.
Aktuality, História,

Klub Bilderberg a jeho dlhoroční patriarchovia

Existujú veľmi vážne dôkazy o tom, že práve na konferenciách skupiny Bilderberg sa prijímajú mnohé z najdôležitejších rozhodnutí pre celú planétu. A hoci sa nedá utajiť skutočnosť každoročných stretnutí tohto “klubu” – zúčastňujú sa na nich príliš významné osobnosti – ústredná tlač o konferenciách “Bilderbergovcov”, nikdy nepíše. Už dávno je to vlastne absolútne tabuizovaná téma.


 

V roku 2000 skrachoval vesmírny projekt Iridium, ktorý veriteľom dlhoval viac ako 6 miliárd dolárov. Samotná údržba konštelácie 66 globálnych mobilných komunikačných satelitov stála Motorolu približne 50 miliónov dolárov mesačne, preto sa rozhodlo o spálení ničotných zariadení v atmosfére a utopení ich zvyškov v oceáne. Potom sa však na scéne objaví istý “veterán leteckých liniek Dan Colassi a odkúpi gigantický mnohomiliardový podnik (armádu satelitov, pozemnú sieť staníc v rôznych častiach planéty, všetky nehnuteľnosti a duševné vlastníctvo spoločnosti) za nepredstaviteľných 6,5 milióna dolárov v hotovosti a prísľub, že neskôr zaplatí ďalších 18,5 milióna dolárov. ” Letecký veterán” je pre tohto muža veľmi relatívny pojem, pretože koncom 70. rokov, keď bol riaditeľom CIA, mimochodom, povestný George Bushov tatko, viedol letecké spoločnosti. V 90. rokoch, pred odchodom do dôchodku, bol Colassi predsedom predstavenstva CareFirst, veľkého holdingu v oblasti zdravotníctva, a zároveň (čo tiež nie je celkom obvyklé) – riaditeľom americkej energetickej spoločnosti Baltimore Gas Electric Co, ktorá vlastní najmä niekoľko energetických blokov najväčšej jadrovej elektrárne Calvert Cliffs. Takí sú, starí veteráni – jadrovými reaktormi pozdvihnú zdravotníctvo krajiny a zachránia vesmírne komunikácie pred úplným kolapsom. Lenže z nejakého dôvodu sa nikto neujme skúmania mechanizmu takéhoto grandiózneho hospodárskeho zázraku…

 

Teraz sa vráťme do roku 2000 a pozrime sa na úplne inú organizáciu, ktorá sa tiež zaoberá vesmírom, ale z iného aspektu. Jet Propulsion Laboratory (JPL), výskumné a vývojové stredisko so sídlom na Kalifornskom technologickom inštitúte, je na základe dlhodobej zmluvy s NASA zodpovedné za najdôležitejšie vesmírne misie, ktoré nie sú spojené s človekom – prieskum iných planét pomocou automatických sond a robotických vozidiel. Jednu z osláv, ktorá sa v tom roku konala v JPL, poctil svojou osobnou prítomnosťou riaditeľ NASA Dan Goldin, ktorý svoj prejav začal tradičnou poctou “organizátorom všetkých víťazstiev”. Prvá pocta patrila Davidovi Baltimoreovi, riaditeľovi Caltechu, ale druhá bola celkom nečakaná: “Chcel by som sa poďakovať aj admirálovi Inmanovi, vedúcemu dozorného výboru JPL na Caltechu. Dnes tu nemohol byť, ale hovoril som s ním telefonicky. Jeho oddanosť tímu je neochvejná.” Tučne zvýraznená časť vety zostala len v abstrakte správy, ktorý je archivovaný v NASA. V mediálnych publikáciách sa tento úryvok neobjavil, a ak áno, okamžite zmizol. Táto reč je nezvyčajná v tom, že nikto mimo JPL nikdy nepočul o vysokom “dozornom výbore” pre čisto civilné laboratórium, na čele ktorého nestojí nikto iný ako slávny spravodajský bizon, štvorhviezdičkový admirál Bobby Ray Inman. Ako sa uvádza v jednom oficiálnom dokumente – Inmanovej nominácii na post ministra obrany USA – počas svojej dlhej vojenskej kariéry zastával admirál “najviac funkcií v oblasti národnej bezpečnosti”, čím si podľa tlače vyslúžil povesť superhviezdy spravodajskej komunity a všeobecne jedného z najmúdrejších ľudí a najbystrejších administrátorov, akí sa kedy objavili v koridoroch moci vo Washingtone.

