Beneš ako zbabelec
Česko, 3. december 2020 (AM) – V rozhovore s prezidentom asociácie obranného a bezpečnostného priemyslu a prezidentským kandidátom Jiřím Hynkom sa v roku 2017 dali čítať aj tieto slová: Edvard Beneš sa zachoval ako zbabelec, pretože podľahol Mníchovskému diktátu v roku 1938.
Literarky.cz mu však takýto striktný postoj vyčítali s odôvodnením, že „človek s takými ambíciami by mal vnímať udalosti v trochu širších súvislostiach“.
„Ona je to jednoduchá otázka (bojovať s nacistickým Nemeckom v roku 1938, alebo nie?), ale odpoveď na ňu je aj pre vojenských historikov nie vždy taká jednoznačná – nehovoriac o obyčajných ľuďoch, ktorí sa nepozerajú na prezidentskú funkciu cez optiku vrchného veliteľa ozbrojených síl a vidia nielen armádu, ale celý národ, zložený zo starších ľudí, detí či žien.“
Pripomeňme si telegraficky rok 1938:
1. Nedostatočná úroveň československého letectva.
2. Lavírovanie Chamberlaina a vlády Daladiera (osobitne Bonneta).
3. Plány na vyzbrojenie neboli dokončené, zo 14 pevností na severe štátu bolo dobudovaných len 8 (po anšluse Rakúska sa hranica s Nemeckom ešte viac predĺžila).
4. Nemecká menšina v Československu – pri spočítaní ľudí v roku 1930 bolo Nemcov 3 124 000, čiže 23,336 % obyvateľov („piata kolóna“).
5. Nepriateľsky naladené susedné štáty Poľsko a Maďarsko.
Z kníh o dejinách tohto obdobia sa môžeme dočítať, že ČSR by vydržala vzdorovať nacistickému Nemecku v najlepšom prípade mesiac.
Ak by sme bojovali, dodnes by sa o Československu písalo ako o vinníkovi 2. sv. vojny a pomoc od spojencov v roku 1938 by bola asi taká, akú poskytli Poľsku o čosi neskôr.
Spáchať hromadnú samovraždu so „cťou“ alebo polemizovať o „čestnej porážke“, ako to občas vypadne napr. od ľudí z Vojenského historického ústavu – otázkou je, či by tieto reči potom niekto viedol a mal ich kto aj počúvať – na to si musíme hľadať odpoveď každý sám.
Vladimír Mikunda, Literarky.cz, 8. 9. 2017 (výňatok)
