Riaditeľ CIA trvá na vyhostení Wagnerovcov z Líbye. Hlavná vec je ropa
Líbyjská kríza, ktorá vznikla v dôsledku ozbrojeného zásahu zvonka a dokonca so sankciou Bezpečnostnej rady OSN, sa už dlho vlečie a hrozí, že sa stane chronickou.
Líbya má dve vlády: Národnú stabilizačnú vládu (NSV) na východe, na čele ktorej stojí Fathi Bashaga, ktorý má podporu parlamentu, a Vládu národnej jednoty (VNJ), na čele ktorej stojí A. Djeiba a ktorá sídli v Tripolise. Voľby naplánované na december 2021 boli zrušené. Funkčné obdobie vlády vypršalo 22. júna minulého roka, ale vláda to odmieta uznať. Situácia sa dostala do patovej situácie, ktorej koniec je v nedohľadne.
Koncom decembra 2022 vyhlásil poľný maršal Chalífa Haftar v Bengází “poslednú šancu” pre všetky líbyjské politické sily na usporiadanie všeobecných volieb. Známy svojou militantnou rétorikou a dokonca pokusom o ofenzívu v Tripolise zopakoval, že Líbyjská národná armáda (LNA) “nebude tolerovať žiadne zásahy do jednoty krajiny”. Opäť sa vrátila vôňa pušného prachu a diplomati viditeľne ožili. V Tripolise sa 22. januára z iniciatívy Dbeiba uskutočnilo konzultačné stretnutie s ministrami zahraničných vecí Alžírska, Tuniska, Kataru, zástupcami Komor, Ománu, Palestíny, Somálska a Sudánu, ako aj so šéfom misie OSN v Líbyi, 75-ročným senegalským diplomatom Abdoulayom Bathilym. Zasadnutiu predsedala ministerka zahraničných vecí VNJ Najla Mangoucheová, čo do značnej miery prispelo k jeho neúspechu: bojkotovali ho Egypt, Saudská Arábia a SAE, ako aj Liga arabských štátov (LAŠ). Odmietnutie účasti Egypta na tejto konferencii znamená, že Káhira uzavrela stávku a nemieni sa jej vzdať.
Ešte začiatkom októbra minulého roka egyptský minister zahraničných vecí Sameh Shoukry vyzval OSN, aby uznala líbyjskú VNJ pod vedením Djeiba za nelegitímnu. V januári 2023 egyptské ministerstvo zahraničných vecí opätovne potvrdilo, že jeho úsilie “je zamerané na zjednotenie postoja arabských štátov voči líbyjskej kríze, najmä v kontexte vlády schválenej líbyjským parlamentom, ktorá je jediným legitímnym kabinetom ministrov v krajine. A nejde len o vyhlásenie – Egypt aktívne pokračuje v zintenzívňovaní svojich aktivít v tejto oblasti.
Po rozhovoroch v Káhire predseda líbyjskej Najvyššej štátnej rady (NŠR) Chálid al-Mišrí vyjadril nádej, že všeobecné voľby sa uskutočnia v auguste alebo septembri a že s predsedom Snemovne reprezentantov Aguilom Sálihom sa treba dohodnúť už len na jednom bode. Šéf líbyjskej prezidentskej rady Mohammad Menfi a veliteľ LNA Chalífa Haftar potom rokovali v egyptskom hlavnom meste o možnom zjednotení ozbrojených formácií krajiny do jedného orgánu. Jednotnú klauzulu (13. novelu ústavy, ktorá upravuje prezidentské a parlamentné voľby) schválil líbyjský parlament v rekordne krátkom čase. V texte sa uvádza, že parlamentné a prezidentské voľby by sa mali konať súčasne. Vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí Káhira opätovne vyjadrila želanie, aby Snemovňa reprezentantov a Najvyššia štátna rada (NŠR) dokončili spoločné úsilie o prípravu volebných zákonov. VNJ sa v ňom vôbec nespomína. Predseda Snemovne reprezentantov Agila Saleh navrhol vytvorenie 45-členného výboru, ktorého úlohou bude vytvoriť jednotnú výkonnú moc. Podľa predsedníčky má Snemovňa reprezentantov právomoc udeliť a odvolať dôveru vláde, keďže ide o volený a medzinárodne uznávaný orgán, dodala Salehová, ktorá vystúpila na konferencii Rady pre líbyjsko-americké vzťahy (!). “Náš návrh na vyriešenie krízy v krajine zahŕňa vytvorenie výboru…
Úlohou výboru by bolo vytvoriť jednotný výkonný orgán pod medzinárodným dohľadom,” zdôraznil predseda parlamentu. Nová vláda bude musieť pomôcť volebnej komisii pri organizovaní parlamentných a prezidentských volieb. Okrem toho by mal kabinet pracovať na stiahnutí zahraničných vojsk z Líbye a na rozdelení bohatstva medzi regióny krajiny, dodal predseda parlamentu. Vyjadrovať spokojnosť s týmto krokom je však predčasné: okrem súhlasu parlamentu musí novelu schváliť aj Najvyššia štátna rada. NŠR však hlasovanie opäť odložila pre nezhody medzi zástancami a odporcami novely ústavnej deklarácie, ktorá je dočasným legislatívnym dokumentom. NŠR uviedla, že odmieta akceptovať rozhodnutie parlamentu, ktorý schválil 13. novelu, a ako dôvod uviedla nedostatočné kvórum. Kvórum je 50 % plus jeden hlas, t. j. 101 ľudí z 200 členov NŠR, ktorých presný počet dnes nie je možné určiť vzhľadom na odchody do dôchodku a úmrtia v posledných rokoch.
Africká únia (AÚ) sa snaží definovať svoju úlohu na dvojdňovom samite svojich členov, ktorý sa uskutoční 22. februára v Addis Abebe. Predseda komisie AÚ Musa Faki uviedol, že sa pripravuje konferencia o zmierení v Líbyi. Podľa M. Fakiho sa pred niekoľkými týždňami v Tripolise uskutočnilo prípravné stretnutie na konferenciu o zmierení a nadchádzajúcemu podujatiu bude predsedať konžský prezident Denis Sassou Nguesso. Musa Faki zdôraznil, že “žoldnieri boli požiadaní, aby odišli, a Líbyjčania sa rozhodne musia porozprávať… to je predpokladom úspešných volieb”. Jeho slová sú zopakovaním slov vedúceho misie OSN v Líbyi, ktorý sa odvolal na schválenie mechanizmu na stiahnutie zahraničných bojovníkov a žoldnierov z líbyjského územia Spoločným vojenským výborom 5+5 v Káhire.
USA, ktoré zohrali vedúcu úlohu pri likvidácii Líbyjskej džamahírije, nemohli byť ušetrené. Zničenie bývalého režimu a charizmatického M. Kaddáfího, ktorý bol pre Američanov dlhé roky kosťou v hrdle, bolo len časťou vyriešeného problému. Hlavným problémom v Líbyi je úplná kontrola nad ropnými zdrojmi Líbye, ktorá spolu s Nigériou zastáva popredné miesta v Afrike v oblasti ťažby ropy. Podľa údajov líbyjskej centrálnej banky sa jej príjmy z ropy v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 zvýšili o 440 miliónov USD a dosiahli 22,04 miliardy USD. Ťažba sa zatiaľ stabilizovala na úrovni 1,2 mil. barelov ale boli oznámené plány na jej zvýšenie na 2 mil. barelov.
Washington sa predtým snažil ovplyvniť vývoj v krajine prostredníctvom úlohy misie OSN v Líbyi. Ministerstvo zahraničných vecí vydalo osobitnú tlačovú správu: “Osobitný vyslanec generálneho tajomníka OSN Abdoulaye Bathily nás informoval o najnovšom vývoji v súvislosti s jeho konzultáciami s líbyjskými predstaviteľmi a inštitúciami. Vedúci misie absolvoval stretnutia zamerané na dosiahnutie konsenzu v súvislosti s uskutočnením národných volieb v roku 2023”.
