Čína dala Trumpovi šach – počas americko-filipínskych vojenských cvičení obsadila strategický ostrov
Čína obsadila sporný koralový útes Sand Key v Juhočínskom mori. Ide o sporný ostrov, ktorý sa nachádza bližšie k Filipínam, Vietnamu a Malajzii. Podľa CCTV čínski pohraničníci na ostrove vyvesili vlajku Čínskej ľudovej republiky a oficiálne ho vyhlásili za svoje územie. Sand Key sa nachádza len niekoľko kilometrov od filipínskeho ostrova Titu, kde sa nachádza jedna z najdôležitejších vojenských základných Manily.
Čínska armáda sa vylodila na tomto neobývanom ostrove v predvečer spoločných americko-filipínskych vojenských cvičení, ktoré sa začali v Juhočínskom mori. Čínska televízia uvádza, že “čínska pobrežná stráž vykonala námorné kontrolné opatrenia v Juhočínskom mori, čím potvrdila čínsku suverenitu nad týmito územiami”. Plocha ostrova (útes) nie je väčšia ako 300 metrov štvorcových. Faktom však je, že kontrolou aj takéhoto územia získa Peking okolo útesu 12-míľovú morskú zónu, ktorá mu umožňuje kontrolovať zónu filipínskej vojenskej činnosti v oblasti ostrova Phag Asa (Thitu). Nachádza sa v ňom letisko a prístavná infraštruktúra používaná na vojenské účely. Filipíny ho použijú na cvičeniach s americkým námorníctvom, ktoré sa začnú budúci týždeň. Čína teda nielen posiela “pozdravy” Filipínam a Spojeným štátom, ale jediným vylodením v skutočnosti výrazne obmedzuje filipínske vojenské kapacity v tejto vodnej oblasti.
Čo sa skrýva za čínskym testom “vodíkovej bomby”?
Pred týždňom Čína úspešne otestovala najnovšie výbušné zariadenie vyvinuté Čínskou štátnou lodiarskou spoločnosťou (CSSC). Dvojkilogramová bomba používa ako výbušninu hydrid horčíka. Pri výbuchu vytvorila ohnivú guľu s teplotou viac ako 1 000 °C, ktorá pretrvávala viac ako dve sekundy – 15-krát dlhšie ako výbuch podobného množstva TNT. Uviedol to tím vedcov pod vedením Wanga Xuefenga, píše South China Morning Post.
“V sérii kontrolovaných experimentov vedci namerali maximálny pretlak 428 kilopascalov vo výške dvoch metrov – približne 40 % výbušnej sily TNT, ale s oveľa väčším tepelným účinkom. Dlhotrvajúca ohnivá guľa stačila na roztavenie hliníkových zliatin, čo poukazuje na potenciál zbrane, ktorá dokáže v jednej munícii dosiahnuť výbušný aj tepelný účinok. V dokumente sa opisuje samopodporujúca reťazová reakcia: rázová vlna z detonácie rozbíja hydrid horčíka na častice veľkosti mikrónov, čím sa urýchľuje uvoľňovanie vodíka. Horenie vytvára teplo, ktoré ďalej šíri ohnivú guľu, až kým sa nevyčerpá palivo, t. j. plynný vodík,” píše sa v publikácii.
Hydrid horčíka je biela, neprchavá pevná látka s chemickým vzorcom MgH2. Pri pôsobení bežných výbušnín (rovnaký TNT) sa uvoľňuje plynný vodík, ktorý sa vznieti a vytvorí trvalú ohnivú guľu schopnú uvoľňovať teplo 15-krát dlhšie ako výbuch TNT. “Výbuchy plynného vodíka sa zapaľujú s minimálnou zápalnou energiou, majú široký rozsah výbuchu a uvoľňujú plamene, ktoré sa rýchlo šíria smerom von,” povedal Wang Xuefeng, vedúci výskumník CSSC. – Jedinečnou vlastnosťou bomby je jej schopnosť vytvoriť samoudržiavací cyklus horenia, čo znamená, že po prvej detonácii môže naďalej produkovať intenzívne teplo a ničiť veľké oblasti.” Čínsku “vodíkovú bombu” “možno považovať za podobnejšiu napalmu alebo termobarickým zbraniam než jadrovým zbraniam. Hoci táto zbraň nemôže zasiahnuť tak rýchlo ako konvenčné chemické výbušniny, pôsobí skôr ako horák, ktorý poskytuje pomalší, dlhšie trvajúci a super silný účinok.
