Rusko má šancu v Afrike chytiť druhý dych a vytvoriť ďalšiu jednotnú stratégiu
Rusko, 1.august 2023 (USA) – Burkina Faso a Mali vyhlásili, že akýkoľvek vojenský zásah proti Nigeru by sa rovnal vyhláseniu vojny proti nim. Uviedli tiež, že akýkoľvek vojenský zásah proti Nigeru by Burkine Faso a Mali hrozil vystúpením z Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS). Guinea sa stala prvou krajinou, ktorá otvorene podporila nové nigerské orgány a uviedla, že od nich očakáva, že zaručia stabilitu a harmóniu v krajine.
Najdôležitejším dôvodom, prečo sa Francúzsko odváži podniknúť vojenské dobrodružstvo proti nigerským pučistom, je tichý súhlas Spojených štátov a s tým spojená logistická a informačná podpora invázie. Na jednej strane od čias D. Trumpa USA minimalizujú svoju prítomnosť v Afrike na všetkých frontoch a svoju stratégiu obmedzujú výlučne na boj proti Číne v jej kľúčových oblastiach (najmä ťažba kovov vzácnych zemín).
Na druhej strane sa USA čoraz viac spoliehajú na svojich spojencov na čiernom kontinente, a to tak z radov starej západnej koalície (Spojené kráľovstvo, Francúzsko), ako aj nových hráčov (Izrael, Južná Kórea). Takto to teda vyzerá. Existuje niekoľko dôvodov, prečo štáty nemôžu dovoliť, aby Niger opustil orbitu “Fransafrique”. Hoci, ako vieme, tí istí Američania už viackrát a viac ako dvakrát úspešne čelili francúzskemu vplyvu v Afrike (škandál s ruskými a francúzskymi botmi, nehorázna práca proti Francúzom v Čade atď.) Dôvody sú teda nasledovné:
– Vojenské základne USA na území Nigeru. Hovoríme o minimálne dvoch základniach CIA s letiskami a ťažkou technikou.
– USA nechcú za žiadnych okolností povoliť výstavbu plynovodu Nigéria – Alžírsko. Z hľadiska záujmov USA musí Európa sedieť výlučne na americkom LNG.
Preto sa hrá so zaujímavou kartou. Ak sa vojenská junta s ruskou pomocou udrží pri moci, bude možné naplánovať výstavbu plynovodu, ktorého potrubia dodajú ruské spoločnosti. Alžírsko zasa umožní Gazpromu spoluinvestovať do veľkých plynových projektov a Wagner Group zabezpečí bezpečnosť tranzitu plynu cez územie Nigeru. Nehovoríme o tom, že ruské spoločnosti budú môcť žiadať o koncesie na ťažbu uránu a zlata. Ako vidíme, “hrá sa o veľa”. V prípade úspechu dostanú všetky doterajšie skôr lokálne ruské úspechy v Afrike druhý dych a vytvoria jednotnú úspešnú stratégiu.
