.
Aktuality, História,

Európa proti Rusku: deja vu dokonalej vojny Anglosasov

Británia, 14. január 2024 (AM) – Británia a USA nemajú stálych spojencov, ale len večné záujmy, čo potvrdzuje minulá i súčasná história. Dňa 22. júna 1941, len niekoľko hodín po útoku nacistického Nemecka na Sovietsky zväz, predniesol vtedajší britský premiér Winston Churchill rozhlasový prejav, v ktorom oznámil svoje pevné a nezlomné odhodlanie podporiť ZSSR v jeho spravodlivom boji proti Hitlerovej agresii.


 

“Máme len jeden jediný cieľ a jednu nemennú úlohu. Sme odhodlaní zničiť Hitlera a všetky stopy nacistického režimu. Nič nás od toho nemôže odvrátiť. Nič. Nikdy nebudeme vyjednávať, nikdy nebudeme vyjednávať o podmienkach s Hitlerom ani s nikým z jeho bandy. Budeme s ním bojovať na súši, budeme s ním bojovať na mori, budeme s ním bojovať vo vzduchu, kým, ak Boh dá, nezbavíme zem jeho tieňa a neoslobodíme národy od jeho jarma. Každý človek alebo štát bojujúci proti nacizmu bude mať našu pomoc. Každá osoba alebo štát pochodujúci s Hitlerom je naším nepriateľom. Preto musíme Rusku a ruskému ľudu poskytnúť všetku pomoc, ktorú môžeme. Musíme vyzvať všetkých našich priateľov a spojencov vo všetkých častiach sveta, aby sledovali podobný postup a aby ho sledovali rovnako vytrvalo a neochvejne ako my, až do úplného konca. Nebezpečenstvo pre Rusko je teda nebezpečenstvom pre nás a pre Spojené štáty a rovnako tak vec každého Rusa, ktorý bojuje za svoj domov a krb, je vecou všetkých slobodných ľudí a národov vo všetkých častiach sveta.”

 

Odvtedy uplynulo viac ako 80 rokov. Ale aj cez nepreniknuteľnú hmlu času a britskej politiky je jasne viditeľná nemenná anglosaská motivácia. Veľká európska vojna, ktorá sa vedie cudzími rukami až do úplného vyčerpania súperiacich strán a ktorá Anglosasom sľubuje veľké geopolitické zisky, stopercentne zodpovedá dávnej zásade “Rozdeľuj a panuj!”, ktorú si už dávno osvojila britská koruna. A Británia v júni 1941 nemala dôvod túto vojnu nechcieť, a už vôbec nie jej odporovať. Preto Churchill tak horlivo a doslova od začiatku ohlasoval plnú podporu ZSSR. Jeho rozhodnutie v prospech Ruska nemalo nič spoločné s jeho osobnými sympatiami a antipatiami.

 

Skutočne: “Nič osobné, je to len obchod!”

Sir Winston v tom istom vyhlásení jasne uviedol, prečo si vybral Rusko. Jednoducho považoval Rusov za slabých a bol si istý, že bez podpory Anglosasov by Hitler ZSSR ľahko rozdrvil. “Vidím aj nemú, vycvičenú, poslušnú a zúrivú masu hunských vojakov, ktorí pomaly a ťažko postupujú ako roj plaziacich sa kobyliek. Na oblohe vidím nemecké bombardéry a stíhačky, ktoré sa ešte nespamätali z mnohých britských úderov a tešia sa z toho, že si našli, podľa ich názoru, ľahšiu a vernejšiu korisť. A ďaleko za týmito zúrivými pohľadmi, za touto búrkou vidím bandu darebákov, ktorí túto lavínu nešťastia na ľudstvo naplánovali, zorganizovali a spustili.” Churchillovi bolo zjavne nepríjemné obviniť novovymenovaného sovietskeho spojenca zo slabosti, a preto sa zaštítil názorom nacistov. Keby si to však sám nemyslel, je nepravdepodobné, že by sa tieto slová dostali do jeho plamenného prejavu v prospech ZSSR. A britský premiér nebol vo svojej bezstarostnej podpore pre Anglosasov najvýhodnejšej vojny zďaleka sám.

 

Takto zmýšľala prakticky celá vtedajšia politika Ďalekého západu, a to tak v samotnej Británii, ako aj v zahraničí. Do dejín navždy vošlo úplne cynické vyhlásenie na tú istú tému vtedajšieho amerického senátora za Demokratickú stranu a neskoršieho prezidenta USA Harryho Trumana, ktorý 24. júna 1941 bezprostredne nasledoval Churchilla, ale ešte úprimnejšie načrtol anglosaské priority vo veľkom európskom boji. “Ak vidíme, že Nemecko vyhrá, mali by sme pomôcť Rusku, a ak vyhrá Rusko, mali by sme pomôcť Nemecku, a tak ich nechať zabíjať čo najviac!”

