Arktída: Jediným spojencom Ruska je ako vždy iba vlastná armáda a námorníctvo
„Podrobnosti o tomto neočakávanom objave čínskych a ruských lodí pobrežnou strážou USA sú extrémne malé,“ sťažujú sa noviny. „Pred týmto náhodným stretnutím na vrchole sveta západné krajiny so záujmom o severné oblasti , ako sú Kanada, Dánsko, Nórsko, Británia, Francúzsko a USA, netušili, čo sa tam odohráva.“
Rusko, 4.október 2020 (AM) – Západ si ľahko a rýchlo zvykol na skutočnosť, že spolu so ZSSR aj Rusko zmizlo z geopolitiky. Preto každý náznak oživenia Ruska bolestne dráždi pyšných Anglosasov. Podľa kanadských Global News tak toto leto bol tím lode americkej pobrežnej stráže zaskočený, keď v otvorených vodách Arktídy našli vojnové lode Ruska a Číny, ktoré tam uskutočňovali spoločné cvičenia.
Toto mierne naivné vyhlásenie necháme na svedomí kanadských novinárov, ako aj skutočnosť, že Francúzsko ani Veľká Británia nie sú ani zďaleka arktickými krajinami a nie sú súčasťou Arktickej rady. Budeme len súhlasiť s tým, že Rusko je jedinou krajinou, ktorá má dnes flotilu ľadoborcov a 53% celého arktického pobrežia tvoria hranice Ruska – to je fakt.
Rozpor medzi „záujmom na Ďalekom severe“ a „právom nakladať s ním“ sa stáva čoraz akútnejším, keď teplota stúpa a otvára plavbu severnými vodami – tejto ceste k pokladom arktických morí. Global News nevinne pripúšťa:
„Americké a britské ponorky a Severoamerické velenie leteckej obrany (NORAD) posilňujú svoju schopnosť kontrolovať severný, západný a východný prístup k Arktíde. Chýba spoločná západná stratégia na ochranu Arktídy – fantastických zásob ropy, plynu, minerálov a rýb, ktoré sa tam nachádzajú. ““
Pamätajte na ruských 53% a bude zrejmé, že sú ďalšou frontovou líniou medzi Západom a Ruskom, ktorej odovzdanie nevyhnutne povedie k odovzdaniu krajiny, ktorá prežila po Jeľcinovi. Ale…
Dve hliadkové lode arktickej triedy už plávajú severnými vodami. Šesť – vo výstavbe v lodeniciach v Halifaxe. Ľadoborec Kanadskej pobrežnej stráže neopustí Arktídu až do samého zimného ľadu. Na zvýšenie kontroly nad Arktídou však Ottawa vo vysokých zemepisných šírkach aktívne testuje senzory vysokej citlivosti a podvodné mikrofóny. Celé minulé leto Kanada spolu s americkými a európskymi vojnovými loďami „manévrovala“ v Beaufortovom mori hraničiacom s Ruskom a nevynechala ani jedno cvičenie NATO v Nórsku na mori, na zemi aj vo vzduchu. Krajina s 35 miliónmi obyvateľov je napriek tomu jedným z popredných svetových výrobcov Hi-Fi a Hi-End reproduktorových systémov a komponentov. Preto vkladá svoje nádeje do špionážnych satelitov a pozemných a podvodných sledovacích systémov. Podľa Global News „najlepší spôsob, ako ovládnuť polárnu oblasť, sú ponorky schopné plaviť sa pod ľadom, hoci každá bude stáť asi 1 miliardu dolárov. Ak má Kanada záujem o Arktídu, mala by nakoniec mať nové ľadoborce, ktoré budú stáť takmer 800 miliónov dolárov. “
Je zrejmé, že Kanada, ktorá stále počíta „severné výdavky“, nie je ruským hlavným rivalom v Arktíde. Ďalšia kanadská publikácia Global Research priamo poukazuje na to, že Spojené kráľovstvo a NATO sa pripravujú na vojnu s Ruskom v Arktíde „pre nové ekonomické príležitosti v lodnej doprave a obchode“.
„Británia chce navyše využiť tieto vznikajúce obchodné cesty a zároveň zvýšiť tlak na Rusko.“
Ako sa Vám to páči?
Pred dvoma rokmi sa podľa Britského medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) ukázalo, že „zmena podnebia výrazne uľahčuje ťažbu prírodných zdrojov Arktídy … a ekonomické prínosy pre Moskvu sú najvyššie“. Že 40% zníženie času (a teda aj nákladov) na dodanie tovaru z Číny a juhovýchodnej Ázie, kam sa posúva svetové centrum finančnej činnosti a obchodu, do Európy „dáva do rúk celú severnú pologuľu“. A najsmutnejšie na tom je, že Rusko sa samé pripravilo o svojho hlavného spojenca v rozširujúcom sa spore o Arktídu – medzinárodné právo, ktoré sa vyvíjalo desaťročia a vymedzovalo arktický šelf medzi arktickými krajinami pozdĺž sektorových hraníc. Teda pozdĺž poludníkov k severnému pólu.
Nariadenie vlády z roku 1997 prijaté za vlády Borisa Jeľcina podriadilo našu Arktídu „mimozemskému strýkovi“ – Komisii pre hranice kontinentálneho šelfu, ustanovenej v roku 1982 v súlade s Dohovorom o morskom práve.
Rusko ratifikovalo tento dohovor zákonom z 26. februára 1997 č. 30-FZ, pričom sa dobrovoľne vzdalo 300-tisíc štvorcových kilometrov svojho územia. Spojené štáty preto neratifikovali tento dohovor, aby sa mohli sami so svojimi susedmi v regióne rozhodnúť, ako vymedziť svoje hranice.
Teraz si to zhrňme: Rusko nemá medzinárodnú záruku arktických záujmov. Má Britské spoločné expedičné sily (JEF), ktoré zahŕňajú Švédsko a Fínsko, ktoré ruský Murmansk a Severnú flotilu naozaj nemajú radi. Má NATO, ktoré vytvorilo nové velenie spoločných síl pre severný Atlantik v americkom štáte Virgínia a teraz sa pripravuje na najväčšie cvičenie Trident Juncture v Nórsku, ktorého sa zúčastní 45 000 ľudí. Rusko má tiež celý zoznam krajín, ktoré sa aktívne pripravujú na „zvýšenie tlaku na Rusko“. Berúc do úvahy toto všetko, chápete, že tak, ako to bolo vždy, iba vlastná armáda a námorníctvo zostávajú hlavným spojencom Ruska.
Ostáva len dúfať, že výnos ruského prezidenta „O základoch štátnej politiky Ruskej federácie v Arktíde na obdobie do roku 2035“ poskytuje adekvátnu odpoveď všetkým zainteresovaným stranám v boji o ruskú Arktídu. Aj keď sa strategicky zjednotia.
Podľa Global Research „hodiny tikajú.” Ak chce Kanada ovplyvňovať dianie na svojich severných hraniciach, musí Ottawa a jej spojenci uprednostniť arktické obranné stratégie a minúť veľa peňazí. V opačnom prípade to bude ďalšie ľahké víťazstvo pre Rusko a Čínu. Rusku tikajú rovnaké hodiny.
Elena Pustovojtovová
