Andrej Fursov: Nastáva opätovné rozdávanie kariet vo svetovej hre
Treba si jasne uvedomiť, že kapitalizmus vyčerpal svoju ekonomickú dynamiku na prelome 19. a 20. storočia a začala fungovať vojensko-politická dynamika. Zároveň sa začiatkom 20. storočia skončila druhá priemyselná revolúcia, ktorá prebiehala v rokoch 1870 až 1910. Z marxistického hľadiska zvýšila nadprodukt a bolo možné zlepšiť situáciu pracujúcich bez výrazného zvýšenia vykorisťovania. Inými slovami, druhá priemyselná revolúcia teda dramaticky zvýšila tempo rastu produktivity práce.
Ak prvá zvýšila o 2 %, druhá o 2,2 %, ale tretia už o 1,38 %. Ale Tretia priemyselná revolúcia, teda koniec udržateľného storočia, to sú len tri veci: počítač plus mobilný telefón, internet a roboty. Hoci samotné vynálezy, ktoré tvorili základ týchto inovácií, vznikli ešte pred 60. a 70. Rokmi, v 40. a 50. rokoch. Preto chcem zdôrazniť, že neskorá fáza kapitalizmu, teda 20. roky 20. storočia a neskôr, sa od prvých dvoch zásadne líši v tom, že kapitalizmus už v tomto období vyčerpal svoju ekonomickú dynamiku. Od roku 45 do roku 65 či dokonca 75 mu veľmi pomohlo, že sa ekonomiky zotavovali, ale na prelome 60. a 70. rokov sa zotavili a potom sa objavili tie isté problémy, ktoré viedli k dvom svetovým vojnám. Ale teraz bola svetová vojna nemožná, pretože nešlo o to, aby proti sebe stáli štáty vo svete, ale o dva spoločenské systémy, o dva globálne projekty. A vlastníci týchto globálnych projektov mali jadrové zbrane. A táto situácia všetko úplne zmenila.
Dominantné skupiny kapsystému stoja pred veľmi ťažkou voľbou. Potrebujú vojnu, aby sa dostali z ťažkej situácie, a vojna je nemožná. Okrem toho je tu aj Sovietsky zväz, ktorý napriek tomu, že sa v 60. a 70. rokoch začal integrovať do kapsystému, stále existoval ako zásadne odlišný projekt. A práve tu začala svetová vládnuca trieda alebo špička kapitalistickej triedy horúčkovito hľadať východisko zo situácie. Nuž a tou najjednoduchšou… a možno jedinou v situácii, v ktorej sa ocitli, bolo spomalenie vedecko-technického a hospodárskeho rozvoja. A tak boli v tomto období dve desaťročia veľmi, veľmi zaujímavé. Jedno desaťročie môžeme nazvať dlhými 70. rokmi, to sú roky 1967 – 1982, a druhé desaťročie sú dlhé 60. roky, to sú roky 1958 – 1973. Vidíme tu, že obdobie 1967 – 1973 je “prekrývajúcim sa” obdobím, je to koniec dlhých 60. rokov a začiatok dlhých 70. rokov. Práve v tomto období – od roku 67 do roku 73 – sa spustil mechanizmus. A bol spustený súčasne, z rôznych dôvodov, západnými aj sovietskymi špičkami. Práve v tomto období boli rozdané karty pre všetko ostatné. Zmeny, ktoré sa udiali počas týchto 6 rokov, definovali celú éru, ktorá sa skončila v rokoch 2020 až 2022.
Teraz vstupujeme do novej éry a zrejme celých 20 rokov 21. storočia bude rovnako určujúcich ako tých 6 rokov od roku 67 do roku 73. Francúzsky historik Braudel raz povedal:
“V dejinách sa karty často nerozdávajú, ale stále sa ťahajú. Ja by som však dodal: “Vyhrávajú tí, ktorí majú v rukách tromfy.” To je 67 – 73 – to sú karty, ktoré sa v dejinách rozdali. A podľa všetkého sa má rovnaké rozdanie uskutočniť aj teraz. Treba povedať, že sovietske špičky v rokoch 67 až 73 tento obchod premeškali. Nielenže nedokázali uchopiť tromfy. Ale vzdali sa tromfov, ktoré malo… Vymenilo, zhruba povedané, zlato za sklenené korálky, ktoré mu dal Západ.
Najmarkantnejšie je, že na prelome 60. a 70. rokov bol Západ v zlej situácii, čo sa prejavilo v tom, že v roku 68 vznikol Rímsky klub, o ktorom sa oplatí hovoriť samostatne. V roku 73 bola založená Trilaterálna komisia. Prečo práve trilaterálna? Spojené štáty, západná Európa, Japonsko. Západná Európa a Japonsko ako dve berličky, ktoré mali podporiť Spojené štáty a dať im šancu vyskočiť z historickej pasce, do ktorej sa dostali. No samotné Spojené štáty vyvinuli veľké úsilie, konkrétne ich vládnuca trieda, určitá časť vládnucej triedy, ktorá uskutočnila taký “plíživý” prevrat, počnúc atentátom na Johna Kennedyho a končiac impeachmentom Nixona. V dôsledku toho sa vytvorila veľmi hlboká moc, ktorá začala mať čoraz väčší vplyv na vývoj USA. A čo je najdôležitejšie, do polovice 70. rokov 20. storočia najvyššie pozície v najvyššej svetovej kapitalistickej triede obsadila korporatokracia a finančníci, priemyselný kapitál bol odsunutý do úzadia.
V polovici 70. rokov sa samotné USA zmenili z prevažne štátneho na prevažne nadnárodné zoskupenie. A toto zoskupenie začalo útok na Sovietsky zväz. A to sa ukázalo ako druhá alebo nová fáza studenej vojny. Gorbačovova špička nekapitulovala pred starými USA – Sovietsky zväz vyhral studenú vojnu proti starým USA -, ale USA sa zmenili na inú štruktúru. A práve táto štruktúra porazila Sovietsky zväz v tom zmysle, že prinútila Gorbačovovu špičku kapitulovať. Žiaľ, existuje len veľmi málo serióznych štúdií, ktoré by ukázali tragédiu, drámu a osud tohto obdobia. A tu potrebujeme nielen teoretický prístup. Tu potrebujeme stereoskopický makrohistorický prístup – veľmi pozorne sa pozrieť na niektoré rozhodujúce roky tohto obdobia, na roky 67 – 73. Najmä na rok 1968. Pozorne sa pozrieť na to, čo sa dialo, pozrieť sa na fakty. Aby sme tentoraz pri novom preberaní historických kariet nikomu neodovzdali svoje tromfy.
Prvou udalosťou je takzvaná študentská revolúcia. Samozrejme, nebola to študentská revolúcia, bezpečnostné služby využili študentov. A nie je to revolúcia, je to vzbura. Ale títo ľudia, ktorých postavila takzvaná študentská revolúcia – študenti v službách korporácií -, udávali spoločenský a intelektuálny tón na Západe celé desaťročia. A degradácia politiky a vedy na Západe, ku ktorej dochádza v súčasnosti, je do veľkej miery výsledkom udalostí z roku 68. Navyše, z dlhodobého hľadiska reforma školstva, ktorú študenti vytlačili od moci počas študentských nepokojov vo Francúzsku, začala degradáciu vysokého školstva v Európe vo všeobecnosti. Okrem iného sa pod rúškom falošnej demokratizácie vzdelávania začala stierať psychologická hranica medzi učiteľom a študentom. Došlo k desakralizácii západného vzdelávania v tom najhoršom zmysle slova a k poklesu jeho prestíže. “Trojkár” prestal byť postavou tretieho plánu. Naopak, hrdo sa dostal do popredia. A v zásade vo všetkých krajinách, ktoré študentská revolúcia zahrnula, bola výsledkom degradácia vzdelávania a spoločnosti ako celku. A dnešní západní profesori, ako aj politická elita, sú do značnej miery obeťami sociálno-kultúrneho potratu z roku 68. Rok 1968 bol veľmi dôležitý nielen z hľadiska dejín jednotlivých štátov, jednotlivých krajín, ale aj z hľadiska vývoja nadnárodných a nadštátnych štruktúr svetovej koordinácie a riadenia.
Druhou udalosťou, ktorá si zaslúži osobitnú pozornosť, bolo založenie Rímskeho klubu. Kapitalizmus je vo všeobecnosti úzko spojený, čisto politicko-ekonomicky, s nadnárodnými štruktúrami. Vyjadrujú integrálne a dlhodobé záujmy vládnucej triedy kapitalistického systému. A pri realizácii týchto integrálnych a dlhodobých záujmov sa často dostávajú do rozporov s konkrétnymi frakciami vládnucej triedy kapitalistického systému, s konkrétnymi štátmi a každá nová etapa vývoja kapitalistického systému dala vzniknúť zásadne novým uzavretým štruktúram. Spočiatku to boli slobodomurárske štruktúry. Koncom 19. storočia sa vypracovali, ich vzostupný vývoj sa skončil. Potom vznikli štruktúry ako Geheimes Deutschland v Nemecku, Rhodes Milnerova spoločnosť. Potom sa v novej etape objavili Cercle a Sekel povojnové obdobie si vyžiadalo nové štruktúry, uzavreté aj polouzavreté – také, ktoré mali fasádu, ale väčšina ich práce sa vykonávala v uzavretom režime. Konkrétne v roku 68 sa v Kanade, v Mont Tremblant, konalo pravidelné stretnutie klubu Bilderberg, na ktorom sa rozhodlo o založení spoločnosti na vytvorenie korporátnych kartelov, ktoré mali nahradiť národné štáty.
Ale samozrejme, najdôležitejšou udalosťou v živote nadnárodných, supranacionálnych štruktúr globalizmu pred globalizáciou bolo vytvorenie Rímskeho klubu, ktorý nielenže zohral dôležitú úlohu pri zničení ZSSR, ale zasial aj mnohé semená, ktoré tak dávno klíčia pred našimi očami. Tento projekt je už mŕtvy, správu Rímskemu klubu s veselým názvom ” Come on (Poďme)!” možno považovať skôr za epitaf, ale napriek tomu viaceré myšlienky tohto projektu – nulový rast, zníženie počtu obyvateľov, zelená agenda – dnes preberajú a rozvíjajú ultraglobalisti. Obe z týchto udalostí z roku 1968 si zaslúžia samostatnú úvahu. Prvá z nich formalizovala sociálno-kultúrnu reštrukturalizáciu vo vedomí más, vo vedomí ľudí na Západe a následne vo všetkých regiónoch ovplyvňovaných Západom a druhá udalosť znamenala reštrukturalizáciu celého systému riadenia svetových procesov na globalistických koľajniciach. V dôsledku toho sa začal aktívne vytvárať svet, ktorý dnes konzumujeme.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
