Rusko-japonská vojna
Aktuality, História,

Február vo vojnových dejinách

Dňa 9. februára 1853 Rusko odmietlo ultimátum a vyhlásilo roztrhnutie diplomatických vzťahov s V. Britániou a Francúzskom. V. Británia na to reagovala tým, že 15. marca 1853 vyhlásila Ruskej ríši vojnu. 16. 3. 1853 sa k nej pripojilo Francúzsko. Rusko obom štátom obratom vyhlásilo vojnu 30. 3. 1853.


 

Mnohí historici hovoria, že sa začala „nultá svetová vojna“, ktorú nazývajú Krymskou. Vo vojne na Kryme bojovalo 40 tisíc Francúzov, 20 tisíc Angličanov, ktorí sa v lete 1854 vylodili vo Varne, 28 lodí sa priblížilo k Odese… Nakoniec proti Rusom stála 170 tisícová armáda (Sevastopoľ sa bránil 349 dní).

 

Bola to vojna o nadvládu nad svetom, lebo prebiehala všade, kde sa len dalo: na Kryme, v Baltickom mori, v Severnom ľadovom i v Tichom oceáne. Nebola to vojna o územia, ale o podriadenie Ruska svojej vôli.
Útok šiel zo všetkých strán. Odvšadiaľ, kam sa agresori mohli dostať.

 

Krymská vojna

 

Na 8. február 1904 pripadá začiatok rusko-japonskej vojny. Táto vojna trvala v rokoch 1904 až 1905 a skončila sa tzv. Portsmouthským mierom podpísaným 5. septembra 1905. Jej príčinou bol konflikt imperiálnych záujmov oboch krajín v Tichom oceáne.

 

Počas tejto vojny bolo 37-tisíc ruských vojakov vyznamenaných Radom Svätého Stanislava, čo znamenalo, že jeho držiteľ sa automaticky zaradil medzi šľachtu. A bolo úplne jedno či to bol vojak pôvodom z robotníctva, roľníctva… hlavne, že na bojovom poli sa vyznamenal hrdinstvom. Okamžite začal dostávať iný dôchodok, citeľne si polepšili jeho deti…

 

Toto bol skutočný sociálny výťah pre ruské obyvateľstvo, ku ktorému si človek dopomohol svojou prácou a svojimi schopnosťami.

 

80. výročie: Ako USA nenápadne primäli Japonsko zaútočiť

 

Dňa 19. februára 1942 prezident USA Franklin Delano Roosevelt podpísal mimoriadny výnos číslo 9066, ktorý splnomocňoval ministerstvo obrany internovať zo západného pobrežia do vnútrozemia všetkých Japoncov. Internovaných ich bolo 110 tisíc, posledným bolo povolené vrátiť sa domov až v marci 1948.

 

Pričom už na druhý deň po útoku na Pearl Harbor podpísal (Presidential Proclamation) prezidentský akt č. 2526, ktorý vytvoril právny základ na obmedzovanie slobody pohybu „nepriateľských“ cudzincov, obmedzenie ich vlastníctva, vrátane možnosti ich internovania.
Dekrét č. 9066 bol vydaný ako vykonávací predpis k zákonu z 20. 4. 1918 ohľadne národnej bezpečnosti v čase vojny. Ministra vojny zmocňoval na vymedzenie tzv. vojenských újazdov (military areas), z ktorých mohli byť vypovedané všetky alebo len vybrané osoby, miestni obyvatelia či cudzinci. V praxi to bolo uplatňované na príslušníkov tzv. nepriateľských národov, t.j. na osoby nemeckej, talianskej a japonskej národnosti.

 

Cesta bojovníka: Ludvík Svoboda, aký bol v skutočnosti

 

Dňa 1. februára 1943 vznikol v Buzuluku 1. čs. záložný pluk a spolu s ním aj náhradná rota.
Vytvorenie záložného pluku umožnilo rozhodnutie Štátneho výboru obrany ZSSR z 20. novembra 1942 oslobodiť uväznených a internovaných „Karpatorusov, Ukrajincov a Slovákov“, ktorí „narušili“ sovietske hranice s Maďarskom a pred marcom 1939 boli občanmi Československa.

 

Príchod Rusínov a zakarpatských Ukrajincov, prepustených z táborov Hlavnej správy nápravno-pracovných táborov (GULAG) Ľudového komisariátu vnútra, do československého vojska umožnilo nariadenie Štátneho výboru obrany ZSSR z 20. novembra 1942 o doplňovaní čs. jednotiek na území Sovietskeho zväzu. V súlade s uznesením prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR zo dňa 19. novembra 1942.