 

Riaditeľ námornej spravodajskej služby v roku 1974 a zástupca riaditeľa Obrannej spravodajskej služby (DIA) v roku 1976, Inman bol od roku 1977 šéfom Národnej bezpečnostnej agentúry, ktorú viedol 4 roky. Keď sa George H. W. Bush stal viceprezidentom Spojených štátov, Inman sa v roku 1981 stal prvým zástupcom riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby. Keď sa demokrat Bill Clinton dostal k moci v Bielom dome, z nejakého dôvodu navrhol na post ministra obrany “republikána s modrou krvou” Bobbyho Inmana. Keď sa však začiatkom roka 1994 začala v Kongrese komplikovaná procedúra otvorenej diskusie o kandidátovi na nového ministra obrany, ktorá sľubovala množstvo mimoriadne nelichotivých otázok o admirálových bohatých zákulisných aktivitách, Inman sa zrazu radšej stiahol a svoju kandidatúru bez vysvetlenia stiahol. Existencia výboru pod dohľadom Inmana, majstra špióna, aspoň čiastočne vysvetľuje mnohé nepochopiteľné veci, ktoré sa dejú okolo JPL a NASA.

 

Napríklad financovanie prác v JPL na vytvorení kryorobota na hlbinné vŕtanie a výskum v Antarktíde z peňazí kryptografickej spravodajskej agentúry NSA. Alebo aktívna, bez akejkoľvek žiadosti NASA, pomoc vesmírnej spravodajskej služby NIMA pri analýze satelitných snímok na účely hľadania polárneho modulu, ktorý zmizol počas pristátia na Marse. Alebo inštrukcie, ktoré objavil výbor Kongresu v útrobách NASA, kde veľmi profesionálni a znalí zamestnanci agentúry dostávajú odporúčania, ako nezverejňovať údaje nežiaduce na zverejnenie na základe žiadostí FOIA (Freedom Of Information Act – zákon USA o práve občanov na prístup k informáciám). Únik informácií z Inmanovho výboru však neviedol k žiadnym pozoruhodným dôsledkom ani vyšetrovaniam. Za celé roky odvtedy sa v tlači ani na internete neobjavila prakticky žiadna podstatná zmienka o tajnom dozornom výbore JPL.

 

 

Začiatkom roka 2003 sa v tlači objavil ďalší zaujímavý starec – 81-ročný “šéf futuristov” amerických militaristov Andrew Marshall, ktorého Richard Nixon v roku 1974 vymenoval za riaditeľa Úradu všeobecného hodnotenia Pentagónu a odvtedy ho každý nový prezident vymenoval znova bez ohľadu na stranícku príslušnosť. V kuloároch ministerstva obrany je tento mocný starešina známy ako Joda, podľa nekonečne starého vodcu rytierov Jedi v Hviezdnych vojnách. A ak nejde o žart, Marshall je označovaný za jednu z najvplyvnejších a zároveň najnenápadnejších postáv v Pentagóne, ktorá je zodpovedná za prognózy a celkovú tvorbu vojenskej stratégie USA. Nie je tajomstvom, že všetci “jastrabi” v štátnej administratíve (viceprezident Dick Cheney, minister obrany Don Rumsfeld, jeho zástupca Paul Wolfowitz) boli – chránenci Andrewa Marshalla.

 

Stojí za zmienku, že práve Marshall kedysi inšpiroval koncepciu dlhotrvajúcej jadrovej vojny – s neustálou modernizáciou zbraní, starostlivou ochranou štátnych predstaviteľov v zabezpečených bunkroch a vypúšťaním jadrových zbraní a systémov protiraketovej obrany na obežnú dráhu Zeme. Ďalšou myšlienkou, ktorá starého muža hreje na duši, je zbraň silného psychologického vplyvu na vodcov krajín, ktoré Spojené štáty nemajú rady. Nemyslí tým informačné zbrane, ale určitú schopnosť demonštrovať nejaké grandiózne efekty, ako sú nejaké rozsiahle javy alebo výbuchy na oblohe. Viete, “len aby sme ukázali, čo by sme s nimi mohli urobiť, keby sme chceli; len aby sme vizuálne zapôsobili na ľudí…” Ako sa takému zaujímavému človeku podarí zastávať dôležitú verejnú funkciu za akýchkoľvek prezidentov a vo veľmi vysokom dô; chodkovom veku – na to sa, samozrejme, nikto nepýta.

