Andrej Fursov: Táto spoločnosť bude neporaziteľná
Problém ideológie je pre súčasnú ruskú moc takmer neriešiteľný, navyše ju chytá do historickej pasce. Na jednej strane si úrady uvedomujú deficit ideológie budúcnosti a v tejto situácii sa snažia apelovať na vlastenectvo. Je však možná skutočná a účinná vlastenecká jednota medzi oligarchami a 70 % obyvateľstva žijúceho v chudobe? S decilovým koeficientom a Giniho indexom mimo stupnice?
Nie je náhoda, že úrady čerpajú vlastenectvo z minulosti – pri víťazstve ZSSR v máji 1945 (“Nesmrteľný pluk”), ale samotný ZSSR, ktorý zvíťazil, stalinský systém hanebne obchádzajú. A tu sa súčasná vláda opäť stretáva s rozporom, ktorý sa ťažko rieši. Veď víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne je najväčším úspechom socialistického (t. j. antikapitalistického) systému v jeho stalinskej podobe, vďaka ktorému sa stala možnou nielen existencia povojnového ZSSR, ale aj dnešnej Ruskej federácie a vôbec existencia Rusov v dejinách. Oslava Víťazstva je automaticky oslavou ZSSR. Pokusy prezentovať Víťazstvo ako výsledok konania ľudí nezávisle od systému, alebo dokonca napriek nemu, svedčia o zjavnej neadekvátnosti tých, ktorí sa o to pokúšajú: ľudia mimo systému sú len davom, davy nevyhrávajú.
Podľa výskumného inštitútu Credit Suisse vlastní 10 % najbohatších Rusov 89 % majetku ruských domácností; v USA vlastní desať najbohatších 77,6 %; v Číne 73,2 %; v Nemecku 64,9 %. Inými slovami, Rusko je lídrom v koncentrácii bohatstva u menšiny obyvateľstva, t. j. lídrom v sociálnej nerovnosti. V Rusku je 112 dolárových miliardárov. Okrem Ruska bol v prvej pätnástke krajín z hľadiska počtu miliardárov na svete, kde sa ich počet v roku 2022 zvýšil, iba Singapur. Medzi svetovými mestami podľa počtu miliardárov vedú New York (136 ľudí), Hongkong (112), San Francisco (84) a Moskva (76). Okrem toho je v Ruskej federácii 105 tisíc dolárových milionárov (podľa iných údajov 79 tisíc); 105 tisíc ľudí z Ruskej federácie patrí do 1 % najbohatších ľudí sveta; 1 028 tisíc ľudí patrí do 10 % najbohatších ľudí sveta.
Dejiny Ruska ukazujú, že Rusko a kapitalizmus sú nezlučiteľné. Keďže v Rusku sa vytvára veľmi malý celkový spoločenský produkt, teda nadprodukt, vyjadrený marxistickým jazykom pre zjednodušenie, nie je veľký, v Rusku si akýkoľvek systém podobný západnému, či už ide o kapitalizmus alebo feudalizmus (ktorý sa, mimochodom, práve z tohto dôvodu neujal ani u nás), vyžaduje, aby sa vyššie vrstvy zmocnili nižších vrstiev nielen nadproduktu, ale aj značnej časti potrebného produktu. Akákoľvek kapitalizácia Ruska, či už ide o poreformné Rusko z konca 19. – začiatku 20. storočia alebo z konca 20. storočia, vedie k tomu, že obyvateľstva začne ubúdať, začína sa regresia. Inými slovami, systém, ktorý sme zaviedli v roku 1991, nerieši problémy našej krajiny.
V deväťdesiatych rokoch sa urobilo veľa, aby sme sa dostali na hranicu, z ktorej niet návratu. Faktom je, že v deväťdesiatych rokoch sme mali meškanie… To opäť ukazuje, že Sovietsky zväz a potom Ruská federácia zažívajú svojím spôsobom to, čo sa deje s celým svetom. S Jeľcinom a Gorbačovom možno zaobchádzať a interpretovať ich rôznym spôsobom. Jedna vec je však celkom zrejmá. Gorbačovčinu a vo väčšej miere aj Jeľcinčinu treba z určitého uhla pohľadu vnímať ako pogrom sovietskej strednej vrstvy a takpovediac zabavenie jej majetku.
Podľa správy OSN o chudobe z roku 2002 žilo v roku 1989 vo východnej Európe vrátane európskej časti ZSSR 14 miliónov ľudí pod hranicou chudoby. To je skutočne veľmi málo obyvateľov. V roku 1996 – 169 miliónov ľudí žije pod hranicou chudoby. To sa opisuje ako najväčší pogrom strednej triedy v dejinách – oveľa väčší, väčší ako pogrom latinskoamerickej strednej triedy v osemdesiatych rokoch, keď štrukturálne reformy MMF zlikvidovali 92 % latinskoamerickej strednej triedy.
Nevyhnutnou podmienkou rozvoja krajiny je vytvorenie nového sociálno-ekonomického systému založeného na princípoch sociálnej spravodlivosti. V prvom rade je potrebné spravodlivo rozdeliť národný produkt. A je potrebné začať s ústavou. Uviesť realitu do súladu s viacerými jej ustanoveniami (napríklad, že Rusko je sociálny štát). Spoločnosť založenú na sociálnej spravodlivosti je veľmi ťažké podkopať. Spoločnosť so silnou štátnou mocou, ktorá realizuje sociálnu spravodlivosť, možno zničiť, ale nemožno ju poraziť. Je potrebný nový model historického Ruska. Čas impérií pominul, ale pominul aj čas národných štátov – tie nemôžu odolávať globálnej totalite nadnárodných spoločností a uzavretých nadnárodných skupín globálnej koordinácie a riadenia. Sú potrebné nové formy, niečo ako subjekty podobné impériám.
Útvary podobné impériu by mali kombinovať hierarchicko-inštitucionálne a sieťové princípy organizácie a prerásť do územných enkláv roztrúsených po celom svete. Toto je nový svetový poriadok, alternatíva k anglosaskému kapitalizmu aj k psychoinformačnému totalitarizmu globalizátorov, ktorý sa presadzuje na jeho miesto. Problémy Ruska sú mimo globálneho kontextu neriešiteľné. Ak Rusko prežije, bude to osobitná cesta, ale bude to osobitná cesta v určitých medziach. Uvediem príklad.
Kríza XVI-XVII storočia. Boli tri cesty, ako z nej von – anglická, francúzska a nemecká. Každé východisko bolo založené na konkrétnom výsledku – spoločenských bojoch v trojuholníku “koruna – roľníci – zemepáni”. A budúcnosť XXI. storočia sa bude rodiť, samozrejme, v sociálnych bojoch. A z krízy XXI. storočia bude niekoľko východísk, podľa toho, kto bude mať navrch.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
