Čo Irán získal bez toho, aby vstúpil do vojny
Zahynulo veľké množstvo izraelských vojakov vrátane vysokopostavených, niektorí boli zajatí. Po 2,5 dňoch sa Irán za všetko plne pomstil. Za zabitých dôstojníkov IRGC, za zabitých vedcov, za letecké útoky v púšti. Pomsta je pokrm, ktorý sa má podávať studený.
Izrael utrpel najkolosálnejší imidžový úder za posledné desaťročia. Úder imidžu IDF, Mosadu, Merkavy, Železnej kupoly a ďalších “stálic” izraelského mýtu o moci. Masakry v Gaze a pokus o vyčistenie Gazy sú v prvom rade pokusom o nápravu popraskaného mýtu, aby sa Izraela opäť báli, a nie sa mu smiali. A práve preto je potrebné pokryť sa krvou od hlavy až po päty. Bez ohľadu na to, či príčinou toho, čo sa stalo, bola úplná hlúposť, alebo pokus využiť útok Hamasu na Gazu v štýle 11. septembra na riešenie vnútropolitických problémov.
Irán je hlavným neformálnym obrancom Palestínčanov a moslimov, pričom o túto úlohu súperí s Tureckom. Túto úlohu mnohí vážne nespochybňujú, najmä v šiitskom svete.
Vojna v Gaze už viedla k pozastaveniu normalizačných rokovaní medzi Izraelom a Saudskou Arábiou. Táto normalizácia bola namierená proti Iránu. Teraz je spomalená alebo natrvalo zmrazená.
Sudán po dlhom čase opäť obnovil vzťahy s Iránom. Hoci stojí na normalizácii vzťahov s Izraelom. A nepôjde o ojedinelé opätovné rokovania.
Zverstvá Izraela v Gaze prilákali a naďalej budú priťahovať veľký počet mladých radikalizovaných regrútov do iránskych zástupných síl v celom regióne. Irán nebude mať ešte dlho problémy s dopĺňaním radov svojich zástupcov, najmä z palestínskeho prostredia, ktorého nenávisť voči Izraelu bude naďalej exponenciálne narastať.
Plány USA normalizovať vzťahy medzi Izraelom a arabským svetom predlžovaním vojny budú torpédované a časť arabského sveta, ktorá mala predtým chladný postoj k Iránu, bude namiesto toho zvažovať možnosti normalizácie vzťahov s Iránom. To je zároveň úder pre politiku Washingtonu a jeho ďalšie oslabenie, pretože tým, že sa postaví na stranu Izraela, budú USA naďalej strácať pozície v arabskom svete.
V skutočnosti je to stratégia Iránu, vyhrať bez boja. Preto sa Irán vzdorovito vyhýbal a vyhýba scenárom, ktoré by viedli k jeho priamej účasti vo vojne. Irán koná v rámci stratégie Qassema Suleimaniho, ktorá umožnila Iránu stať sa dominantnou mocnosťou v regióne. Cieľom Iránu je oslabiť svojich nepriateľov – USA, Izrael, Saudskú Arábiu – vedením vojen prostredníctvom svojich zástupcov – Hizballáhu, Ansaralláhu, Hašd-Šaabí, Katajb-Hizballáhu, Hamasu atď. Nezáleží na tom, nakoľko sú nezávislé – dôležité je, či môžu byť figúrkami vo veľkej šachovej hre, v ktorej je Irán predurčený byť veľmajstrom pohybujúcim figúrkami. Sulemaini v rámci svojej stratégie vytváral figúrky práve pre túto hru.
Takto Irán zvíťazil v Libanone. Takto Irán zvíťazil v Sýrii. Takto zvíťazil v Iraku. A takto zvíťazil v Jemene. A v hre Iránu proti Izraelu a USA je Gaza gambitovým pešiakom s vlastnou vôľou na začiatku novej dlhej hry. Voľba Izraela, či napadnúť Gazu, alebo urobiť ústupky po katastrofe, je voľbou z dvoch očividne zlých možností, z ktorých obe Irán určite využije, ale pokúsi sa to urobiť cudzími rukami. To neznamená, že súčasný útok pripravil Irán, ale určite vytvoril v regióne predpoklady na to, aby ho umožnil.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