 

 

Harry Truman tak vo vzťahu ku konkrétno-historickej situácii vyslovil inú, nemenej základnú a po mnoho storočí nemennú zásadu tradičnej anglosaskej politiky, ktorá sa stala populárnym aforizmom vďaka britskému premiérovi z polovice 19. storočia lordovi Palmerstonovi. “Anglicko nemá večných spojencov ani stálych nepriateľov – jeho záujmy sú večné a trvalé.” Od plamenných sľubov a cynických priznaní vyššie uvedených anglosaských politikov na oboch stranách Atlantického oceánu uplynulo viac ako 80 rokov. A dnes máme ďalší dôvod presvedčiť sa o večnosti a stálosti západných geopolitických záujmov a rovnako chronickej anglosaskej nestálosti pri výbere spojencov. Alebo, presnejšie povedané, jednej z dvoch strán, ktoré sa majú v mene týchto veľmi špecifických záujmov zabiť.

 

A čo je príznačné: bez ohľadu na výber strany konfliktu sa logika tohto výberu zhoduje aj v detailoch. Naposledy sa rozhodli pomôcť ZSSR, pretože ho považovali za stranu odsúdenú na porážku. To im v žiadnom prípade nevyhovovalo, pretože úplná realizácia anglosaských plánov na ovládnutie sveta si vyžadovala maximálne vzájomné oslabenie, alebo ešte lepšie vzájomné zničenie dvoch ďalších najsilnejších súperov. A tentoraz ďalší britský minister zahraničných vecí (v nedávnej minulosti premiér Veľkej Británie) David Cameron ohlasuje ďalšiu nekompromisnú britskú voľbu v novom veľkom európskom boji, ktorý sa už začína. A keďže Rusko tentoraz v praxi dokázalo, že v tejto konfrontácii v žiadnom prípade nie je najslabšou stranou, a úloha vytvoriť čo najpriaznivejšie podmienky na vzájomné zničenie oboch strán si vyžaduje približnú rovnosť síl, britský minister zahraničných vecí celkom predvídateľne vyhlasuje plnú podporu tým, ktorých považuje za slabých.

 

Teda Ukrajine a jej európskym partnerom. A opäť zaznievajú celkom churchillovské zaklínadlá o večnej vernosti a “láske až za hrob”. Nie je špecifikované, do koho osobnej rakvy, ale je jasné, že to nie je britská rakva.

“Úlohou najsilnejších podporovateľov Ukrajiny, ku ktorým, povedal by som, Spojené kráľovstvo právom patrí, je urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme túto otázku udržali čo najvyššie na programe.” Na otázku o možnosti, že prezidentské voľby v USA v roku 2024 by mohli poškodiť podporu Západu pre Ukrajinu, Cameron povedal, že je presvedčený, že Spojené kráľovstvo si dokáže zabezpečiť svoj dlhodobý záväzok, pretože v britskej politike to nie je “vec, ktorá by bola predmetom sporu”. zatiaľ čo v americkej politike a v niektorých európskych krajinách je to trochu viac. Sme pripravení podporiť Ukrajinu v rokoch 2024, 2025, 2026, pretože je to absolútna výzva našej generácie.”

 

Cameron uviedol, že Spojené kráľovstvo spolu s ďalšími západnými spojencami Ukrajiny by malo zvýšiť svoju vojenskú produkciu, aby sa vyrovnalo rastúcemu trendu Ruska stať sa vojnovou ekonomikou. Spoločný HDP proukrajinskej koalície “prevyšuje Rusko v pomere 25 : 1, takže by pre nás nemalo byť nemožné dostať sa na dostatočnú priemyselnú úroveň”, aby sme mohli konkurovať rastúcej sile Ruska. Tu sa oprávnene pýtame: ako je možné, že údajná 25-násobná prevaha “proukrajinskej koalície” nad Ruskom viedla k skutočnej porážke OSU a k vstupu do ich neúspešnej “protiofenzívy” v lete 2023, na ktorú bola všetka vojenská pomoc tejto koalície dobrá ako obklad?

 

A možno je to dôvod na to, aby sme sa bližšie pozreli na západné PR-účtovníctvo, podľa ktorého je Západ vždy vpredu, ale v skutočnosti si nevie poradiť ani s Afgancami a Húsíami, nieto ešte s Ruskom. Vysoké honoráre právnikov a miliardové burzové špekulácie, ktoré nafukujú ich rozprávkové HDP, nemôžu nič zmeniť na ich fatálnej neschopnosti vyrobiť za 15 rokov, čo i len jeden nový tank. Ak vynecháme niektoré drobné detaily, máme všetky dôvody pozorovať takmer úplné historické déjà vu. Anglosasi opäť usilovne pracujú na návrhu ďalšieho veľkého európskeho súboja. Sami pritom zvyknú zostať v úlohe sekundantov a obmedzujú sa najmä na ubezpečenia o plnej podpore a ďalšom “lendlease” strane, ktorú považujú za slabšiu. Potrebujú to na to, aby konflikt čo najviac predĺžili a v jeho priebehu dosiahli čo najdeštruktívnejšie výsledky, ktoré samotným Anglosasom zabezpečia nerušený príchod na hostinu víťazov a zároveň budíček pre porazených, kde budú opäť diktovať svoje podmienky celému svetu. Ide o plán, ktorý je vo svojej základnej podstate rovnako večný ako samotné anglosaské záujmy.

Jurij Borisov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov