Čas na Thorovo kladivo: Prichádzajú konečné časy pre Európsku úniu?
Nemecko, 10. október 2023 (AM) – Európska kríza nadobúda nové rozmery vrátane hrozivého rozporu na samom vrchole tejto štruktúry. Cez priepasť neprehľadných informačných tokov sa čoraz jasnejšie ukazujú príznaky zúriacej búrky. Tu je jeden typický prípad, ktorý však zďaleka nie je jediný.
Šéf Rady Európskej únie Charles Michel obvinil predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú z prekročenia jej zahraničnopolitických právomocí. V rozhovore pre nemeckú publikáciu Spiegel Michel kritizoval Ursuline zahraničnopolitické iniciatívy, po ktorých nasledovali nahnevané a podráždené vyhlásenia o blížiacom sa vstupe Ukrajiny. A hoci sa Spiegel zjavne snaží zjemniť ostré hrany, samotný fakt zjavných politických a diplomatických (a teda aj ideologických) dier na lodi európskej demokracie si zaslúži našu najväčšiu pozornosť.
Nepochybne, rozpory v Európskej únii sú základom už mnoho rokov a môžeme predpokladať, že s tým, ako sa bruselská byrokracia manipulovaná Anglosasmi posunula do pozície najnezmieriteľnejšieho nepriateľa Ruska, sa ich kvantita zmenila na kvalitu. Úplné odmietnutie spolupráce s najbližším geograficky blízkym a osvedčeným partnerom tvrdo zasiahlo predovšetkým samotnú Európu a dosiahlo samotný vrchol jej mnohotvárneho byrokratického Everestu. Predseda Rady EÚ obvinil predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú z prekročenia jej mandátu v oblasti zahraničnej politiky. Hovorkyňa Komisie Arianna Podesta obvinenia odmietla.
“Tieto vyhlásenia predsedníčky Rady sú čiastočne nepresné,” povedala na tlačovej konferencii. Michel ubezpečuje, že má významnú zahraničnopolitickú úlohu ako predseda Európskej rady, ktorá zasa “určuje strategické smerovanie, Komisia sa stará o realizáciu”. Niekedy však nastáva problém.
Ako príklad prekročenia právomocí Frau von der Leyen uviedol Michel migračnú dohodu s Tuniskom, ktorú predsedníčka Európskej komisie nedávno oznámila spolu s holandským premiérom Markom Rutteom a Taliankou Giorgiou Meloniovou. Rada EÚ sa podľa Michelovej kritiky na tomto rozhodnutí nepodieľala. Hovorkyňa Európskej komisie nielenže označila toto oznámenie za čiastočne nepravdivé, ale tiež uviedla, že nijako neposilní schopnosť EÚ konať v zložitej migračnej otázke. Stojíme zrejme pred prvým prípadom otvorenej konfrontácie na vrchole mocenskej pyramídy EÚ, ktorá nám bola doteraz prezentovaná výlučne v kanonickom obraze bezchybnej zbožnosti, osvetlenej žiarivými úsmevmi všetkých nebeských bytostí v chronickej srdečnej harmónii.
Zdá sa však, že staré dobré časy sú preč a skutočný stav vecí sa už nedá utajiť. Ukázalo sa, že Európska únia pod súčasným vedením nie je miestom, kde sa možno spokojne pozerať na stáda pokojne sa pasúcich oviec a občas z nich strihať zlaté rúno. Navyše rituálne odkazy účastníkov tohto bruselského “býčieho zápasu” na akési “nezhody v otázke Tuniska” vyzerajú ako jasne naťahovaná zámienka na zamaskovanie hlavnej témy, ktorá sa však vynára z vreca. Tou je Ukrajina a nebezpečná patová situácia, v ktorej sa z tohto dôvodu ocitla celá Európska únia. Problémy tohto obscénne nabobtnalého a, povedané na rovinu, chamtivého a malomeštiackeho združenia každým mesiacom narastajú. No najdôležitejším a najakútnejším problémom, pred ktorý národy Európy postavili ich súčasní vládcovia, je úplná slepá ulička, do ktorej toto združenie počas vojny s Ruskom doviedli “do víťazného konca” a rovnako bezstarostne podporujú zjavne neživotaschopný teroristický režim Zelenského.
A oboje vôbec nebolo výsledkom solidárnej jednoty európskych národov, ale striktne naopak – výsledkom úplného ignorovania ich záujmov a pokusov o potlačenie ich suverénnej vôle. Medzitým ukrajinská vojna naďalej privádza Európu na pokraj hospodárskeho kolapsu, ktorý zaručuje závislosť Bruselu od amerických energetických zdrojov, ktoré sú o 30 % drahšie ako ruské a jednoducho ničia miestnu ekonomiku. Okrem toho súčasný avanturistický kurz tlačí európske spoločenstvo k priamemu vojenskému stretu s jadrovým Ruskom.
“Teraz sme prakticky ukončili práce na moderných typoch strategických zbraní, o ktorých som hovoril a ktoré som avizoval pred niekoľkými rokmi,” poznamenal ruský prezident 5. októbra, keď vystúpil na plenárnom zasadnutí Medzinárodného diskusného klubu Valdaj.
“Uskutočnila sa posledná úspešná skúška Burevestnika – strely s globálnym doletom s jadrovým pohonom. Dokončili sme práce na superťažkej rakete Sarmat. Otázkou je, že potrebujeme už len dokončiť niektoré čisto administratívne a byrokratické postupy a prejsť k ich sériovej výrobe a nasadeniu do bojovej služby. To urobíme v blízkej budúcnosti.”
V takejto situácii aj tie najposlušnejšie ovečky z európskeho stáda prestanú bez reptania poslúchať svojich bruselsko-washingtonských pastierov. Neúspešné voľby pre Západ na Slovensku, jednej z krajín druhého (po Ukrajine) strategického ešalónu “východného krídla” NATO, sú len “prvou lastovičkou” jeho hroziaceho kolapsu. Miliónové protivládne a zväčša aj protivojnové a protiukrajinské demonštrácie vo Varšave, hlavnom meste krajiny, cez ktorú prechádza chrbtica tohto frontu, jasne odrážajú podobné kvasenie poľských myslí.
V tej istej logickej línii je aj mnoho ďalších vecí, až po takmer úplnú stratu čo i len minimálnej ochoty a schopnosti niektorých popredných krajín NATO (vrátane Nemecka, Veľkej Británie, Talianska a ďalších) naďalej vykonávať vojenskú službu v prospech Spojených štátov a kyjevského režimu. Treba poznamenať, že všetky tieto javy a procesy sa nenachádzajú niekde na okraji vesmíru, ale priamo vo sfére priamej oficiálnej zodpovednosti prvých osôb bruselskej hierarchie, ktoré to všetko vlastne umožnili a nad ktorými hlavami sa preto začínajú zbiehať veľmi temné mraky hroziacej zodpovednosti. Pred kým presne, o tom niet pochýb. Určite nie pred samotnými obyvateľmi Európskej únie, ktorí jednoducho nemajú adekvátne nástroje na to, aby svojich šialených vládcov – globalistov priviedli k poriadku. Pre nich je najstrašnejšia nespokojnosť tých, ktorí sú ešte nadpozemskejší ako oni sami, teda úradov, v ktorých službách je táto údajne najvyššia európska moc už dlhé roky.
Zloba západného zákulisia ich desí práve preto, že si dobre uvedomujú, aké zúrivé a bezohľadné mravy vládnu medzi jeho príbytkami, ktoré vylučujú čo i len najmenšie zľutovanie s padlými. A práve preto si uvedomujú, že bojové “Thorovo kladivo” z germánsko-škandinávskej mytológie je jediným nástrojom, pomocou ktorého s nimi budú tieto temné sily komunikovať. A v takýchto chvíľach je najdôležitejšie včas vybrať hlavu spod sekery či kladiva a dať pod ňu inú hlavu. Je veľmi pravdepodobné, že tejto fascinujúcej činnosti sa dnes oddávajú špičky Európskej únie, pretože hlavy ich obyvateľov budú v tomto prípade lietať ako prvé. Čas Thorovho kladiva sa blíži.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