 

Andrew Marshall začal svoj dlhý tvorivý život v roku 1949 ako expert RAND Corporation na jadrové zbrane. V najvyšších politických kruhoch, konkrétne ako člen Rady pre národnú bezpečnosť za Nixona, Marshall pred časom prilákal štátneho tajomníka Henryho Kissingera “On sa vrátil!” Presne tak – ” On je naspäť!” – bol názov stĺpčeka New York Times o pozoruhodnom “vynorení sa” 79-ročného Kissingera na povrch politického života koncom novembra 2002. Prudké emócie sú tu celkom pochopiteľné a súvisia s tým. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa prezident Bush tvrdohlavo bránil vytvoreniu nezávislej komisie, ktorá by vyšetrila konanie vlády v súvislosti s tragédiou z 11. septembra 2001, komisia musela vzniknúť pod silným tlakom verejnosti a rodín obetí. Vymenovanie Henryho Kissingera, Bushovho zahranično-politického mentora, za šéfa tejto “nezávislej” komisie však bolo veľmi svojráznou reakciou štátnej administratívy na naliehanie pravdovravcov. Podľa sarkastického komentára stĺpčekára New York Times, kto by mal lepšie vyšetriť zločinecký útok na Ameriku ako človek, ktorý je zvyknutý pripravovať vlastné americké bezprávne útoky? Kto by lepšie odhalil dvojtvárnosť a lživosť vlády ako človek, ktorý sám organizoval tajné vojny a zvrhnutia cudzích vlád, tajné bombové útoky, tajné odpočúvanie politických oponentov a tajné sprisahania? Kto je predsa “pilierom spoločnosti” a nositeľom Nobelovej ceny za mier? Ak to zhrnieme, v nedávnej americkej politickej histórii pravdepodobne neexistuje osoba, ktorej meno by sa častejšie spájalo so slovami “tajomstvá”, “tajnosti” a “sprisahania”.

 

Na rozdiel od prvých troch spomínaných “mudrcov” bol Henry Kissinger americkej verejnosti až príliš známy, a to nie v dobrom slova zmysle. A v jeho prípade nezabrali žiadne hypnotizujúce manipulácie s autoritami, ktoré mali presunúť pozornosť na dôležitejšie maličkosti. Pod silným tlakom protestov a námietok musel Bush Kissingera z komisie odvolať a na jeho miesto vymenovať bývalého guvernéra New Jersey Thomasa Keana. Tento muž zrejme nie je taký známy ako jeho predchodca svojimi zásluhami o krajinu, ale zrejme je celkom oddaný spoločnej veci. Ak si vyhľadáte dokumenty obsahujúce mená vyššie uvedených ctihodných starších, pravdepodobne narazíte na množstvo podivných materiálov o svetovom sprisahaní, tajných vládach a medzinárodných tajných spoločnostiach, ako je ML2 alebo “Bilderberg Group”. Väčšina triezvo uvažujúcich a racionálne zmýšľajúcich ľudí takéto texty zvyčajne zavrhne bez toho, aby si ich prečítala – ako nezmysly a výmysly lacného bulváru. Ale nie všetko je tu také jednoduché. Skôr naopak – za masou dezinformácií a úplných nezmyslov sa skrýva niečo mimoriadne vážne.

 

 

Medzi škandálmi, ktoré mohutne otriasajú súčasným politickým životom Veľkej Británie, takmer bez povšimnutia prešla správa o tom, že sa na internete objavil slávny dokumentárny film BBC, ktorý bol za vlády Margaret Thatcherovej zakázaný a nikdy sa v televízii neuvádzal. Séria šiestich televíznych filmov pod všeobecným názvom Tajná spoločnosť v roku 1987 vyvolala v Británii bez preháňania rozruch. Generálny riaditeľ BBC Alisdair Milne bol bez okolkov prepustený a tvorcom seriálu hrozilo trestné stíhanie za prezradenie štátneho tajomstva. Novinárovi Duncanovi Campbellovi, ktorý robil na snímke, polícia zabednila dvere do jeho domu a vykonala u neho celoplošnú prehliadku. Podobná prehliadka so zabavením kaziet “zakázaného” programu sa uskutočnila aj v škótskom sídle Broadcasting Corporation v Glasgowe. Celkovo sa táto dokumentárna miniséria venovala tajomstvám zákulisnej politickej kuchyne v najvyšších poschodiach štátnej moci. Keď vášne trochu opadli, polícia skonfiškované predmety vrátila a päť zo šiestich filmov bolo dokonca o nejaký čas neskôr odvysielaných v televízii. Šiesty, najzaujímavejší film, však nikdy nebol zverejnený. Rozpráva o tom, že britskí premiéri až po Thatcherovú, ktorá bola v tom čase pri moci, udržiavajú dlhú tradíciu tajných kabinetov, ktoré prijímajú dôležité politické rozhodnutia. Navyše členovia oficiálnej vlády často nepoznajú nielen mená, ale dokonca ani samotný fakt existencie vyššej tajnej štruktúry. Výsledkom je, že najdôležitejšie strategické kroky, ako napríklad nákup jadrových ponoriek Trident, sa uskutočňujú úplne anonymne, bez verejnej diskusie a neznámymi osobami. A napríklad drahá špionážna družica Zircon v hodnote viac ako pol miliardy dolárov (400 miliónov libier) bola vytvorená a vypustená na obežnú dráhu bez vedomia parlamentu krajiny.

 

Koncom leta 2003 sa videokópie “zakázaného” seriálu “bez vyžiadania úradov” aktívne distribuovali prostredníctvom známej internetovej stránky http://www.bilderberg.org/videos.htm Ako možno vyrozumieť z názvu, táto webová stránka, ktorú vytvoril novinár a ľudskoprávny aktivista Tony Gosling, zhromažďuje materiály o činnosti, pôvode a členoch takzvanej Bilderberg Group. Ide o názov prísne utajovaného medzinárodného “klubu”, ktorý na svojich každoročných trojdňových stretnutiach zhromažďuje mimoriadne vplyvné osobnosti svetovej politiky – súčasné a bývalé hlavy popredných štátov a spravodajských služieb, ministrov, šéfov významných finančných a priemyselných štruktúr (dlhoročnými členmi tohto klubu sú najmä Bobby Inman a už zosnulý Henry Kissinger, pričom druhý menovaný bol dlhé roky členom organizačného výboru).

 

Existujú veľmi presvedčivé dôkazy, že práve na konferenciách skupiny Bilderberg sa prijímajú mnohé z najdôležitejších rozhodnutí pre celú planétu. A hoci sa nedá utajiť skutočnosť každoročných stretnutí tohto “klubu” – zúčastňujú sa na nich príliš významné osobnosti – ústredná tlač o konferenciách “Bilderbergovcov”, nikdy nepíše. Už dávno je to vlastne absolútne tabuizovaná téma. Vie sa len to, že konferencia sa koná zakaždým v inej krajine, v odľahlom hoteli, kde sa v prísnom utajení stretáva asi 100 ľudí. Podľa encyklopédie Britannica od prvého stretnutia v roku 1954 “konferencia poskytuje neformálne, uvoľnené prostredie, v ktorom sa môžu tí, ktorí ovplyvňujú národnú politiku a medzinárodné záležitosti, navzájom spoznať a diskutovať o spoločných problémoch bez toho, aby sa niečomu zaväzovali. Po každej konferencii sa pripraví neoficiálna správa zo stretnutia, ktorá sa distribuuje výlučne bývalým a súčasným účastníkom. V správe sú rečníci označení len za svoju krajinu. Medzinárodný organizačný výbor zvyčajne každý rok vyberá iných delegátov…”

 

 

Rockefellerovci, Rothschildovci a niekoľko ďalších najbohatších a najvplyvnejších klanov sveta sú pravidelnými účastníkmi a organizátormi podujatia už od prvého stretnutia. Hlavným cieľom Goslingovej webovej stránky je presadzovať zrušenie rúška tajomstva nad stretnutiami skupiny Bilderberg. Predovšetkým by sa po každom stretnutí takejto vplyvnej elity mala konať tlačová konferencia jej účastníkov, ako sa to robí všade. A hlavne, aby organizačný výbor oficiálne prijal a zverejnil vyhlásenie, v ktorom by ubezpečil svetové spoločenstvo, že akýkoľvek konsenzus dosiahnutý na takýchto stretnutiach slúži záujmom všetkých, a nie ich súkromným záujmom. Bilderbergovci v tomto smere neprejavujú žiadny posun. Oficiálne sa totiž stále má za to, že neexistujú.

Milan Novický

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov