Rozporuplná anketa: Ktorá krajina sa najviac zaslúžila o víťazstvo nad fašistami v druhej svetovej vojne
Nórsko, 25. november 2020 (AM) – Obyvateľov Ruska, Veľkej Británie a aj iných štátov, ktoré boli cez vojnu protihitlerovskými spojencami, požiadali, aby zhodnotili podiel svojej vlasti na víťazstve. Výsledok ukázal, že mnohí si myslia, že to bol ich štát, kto sa najviac zaslúžil o spoločné víťazstvo.
Prečo ľudia tak zveličujú význam svojho štátu na porážke nemeckého nacizmu, talianskeho fašizmu a japonského militarizmu? A čo na to hovoria sociológovia, zisťoval nórsky list Forskning.
Nikto nemá viac zásluh, ako my sami
Stále žijeme vo svete, ktorý dodnes ovplyvňujú výsledky 2. sv. vojny. Deti celého sveta, osobitne európske, sa veľmi skoro dozvedajú o tejto vojne i o úlohe svojho štátu v tomto mohutnom konflikte. Čo si dnes o tom myslia ľudia zisťovali sociológovia na vzorke 1300 ľudí z 11-tich štátov (USA, krajiny bývalého ZSSR, V. Británia, Čína, Francúzsko, Austrália a Nový Zéland. Pre štáty, ktoré boli počas vojny na opačnej strane, boli určené iné otázky).
Sociológov osobitne zaujímalo, aby respondenti určili percento, ktorým ich štát prispel na víťazstvo. Mnohí uviedli, že to boli oni, kto zohral najrozhodujúcejšiu úlohu. V bývalých sovietskych republikách priznalo zásluhu ZSSR 75 % respondentov, Veľkej Británii priznalo najväčšiu 51 % a Spojeným štátom v USA 54 % respondentov.
Ľuďom, ktorí pochádzajú zo štátov Trojspolku, kládli rovnakú otázku, ibaže opačne. Do akej miery je ich vlasť zodpovedná za vojnové zločiny štátov „Osi“. Nemci uvádzali, že na 64 %, Taliani na 29 % a Japonci na 47 %.
Samozrejme, že zvyšovanie pozitív a znižovanie negatív je ľudskou prirodzenosťou. Vzniká teda otázka. Existujú reálne čísla?
Vedci podtrhujú, že sa nedá presne určiť kto má komplexne najväčší podiel na výsledku Druhej svetovej vojny. V každom štáte existuje rôzna kolektívna pamäť.
Značnou zaujímavosťou tohto prieskumu bol fakt, že respondenti ani jedného štátu nepriznali viac podielu na víťazstve inému štátu ako svojmu vlastnému.
Vladimír Mikunda