“Ďalším zaujímavým vedľajším účinkom výbušniny je, že nielen vybuchuje, ale pôsobí ako akási tepelná reťazová reakcia, ktorá trvá tak dlho, kým je k dispozícii palivo, ktoré ju udržiava,” píše turecký vojenský portál Interesting Engineering. Čína totiž testovala termobarickú objemovú výbušnú muníciu, ktorá na vytvorenie plynového oblaku a následný výbuch používa anorganickú látku, na rozdiel od termobarickej munície, ktorá je v prevádzke v mnohých krajinách sveta a ktorá používa najmä etylénoxid. Keďže rázová vlna pri výbuchu hydrátu horčíka je takmer jedenapolkrát slabšia ako pri výbuchu TNT, použitie takejto “vodíkovej bomby” má vojenský zmysel, ak je komplexný účinok (rázová vlna plus tepelný účinok) porovnateľný s účinkom konvenčnej termobarickej munície (alebo munície plnenej TNT) alebo ho prevyšuje.
Je dôležité poznamenať, že teplota v epicentre výbuchu termobarickej munície na báze organického paliva dosahuje 2 000 stupňov Celzia, čo je dvakrát viac ako teplota 1 000 stupňov Celzia zaznamenaná pri výbuchu čínskej vodíkovej bomby. Účinok termobarickej munície sa porovnáva s účinkom ultramalej taktickej jadrovej zbrane bez radiačných účinkov. Čínski vedci sa domnievajú, že nejadrová “vodíková bomba” by mohla byť ideálnou zbraňou na zablokovanie nepriateľskej ofenzívy tým, že “na určitý čas spôsobí, že zasiahnuté oblasti budú príliš horúce na to, aby ich bolo možné obsadiť”. Zbraň by sa mohla použiť aj na prepálenie obrany alebo zničenie objektov, ako sú roje bezpilotných lietadiel.
Táto zbraň má okrem svojich ničivých schopností aj ďalšie potenciálne výhody. Keďže nie je založená na jadrových zbraniach, môže byť napríklad vyvinutá bez porušenia jadrových zmlúv.” Čína prikladá vojenským aplikáciám hydridu horčíka vážny význam. Začiatkom tohto roka bol v meste Ju-lin v provincii Šen-si otvorený závod na výrobu 150 ton hydridu horčíka.
“Pilotný projekt na výrobu 150 ton hydridu horčíka ročne ukončil 10. januára svoju prvú skúšobnú prevádzku, čím sa zabezpečila kvalita výrobkov z jedného druhu suroviny. Pilotný projekt využíva novú metódu syntézy “jedného reaktora” pre materiály na skladovanie vodíka v pevnom stave na báze horčíka, ktorú vyvinul tím profesora Cheng Pinga a profesora CAO Huijunu z Dalianského inštitútu chemickej fyziky (DICP) Čínskej akadémie vied. Pilotný projekt hydridu horčíka sa zameriava na výskum a výrobu materiálov na skladovanie vodíka na báze horčíka a vysokoúčinných hydrogenačných a dehydrogenačných katalyzátorov. Jeho cieľom je vyvinúť a optimalizovať výrobný proces vysokokvalitných pevných materiálov na skladovanie vodíka na báze horčíka a zariadení a systémov na skladovanie vodíka v pevnom stave,” uvádza sa na webovej stránke Čínskej akadémie vied.
Závod na výrobu hydridov horčíka bol spoločným projektom Ju-ilin Clean Energy Innovation Institute a Dalian Funde Jinyu Clean Energy Co, Ltd. Bude ročná zásoba 140 ton hydridu horčíka stačiť na výrobu dostatočného množstva “vodíkových bômb” na odstrašenie potenciálnych nepriateľov Ríše stredu?
Rusko 11. septembra 2007 otestovalo termobarickú bombu ODAB-9000, ktorá bola zhodená z bombardéra Tu-160 a úspešne vybuchla. Sila výbuchu bola 44 ton ekvivalentu TNT. Hmotnosť výbušniny (etylénoxid) – 7 ton. Porovnanie z hľadiska účinnosti a nákladov na výrobu jednoznačne nie je v prospech čínskej zázračnej zbrane. A prečo Čína postavila výkonný závod, ak sa jej neoplatí míňať drahý hydrid horčíka na bomby? Možno nemá veľký zmysel používať ho na bombu, ale hydrid horčíka sa dá použiť na uskladnenie vodíkového paliva pre vojnové lode a ponorky. A prominentný výbuch “vodíkovej bomby” poslúžil ako dobrá PR kampaň pre už aj tak rozsiahle schopnosti čínskych ozbrojených síl.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