Štátny výbor obrany týmto nariadením uložil NKVD ZSSR oslobodiť na sovietskom území väznených a internovaných Rusínov, zakarpatských Ukrajincov a Slovákov odsúdených za ilegálne prekročenie hraníc a československému veleniu povolil v Buzuluku zorganizovať záložný pluk. Len o niekoľko dní neskoršie, 30. novembra, sa sformovanie záložného pluku stalo predmetom rokovania československo-sovietskej zmiešanej vojenskej komisie a 1. februára 1943 bol oficiálne zriadený.

 

Prvá väčšia skupina Rusínov (111 osôb) prišla do Buzuluku 31. decembra 1942. Ich počet rýchlo narastal, čo sa adekvátne prejavilo na zvyšovaní celkového počtu príslušníkov záložného pluku a náhradnej roty. K 8. aprílu 1943 ich bolo dovedna 1 694, pričom podiel Rusínov a zakarpatských Ukrajincov na tomto počte predstavoval 83,94 %.

 

Dňa 14. februára 1943 je vydaný rozkaz ľudového komisára obrany č. 169, v ktorom náčelník tyla Červenej armády generál Andrej V. Chrulev nariadil zaočkovanie všetkých vojakov Červenej armády od 1. 4. do 15. 5. 1943.

 

Zaočkovanie jednej streleckej divízie „Polyvakcínou NIISI“ – z vedecko-výskumného testovacieho sanitárneho inštitútu Červenej armády trvalo do 20 dní.

 

Efektivitu tohto očkovania dokazuje aj hlavný epidemiológ 2. Pobaltského frontu plk. V. O. Cholodkovskij, ktorý ju vyhodnotil takto: „Ľudia, zaočkovaní touto vakcínou pod kožu s dózou 2 cm3 sa stali po 45 dňoch imúnnymi voči cholere, brušnému týfusu, paratýfusom, trochu menej voči dizentérii a tetanu.“ V ďalšom uviedol, že imunita je zachovaná na obdobie šiestich až ôsmich mesiacov. Vyplynula z toho potreba očkovať vojakov dvakrát do roka.

 

Táto vakcína nesmela byť očkovaná ľuďom s chorými obličkami, s ochorením srdca, cukrovkou a tuberkulózou. Prísne bolo zakázané očkovať ňou ženy vo vyššom stupni tehotnosti i počas dojčenia.

 

Dňa 4. februára 2022 prezidenti Ruska a Číny Vladimir Putin a Si Ťin-pching podpísali v Pekingu spoločné vyhlásenie o medzinárodných vzťahoch, v ktorom spoločne odsúdili rozširovanie NATO a vyzvali severoatlantický pakt, aby prestal uvažovať v duchu studenej vojny a začal rešpektovať suverenitu, bezpečnosť a záujmy iných štátov.

 

Stanovisko hláv štátov oboch krajín potvrdilo stále zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri EÚ v Bruseli, ktoré vo svojom vyhlásení upozornilo, že „rozširovanie NATO neprispieva k upevneniu bezpečnosti a stability vo svete. NATO je produktom studenej vojny. Čína je presvedčená, že regionálnu bezpečnosť nie je možné budovať rozširovaním vojenských blokov“, uviedlo vyhlásenie delegácie ČĽR pri EÚ.

Postoj Číny vo vzťahu k hlavnému sponzorovi NATO, ktorými sú USA, tlmočil stály predstaviteľ ČĽR pri OSN, veľvyslanec Žang Jun, ktorý si od americkej zástupkyne Linda Thomasovej-Greenfieldovej vyprosil, aby USA poučovali Čínu o ľudských právach v Ujgursku (Sin-ťiang). Čínsky veľvyslanec pripomenul americkej strane vojnové zločiny USA a genocídu pôvodného obyvateľstva severnej Ameriky a genocídu v Ujgursku Číňania označili za klamstvá. Žang Jun tiež varoval USA pred zasahovaním do vnútorných záležitostí Číny podporou tchaj-wanských separatistov.

 

„USA musia prestať s podporou síl usilujúcich o nezávislosť Tchaj-wanu a rešpektovať politiku jednotnej Číny… V opačnom prípade sa USA v prípade Tchaj-wanu zahrávajú s ohňom, ktorý im môže spôsobiť silné popáleniny“, zdôraznil čínsky veľvyslanec pri OSN.

Vyhlásenia čínskych delegátov pri EÚ a v OSN indikujú, že rokovania Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga v Pekingu prispeli k upevneniu rusko-čínskeho strategického tandemu, ktorý je v súčasnosti silnejší a oveľa pevnejší než bol v 50-tych rokoch minulého storočia, predtým než Nikita Sergejevič Chrusčov nezmyselne narušil rusko-čínske vzťahy.
Vladimír Mikunda

 

 

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov