O plánoch ZSSR odovzdať Japonsku časť Kurilských ostrovov
Kvôli Čínskej ľudovej republike bol ZSSR vraj pripravený odovzdať Japonsku dva zo štyroch Kurilských ostrovov, na ktoré pretenduje Tokio, uviedla nedávno agentúra Kyodo s odvolávkou sa na odtajnené dokumenty, ktoré sa jej dostali do rúk.
Agentúra uvádza, že Moskva chcela dosiahnuť podpísanie mierovej zmluvy s Tokiom kvôli zlepšeniu vzťahu Pekingu a Tokia. ZSSR vraj v tom čase zastával tvrdý postoj neakceptácie nárokov Tokia na veľké ostrovy Kunašir a Iturup.
Uvádza sa, že na zasadnutí Predsedníctva ÚV KSSZ 3. 8. 1972 bol vytvorený návrh mierovej zmluvy, podľa ktorej ZSSR bol pripravený odovzdať Japonsku ostrovy Šikotan a Habomai, požadujúc od Tokia a vojsk USA, nachádzajúcich sa na japonskom území, záruk nenapadnutia. Návrh dokumentu, okrem toho, zakazoval stranám vyhrážať sa jedna druhej nasadením zbraní, a aj poskytovať iným štátom svoje územie na vojenskú činnosť proti ktorejkoľvek z nich. Zároveň sa požadovalo, aby Japonsko demilitarizovalo svoje ostrovy po ich odovzdaní a aby obe strany v budúcnosti neuplatňovali nové územné nároky jedna voči druhej.
Lenže, dodáva agentúra Kyodo, keď začalo byť zrejmé, že Tokio trvá na odovzdaní všetkých štyroch ostrovov a že návrh mierovej zmluvy nebol predstavený ministerskému predsedovi Tanakimu počas jeho návštevy v októbri 1973, postoj sovietskeho vedenia sa zmenil.
Slabina Japonska
Ministerstvo zahraničia Japonska sľúbilo viesť „urputné“ rozhovory o Kurilských ostrovoch s Ruskom a podpísať ich len na základe svojho východiskového postoja. V éteri rozhlasu Sputnik tento postoj vysvetľoval docent Finančnej univerzity pri vláde Ruska Gevorg Mirzajan a osvetlil, že to vychádza z postoja MZV Japonska a jeho „Modrej knihy diplomacie“ za rok 2021.
Problém „severných území“ (tak Japonci nazývajú ostrovy Kunašir, Šikotan, Iturup a Habomai) nazvali v japonskom ministerstve najzložitejším v rámci vzťahov s Ruskom. Rezort diplomacie sľúbil, že vzťahy medzi dvomi štátmi sa budú budovať s „ohľadom na potenciálne možnosti rozvíjať celý komplex japonsko-ruských vzťahov v širokom spektre oblastí, takých ako politika, vrátane problému severných území“.
Docent Mirzajan to vníma nasledovne: „Viesť ´úporné rozhovory´ znamená, že Japonci budú pokračovať v nastoľovaní kurilskej otázky počas akýchkoľvek diskusných formátov s RF a na trvaní vyriešiť ju ešte predtým, ako by mali pokračovať akékoľvek rozhovory v iných oblastiach. Toto je principiálny postoj Japonska. Lenže, zároveň je to aj slabosť Japonska,“ tvrdí Mirzajan a v ďalšom to vysvetlil.
„Japonská strana nastoľuje túto principiálnu otázku ako istú vládnu podmienku na akékoľvek ďalšie rozhovory s ruskou stranou.
Z pohľadu štátu ide o slabú pozíciu, pretože brzdí normalizáciu a zlepšenie rusko-japonských vzťahov. No a toto potrebuje nielen Rusko, ale aj Japonsko. Japonci súrne potrebujú nadväzovať vzťahy s Moskvou a upevňovať ich, aby tým mohli nejako vyvažovať rusko-čínske vzťahy. Pre Japoncov bude mimoriadne nevýhodné, ak bude Rusko príliš tesno spolupracovať s Čínou,“ poznamenal expert.
Vladimír Mikunda
