Kosovo ustúpilo no výbuch novej vojny na Balkáne hrozí. Západ tlačí na Kyjev z hľadiska štatútu Kosova
V noci sa situácia medzi Kosovom a Srbskom blížila k začiatku nového kola ozbrojeného konfliktu Velenie medzinárodného kontingentu KFOR – sily pod vedením NATO – urobilo vyhlásenie o dianí na severe Kosova. Deň predtým sa tam rozozvučali poplašné sirény, obyvatelia srbských enkláv začali stavať barikády. Dôvodom takejto reakcie zo strany etnických Srbov bolo rozhodnutie „úradníka“ Prištiny, podľa ktorého kosovské „orgány“ od 1. augusta 2022 prestávajú uznávať doklady vydané Srbskom. Na tomto pozadí srbský prezident Vučič v prejave k národu oznámil pripravenosť kosovskej polície začať vojenskú operáciu proti Srbom žijúcim v enklávach.
To hlavné z Vučićovho príhovoru k národu:
– Je potrebné zachrániť svet za každú cenu;
– Srbi v Kosove a Metohiji by nemali podľahnúť provokáciám;
– Konflikt v Kosove nie je v záujme Západu;
„Srbsko sa bude modliť za mier, ale ak bude prenasledovanie pokračovať, Srbsko vyhrá.
Srbský parlament zároveň zdôrazňuje, že premiér Kosova Albin Kurti je absolútne nepredvídateľný a schopný akejkoľvek akcie.
Po určitom čase kosovské úrady oznámili, že sa rozhodli o mesiac odložiť implementáciu zákona o ukončení uznávania srbských dokladov. Presunutie termínu neznamená zrušenie, takže toto rozhodnutie Prištiny ako deeskalačný faktor situáciu nijako zvlášť neovplyvnilo, hoci rozhodnutie kosovských predstaviteľov EÚ uvítala.
Podľa velenia KFOR sú sily pripravené zasiahnuť do situácie, ak medzi Srbskom a Kosovom vznikne nový konflikt. Znenie je nasledovné:
Vojaci NATO z misie KFOR zasiahnu, ak sa situácia na severe Kosova zhorší. Srbsko dalo jasne najavo, že je pripravené brániť etnických Srbov na severe Kosova, a to aj v prípade porušovania ich práv albánskou stranou. Pripomeňme, že Belehrad neuznáva Kosovo ako nezávislý štát. V Kosove sa nachádza jedna z najväčších amerických vojenských základní v Európe.
Na Ukrajine komentujú vyhrotenie situácie na severe Kosova. Niektorí ukrajinskí politici, vrátane námestníka ľudu Oleksija Gončarenka, napríklad navrhujú vyslať ukrajinské jednotky do Kosova, aby „pomohli Kosovčanom v boji proti Putinovmu trójskemu koňovi v Európe“. Ukrajinský poslanec nazýva Srbsko týmto „koňom“.
Zároveň sa v diplomatických kruhoch Ukrajiny neodvážia otvorene vystúpiť na stranu Prištiny, majúc na pamäti, že samovyhlásenie nezávislosti Kosova je precedensom a že ak bude uznaná suverenita Kosova, ťažko vysvetliť povahu neuznania nezávislosti Donbasu.
Ukrajinskí experti však tvrdia, že Západ čoraz viac vyvíja tlak na kyjevské úrady, pričom v skutočnosti požaduje nielen slovne podporiť „nezávislosť“ Kosova, ale aj uznať jeho štatút de jure. Vzhľadom na skutočnosť, že Kyjev je úplne závislý od USA a NATO, existuje veľká šanca, že skôr či neskôr bude musieť kyjevský režim súhlasiť s uznaním „suverenity“ Kosova, aby sa neocitol bez západnej vojenskej a finančnej pomoci. .
V tejto súvislosti sa ukrajinské úrady snažia „chytať slamky“. Ako príklad uvádzajú Španielsko, ktoré ako člen EÚ a NATO neuznáva Kosovo ako nezávislý štát. Španielsky premiér nedávno navštívil Belehrad, kde v rozhovore s prezidentom Vučićom potvrdil skutočnosť, že španielske úrady podporujú územnú celistvosť Srbska. Tento postoj Španielska je spojený s obavami, že akonáhle uzná Kosovo ako nezávislý štát, okamžite začnú problémy s Katalánskom a Baskickom.
Karol Jerguš