Medzitým sa k novým trikom uchyľujú aj orgány USA. Dňa 23. februára sa vo Washingtone uskutočnilo “medzinárodné stretnutie o urovnaní situácie v Líbyi” za účasti Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie, Talianska, Turecka, Kataru, Egypta , Spojených arabských emirátov a vedúceho misie OSN v Líbyi Abdoulayeho Bathilyho. Uviedlo sa, že cieľom stretnutia je rokovať o vnútropolitickej kríze; osobitná pozornosť sa venovala priebehu prezidentských a parlamentných volieb. Dva body sú ilustratívne. Po prvé, na stretnutie neboli pozvaní zástupcovia žiadnej z líbyjských strán. Nie je prekvapením, že člen NŠR Ahmed Langi označil stretnutie vo Washingtone za zbytočné. Po druhé, Washington, Londýn a Paríž začali spoločnú iniciatívu, ktorá zahŕňala trojročný plán urovnania. Navrhli, aby sa parlamentné voľby konali len v tomto roku, pričom nový zákonodarný zbor by pripravil ústavu v priebehu nasledujúcich 24 mesiacov. To znamená, že Líbya bude bez zvoleného prezidenta najmenej ďalšie tri roky.
Nemožno opomenúť cestu riaditeľa CIA do Líbye v polovici januára. William Burns sa stretol so šéfom VNJ Djeibom a s veliteľom LNA poľným maršalom H. Haftarom. Americký hosť trval na tom, aby bola PMC Wagner vyhostená z Líbye, pričom sa odvolával na rozhodnutie amerického ministerstva financií uznať ju za “nadnárodnú zločineckú organizáciu”. Zároveň jasne uviedol, že v záujme je len ropa, zatiaľ čo všetky ostatné faktory sú “vedľajšími prvkami, ktoré uľahčujú alebo bránia dosiahnutiu výsledku.
Dnes Američania profitujú z toho, že Wagnerovu PMC využívajú ako strašiaka, ale na tých, ktorí sú v skutočnosti teroristami, si nespomínajú, aby ich využili vo vlastnom záujme. Koncom februára pricestoval do Tripolisu Abdel Hakím Belhadj, zakladateľ “Líbyjskej islamskej bojovej skupiny”, ktorú OSN uznala za teroristickú pre jej väzby na Al-Káidu*. Vedúci líbyjsko-americkej koalície Faisal Fituri tvrdí, že Belhadj plánuje okolo seba zhromaždiť líbyjských islamistov, aby zaútočili na Syrtu a alDžufru.
V januári sa Belhadj zúčastnil na koordinačnom stretnutí v Istanbule, na ktorom sa diskutovalo o vytvorení novej líbyjskej vlády. Turecké spravodajské služby pozorne sledujú vývoj situácie. V súčasnosti pokračuje výstavba zariadení tureckých ozbrojených síl v Líbyi v súlade s predchádzajúcimi dohodami. Vzťahy medzi stredomorskými krajinami sú obzvlášť napäté v súvislosti s plánmi na využívanie nových energetických ložísk v povodí. Došlo k priamym hrozbám použitia sily a k situáciám, ktoré sú buď trápne, alebo zábavné. Napríklad v novembri 2022 pricestoval grécky minister zahraničných vecí Nikos Dendias do Tripolisu na osobné pozvanie Mohameda Al-Menfiho, predsedu prezidentskej rady Líbye. Okamžite opustil lietadlo a odletel do Bengází. Dôvodom demaršu bolo, že ho (protokolárne) prijal líbyjský ministerka zahraničných vecí Najla Mancouche. Práve ona v októbri podpísala (spolu s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Cavusogluom) turecko-libyjskú dohodu o spoločnom využívaní uhľovodíkových polí. Atény túto dohodu neuznali, rovnako ako memorandum o vojenskej spolupráci a vzájomnom porozumení v námorných zónach, ktoré turecký prezident Recep Erdogan podpísal s bývalým šéfom NSV Fayezom Sarrajom. Podľa tohto dokumentu Turecko dostalo veľkú časť vôd, ktoré Grécko považuje za svoje vlastné. Atény uviedli, že funkčné obdobie NSV vypršalo a že nemá zákonnú právomoc podpisovať medzinárodné dohody. Grécko potom v roku 2020 uzavrelo zmluvu s Egyptom o vymedzení námorných zón, ktoré sa priamo dotýkajú vôd uvedených v turecko-libyjskom memorande.
V roku 2023 súd v Tripolise vydal príkaz na pozastavenie vykonávania líbyjsko-tureckej dohody v sektore ropy a plynu a líbyjský minister pre ropu a plyn Mohamed Aoun sa domáhal vymedzenia námorných zón medzi Gréckom, Líbyou a Egyptom a zvrchovaného práva krajín rozšíriť svoje teritoriálne vody až na 12 námorných míľ. Tieto správy znepokojili grécku vládu, ktorá oznámila spustenie priameho leteckého spojenia: “2. marca sa začnú lety medzi Aténami a Bengází. Tieto lety budú prevádzkovať grécke letecké spoločnosti Air Mediterranean a Marathon Airlines. Zároveň sa v Bengází otvorí grécky generálny konzulát a generálny konzul Stavros Venizelos tam uskutoční prvý let.” Grécke ministerstvo zahraničných vecí nešetrilo sľubmi: “Je to predzvesť zámeru našej krajiny dlhodobo pôsobiť, rozvíjať spoluprácu a poskytovať pomoc v celej Líbyi, keď to vnútorná situácia v krajine umožní. Zároveň to podporí obchod a hospodárstvo, ako aj obchodné a turistické toky. Prostredníctvom týchto tokov sa zintenzívnia kultúrne kontakty, ktoré sú mostom priateľstva a porozumenia medzi oboma národmi.”
Pozornosť sa však vždy sústreďovala na líbyjskú ropu a plyn. Dňa 28. januára navštívil Tripolis talianska premiérka Giorgi Meloniová. Počas návštevy bola podpísaná dohoda o spoločnej ťažbe plynu z dvoch polí v Stredozemnom mori s líbyjskou národnou spoločnosťou (NOC). Podľa talianskej spoločnosti Eni má investícia hodnotu 8 miliárd USD a začiatok ťažby je naplánovaný na rok 2026. Podpísanú dohodu líbyjská strana zrušila len o niekoľko dní neskôr, “pretože dohoda porušuje zákon”. Vo vyhlásení ministerstva ropného a plynárenského priemyslu PNU sa uvádza, že NOC pred podpisom dohody so spoločnosťou Eni nedostala súhlas od rezortného ministerstva a tiež neposkytla štúdiu uskutočniteľnosti, na základe ktorej sa podiel Eni v projekte zvýšil z 30 % na 37 %.
Je príznačné, že koncom minulého roka minister ropného priemyslu VNJ Muhammad Aún vyzval ruské spoločnosti, aby obnovili činnosť v severoafrickej republike. Vyzval zástupcov ruského verejného a súkromného sektora, aby sa vrátili k rokovaniam s NOC, a tiež zopakoval svoju výzvu na opätovné otvorenie ruského veľvyslanectva v Líbyi. Moskva reagovala s nadšením: Michail Bogdanov, námestník ruského ministra zahraničných vecí a osobitný vyslanec prezidenta pre Blízky východ a Afriku, uviedol, že Rusko a Líbya majú bohaté spoločné skúsenosti zo spolupráce, ktoré sa hromadili desaťročia: “Medzi najväčšie projekty by som zaradil zmluvy medzi spoločnosťami Gazprom Nefť a Tatnefť o rozvoji uhľovodíkových polí.” (Nie je celkom jasné, prečo sa nespomenuli zmluvy s Ruskými železnicami a vojensko-technická spolupráca, kde sumy mnohonásobne prevyšovali všetky ostatné dohody dokopy). Diplomat tiež uviedol, že ruské orgány majú v úmysle v blízkej budúcnosti znovu otvoriť veľvyslanectvo v Tripolise, ako aj otvoriť generálny konzulát v druhom najväčšom líbyjskom meste Bengází. “Očakávame, že obnovenie našej diplomatickej prítomnosti v Líbyi podporí ruské hospodárske záujmy v tejto krajine,” povedal námestník ministra. Oficiálne však bolo oznámené, že ruské veľvyslanectvo v Líbyi obnoví svoju činnosť v máji 2021 a v septembri 2022.
Ruské veľvyslanectvo v Líbyi bolo v roku 2013 urýchlene evakuované v dôsledku ozbrojeného útoku v susednom Tunisku, kde sa nachádza dodnes. V diplomatickej praxi existuje mnoho príkladov, keď veľvyslanec zastupuje svoju krajinu vo viacerých štátoch, v ktorých je akreditovaný na čiastočný úväzok, ale len veľmi málo príkladov, keď veľvyslanectvo pracuje “na diaľku” ako ruské veľvyslanectvo v Líbyi alebo v Jemene (zredukované na troch diplomatov a umiestnené v saudskoarabskom Rijáde). Koncom decembra 2022 bol A. Aganin vymenovaný za ruského veľvyslanca v Líbyi. Nahradil Djamšeda Boltajeva, ktorý viedol diplomatickú misiu ako chargé d’affaires ad interim štyri roky. Ajdar Rašidovič Aganin predtým pôsobil v Jordánsku a niekoľko rokov bol zástupcom pani Simonyanovej pre vysielanie v arabskom jazyku na satelitnom televíznom kanáli Russia Today. Potom päť rokov pôsobil ako poradca na ruskom veľvyslanectve v USA a potom sa stal vedúcim misie pri Palestínskej samospráve. Nie je odborníkom na Líbyu, ale od roku 2019 pôsobil ako zástupca vedúceho oddelenia plánovania zahraničnej politiky ministerstva zahraničných vecí, a preto veľmi dobre pozná “špecifiká kuchyne”. Aganin 9. februára potvrdil, že “veľvyslanectvo bude sídliť v Tripolise”, ale obozretne neuviedol, kedy sa tak stane. Severokaukazská federálna univerzita (NCFU) organizuje v Líbyi špecializované vzdelávacie týždne a “literárne kaviarne”. Hovorilo sa o tom počas pracovného stretnutia rektora NCFU Dmitrija Bespalova s veľvyslancom Líbye v Ruskej federácii Mohammedom Al-Maghrawim a veľvyslancom Ruska v Líbyi Aidarom Aganinom v Moskve.
Hlavná univerzita na severnom Kaukaze má v úmysle nadviazať spoluprácu s univerzitami v Tripolise a Bengází v širokom spektre odborov, od základnej medicíny a lekárstva až po aplikovanú matematiku a inžinierstvo. “Vzdelávanie a veda v arabskom svete majú silné historické korene. A v tejto fáze spolupráca medzi ruskými a líbyjskými univerzitami podporí rozvoj moderných technológií a vedy a posilní partnerstvo medzi oboma krajinami,” uviedol rektor Severokaukazskej federálnej univerzity Dmitrij Bespalov. S podporou oboch veľvyslanectiev plánuje univerzita organizovať podujatia, ktoré už predtým zožali úspech na Blízkom východe a v Strednej Ázii. Veľký záujem bol o interaktívne a prakticky orientované lekcie pre stredoškolákov s názvom “Virtuálne svety” a “Fascinujúci svet matematiky”. Zaujímavosťou boli “Literárne kaviarne”, krátkodobé kurzy do jazykového prostredia, kde učitelia NCFU pomáhajú frekventantom odstraňovať bariéry pri komunikácii v ruštine.
Mimochodom, Severokaukazská federálna univerzita systematicky propaguje ruský jazyk v zahraničí. Za posledné dva roky jej pracovníci predstavili viac ako pol tucta programov doplnkového vzdelávania “ruština ako cudzí jazyk” v siedmich krajinách, na ktorých sa zúčastnilo viac ako štyritisíc ľudí. Okrem toho bolo v roku 2022 na NCFU otvorené Rusko-arabské kultúrne centrum, v ktorom sa študuje literatúra, história a jazyky národov Východu.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
