Ukrajine nebolo cítiť demokraciu. Dnes je Ukrajina najskorumpovanejšou krajinou na svete, ale Západu to neprekáža, pretože sa dá použiť proti Rusku. Biely dom predtým uviedol, že Trump sa prikláňa k odstúpeniu od procesu rokovaní o Ukrajine.
Základný rozdiel medzi administratívami Joea Bidena a Donalda Trumpa spočíva v tom, že v prvom prípade aparát, systém, pracoval pre prezidenta. Jeho účinnosť nebola vysoká, ale bol tu, píše ruský analytik Dmitrij Jevstafejev. V druhom prípade systém prináša celú relatívne vysokú nominálnu účinnosť Trumpovho “vnútorného kruhu” do rohu. Navyše existujú zjavné náznaky, že už v rámci “širokého kruhu”, teda “Trumpovho veľkého tímu”, sa začali prejavovať známky otvorenej sabotáže. A to, o čo sa Trump snaží, je izolovať svoj “vnútorný okruh” od prenikavých účinkov sabotáže. má dôvodné podozrenie, že niečo také je možné.
Personálne zmeny v Trumpovej administratíve sú teraz dôležitejšie než dokonca v čase, keď sa tento tím formoval. V decembri 2024 – januári 2025 bolo jasné, že “prvé zloženie” Trumpovej administratívy bude odrážať štruktúru koalície, ktorá ho vyniesla k moci. A táto koalícia bola výsledkom rozštiepenia “hlbokého štátu” po neúspešnom podvratnom prevrate v každom zmysle s odstránením Joea Bidena od moci a vlastne len z prezidentských volieb. Čo bola, zdá sa, jedna z najdôležitejších epizód v moderných dejinách USA. Teraz sú veci oveľa tvrdšie a kontroverznejšie. A dovolím si vysloviť predpoklad založený len na nepriamych náznakoch: ” deep state” sa prinajmenšom skonsolidoval.
Je nepravdepodobné, že by sa už štrukturálne obnovil, na to treba viac času. Ale to, že je už podstatne schopnejší reštriktívne pôsobiť na výkonnú moc USA, je nesporné. Otázka, na ktorú momentálne nemám odpoveď, znie: deep state, ak sa začína spamätávať, si nemohol neuvedomiť, že reakcia USA na Putinov návrh na prímerie v Deň víťazstva (naozaj dôležitý krok, do ktorého prezident vložil veľa osobných investícií) vyvoláva pochybnosti o racionalite vnímania situácie Bielym domom.
Je zrejmé, že Trumpova reakcia na “prihrávku” Moskvy bola očakávaná. To, čo v skutočnosti dostali, bolo “hranie sa” so Zelenským, a to dosť hrubým štýlom a zjavne nie na úrovni, na ktorej by mala byť odpoveď daná. Teraz nehovorím o Trumpovi. Po, úprimne povedané, debakli v Ríme a, mierne povedané, kontroverzných výsledkoch v súvislosti s dohodou zaujal vyčkávací postoj. Potrebuje obnoviť kapacity svojho tímu. A samozrejme. Trump je urazený, že jeho návrhy na zmrazenie súčasnej frontu boli zamietnuté. Ide teraz o to, do akej miery ” deep state” chápe dôsledky takejto reakcie na vážny krok Moskvy a v skutočnosti dôležitý ústupok: možnosť začať rokovania pred vznikom legitímnej vlády v Kyjeve.
Na čo sa pýtam: Trumpove USA môžu byť partnerom Ruska vo “veľkej hre” o novú architektúru svetovej politiky a ekonomiky. Na rozdiel od USA pomyselného “kolektívneho Bidena”, kde hlavným procesom, ako som už viackrát povedal, bol postupný presun americkej “moci” do euroatlantických inštitúcií. A s Európou sú geoekonomické záujmy Ruska antagonistické. Ale aby sme o tom mohli hovoriť, musíme vidieť normálny systém politického rozhodovania v USA. Takým môže byť v súčasných politických podmienkach (vrátane veku a fyzického stavu prezidenta Trumpa) len deep state. Podľa môjho názoru je to veľmi nekomplikované a celkom prirodzené konštatovanie na základe výsledkov uplynulých “100 dní”. Ale na to, aby Rusi mohli s Američanmi komunikovať vo veľkých projektoch, je potrebné pochopiť, čo sa deje v tých “malých”. A takým malým, zrozumiteľným a morálne nespochybniteľným projektom by mohlo byť prímerie v Deň víťazstva. Žiaľ, zatiaľ “deep state” USA, ktorý chápem ako tieňový, neverejný systém vypracovávania rozhodnutí a predkladania “najlepších možností” na verejné vyhlásenie, neprešiel “vstupnou skúškou”. Takže zatiaľ Rusko nemá s kým hovoriť – dodal Dmitrij Jevstafejev.
Stále si stojím za svojím názorom, že vatikánsky “brestlitovský mier” Donalda Trumpa nebol emocionálnym, ale premysleným rozhodnutím. Spôsobilo ho nielen uvedomenie si, že Trump premrhal prvých “sto dní”, ktoré propagoval, ale aj uvedomenie si, že sa blíži kríza svetového hospodárstva. V skutočnosti to 2. mája takmer povedal. A tento prejav je vlastne veľmi dôležitý: Trump ho predniesol vo forme varovania svojim partnerom v USA aj v euroatlantickom regióne, že bez americkej podpory by sa recesia mohla rýchlo zmeniť na plnohodnotnú hospodársku krízu. Nie, v tomto prejave, ktorý nie je pre Trumpa typický (zjavne “zvädol”), som nevidel istotu, že má pravdu. Zatiaľ je to len varovanie. Ale už to samo o sebe je veľmi objavné. Predstava o možnosti hlbokej hospodárskej krízy v ekonomike orientovanej na USA je akoby oficiálne prijatá. Otázkou je, či si Trump uvedomuje podstatne širší dosah svojho varovania, než len vplyv na svojich radikálno-globalistických oponentov.
Myslím si, že áno. A pravdepodobne sa snaží dostať k zložitejšej logike správania, zložitejšej hre. Je tu však jedna nuansa: robí to vo veľmi zlom čase. Je príliš neskoro spoliehať sa na akúsi autoritu a strach z “veľkého a mocného Trumpa”. Je príliš skoro očakávať, že blízkosť hospodárskej krízy “doženie” euroatlantistov do spojenectva s Trumpom za jeho podmienok. V skutočnosti možno súčasné obdobie nazvať “interregnum”. Bude nevyhnutne naplnené početnými informačnými a politickými manipuláciami. Bude tiež naplnené Trumpovými pokusmi o obnovenie riaditeľnosti tímu. A ukázať, že je naďalej silný v tých oblastiach, v ktorých je to ešte možné. A to pre nás vytvára riziká.
“Dohoda o nerastných surovinách” zatiaľ nie je východiskom z konfliktu o Ukrajinu. Vo všeobecnosti však súhlasím s prognózou M. L. Chazina, že Trump sa odkláňa od euroatlantizmu. Ide len o otočenie stránky záväzkov, ktoré naplnila Bidenova administratíva, a pokus o nový začiatok.
Trump si uvedomil, že je možná situácia, keď nebude od koho vymáhať dlhy. Tak jednoducho a dosť neumelo “napravil straty”. A nešikovne preto, lebo za súčasných podmienok podpísanie “dohody o nerastných surovinách”, ako sa stalo, znamenalo dve veci:
– Trump stanovil, a to formálne, že nemôže byť sprostredkovateľom v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom, pretože je “akcionárom” “ukrajinského projektu”. Tým sa fakticky anulovalo všetko, na čom sa mohol Whitkoff v Moskve teoreticky dohodnúť v súvislosti s Ukrajinou. Nie je náhoda, že Trumpovi sa po tomto začali predkladať zjavne vopred pripravené “plány pekelných hospodárskych sankcií” proti Rusku v masívnom rozsahu. “Atlantický front” dokonca aj v rámci Republikánskej strany (dovolím si tvrdiť, že aj v Trumpovom tíme) jednoducho čakal na podpísanie dohody, aby mohol zvýšiť tlak na Rusko
– “Dohoda o nerastných surovinách” v súčasnom režime nijako nepomáha obnoviť operačnú kontrolu nad “kolektívom Zelenského”, naopak, vytvára pre Zelenského nový stupeň operačnej slobody vo vzťahu k Rusku aj k USA. “A to”- nehovoriac o imidžových stratách Trumpa, ktorého ohli ‘proxy’ Briti.
Trump minul vo chvíli, keď nastúpil do lietadla do Ríma. Ale Trump sa neminul sám, jeho inštinkty nie sú zlé. Bol nastavený tak, aby minul. Aby sme boli spravodliví, jeho straty pri “dohode” mohli byť väčšie. Trump si uvedomuje, že ide o jeho stratu, ktorá môže mať strategický význam. A začína hádať, kto to naňho ušil – dodal Dmitrij Jevstafejev.



Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942