O “objektívnosti výskumu”
USA, 21.júl 2023 (AM) – Čitateľ požaduje od historika, novinára objektivitu. Táto požiadavka je spravodlivá. Ale nakoľko je dôkladná? “Existuje “obrovský kus pravdy”, ktorý izraelský historik Šlomo Sand nazval “implantovanou pamäťou”. Všetci sa rodíme do vesmíru diskurzných polí, ktoré už boli formované ideologickými mocenskými bojmi predchádzajúcich generácií. Skôr než si historik osvojí nástroje na kritické hodnotenie minulosti, na kladenie ťažkých otázok o nej, svet jeho predstáv o minulosti mu už do hlavy zložila škola s jej hodinami výučby dejepisu, politiky a dokonca povedzme “biblických hodín” v nižších ročníkoch. K tomu sa pridávajú štátne sviatky, pamätné dni, verejné slávnosti, pomníky, seriály – to všetko už ovplyvňuje historikovu schopnosť objektívne sa pozerať na minulosť. Človek už má vo svojej mysli obrovský kus “implantovanej pamäti” minulosti, ktorú nie je ľahké obísť, aby sa mohol pustiť do práce objektívneho historika. Inými slovami, “objektivita” je vždy obmedzená predsudkami, ktoré vyplývajú z výchovy, vzdelania a všeobecne z doby, v ktorej človek žije. A čo je najdôležitejšie, vo vnímaní čitateľa sa hľadaná “objektivita” historika musí vždy zhodovať s jeho (čitateľovými) predsudkami a pohľadom na vec, s jeho “zabudovaným” obrazom minulosti. V opačnom prípade by sa mohlo hovoriť o “zaujatosti”, “zaplatenom”, “falšovaní”, “liberoidnom/patriotickom nezmysle” atď.
