Humanitárne bombardovanie Srbska 1999
Aktuality, História,

USA prestáva byť svetovým policajtom – piloti NATO môžu byť stíhaní pre vojnové zločiny v Juhoslávii

Česko, 29. jún 2020 (AM) – Bývalý český veľvyslanec a politický analytik Jaroslav Bašta v komentári pre Prvnizpravy.cz reagoval na nedávne oznámenie haagskeho tribunálu o vznesení obvinenia proti prezidentovi Kosova, Hashima Thaçiovi, z vojnových zločinov. Vníma to ako pozitívny posun a vyjadruje nádej, že absolútna spravodlivosť bude dosiahnutá aj vo vzťahu k aktivitám NATO.


 

V súvislosti s udalosťou ohľadom obžalovania terajšieho kosovského prezidenta Hashima Thaciho zo strany Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu Bašta poznamenáva, že spravodlivosť nakoniec prišla, aj keď s dvadsaťročným oneskorením.

 

“V prípade Hashima Thaciho stojaceho na čele najmladšieho európskeho štátu Kosova sa to stalo tento týždeň. Trestných činov sa mal dopustiť spoločne s desiatkou ďalších obžalovaných v rokoch 1999 – 2000 v čase vojnového konfliktu v bývalej Juhoslávii. Vojna vtedy viedla k niekoľko týždňovému  bombardovaniu Juhoslávie a vo svojich dôsledkoch k vzniku nezávislého Kosova v roku 2008, ” pripomína analytik.

Dodáva, že Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu so sídlom v holandskom Haagu (ICTY) vyšetroval vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii už od roku 1991.

“V čase, ktorý sa týka aktivít H. Thaciho, stála v jeho čele bývalá švajčiarska generálna prokurátorka Carla del Ponte (činná 1999 – 2007). Ako neskôr vyplynulo, márne sa snažila vyšetrovať a stíhať tiež vojnové zločiny spáchané kosovskými Albáncami a ich Kosovskou oslobodzovacou armádou (UCK), “upozorňuje Bašta s tým, že v roku 2007 tak prokurátorka musela rezignovať na svoju funkciu.

“Po svojom odchode vydala knihu Lov, ktorá popisuje obchod s ľudskými orgánmi odobratými asi trom stovkám zajatých alebo unesených Srbov hneď po skončení vojny v roku 1999. Mal sa na tom podieľať práve Hashim Thaçi, vtedy už premiér nezávislého Kosova a jeho spoločníci v albánskom hlavnom meste Tirane, “poznamenal Bašta.

 

Upozorňuje tiež, že všetky obvinenia prokurátorky bola vtedy Medzinárodným trestným tribunálom odmietnuté ako nedôvodné. “Del Ponte to vtedy vysvetľovala tým, že väčšinu dôkazov o kosovských vojnových zločinoch mali Američania, ktorí svojho vojnového spojenca (UCK) chránili,” píše politický analytik.

Aktuálna zmena názoru haagskeho tribunálu podľa Baštu naznačuje pozitívny posun vo vymanení sa politiky zo zásad “dvojitého metra”, pretože u predchádzajúcich rozsudkov o spravodlivosť ani nešlo .

 

“Keď sa obzrieme na národnosť stíhaných vojnových zločincov v konflikte, ktorého sa zúčastnili Srbi, Chorváti, Bosnianski moslimovia a Kosovci, zistíme, že medzinárodná justícia postupovala veľmi výberovo. Vojnových zločinov sa totiž rovnakou mierou dopúšťali všetky zúčastnené strany, ako to už v občianskej vojne býva. ICTY však pôvodne stíhala a súdila len Srbov. Po čase došlo na Chorvátov, a potom dlho trvalo než začala stíhať Bosnianskych moslimov. Kosovci zostali nedotknuteľní cez dvadsať rokov, “podotkol analytik.

Vo veci žaloby voči kosovskému prezidentovi Bašta dodal, že ju musí ešte potvrdiť sudca ICTY, a vyjadril predpoklad, že “snáď k tomu naozaj nájde dostatok odvahy”. Ako ďalší krok by pri pozitívnom vývoji udalostí očakával, že musí dôjsť aj na stíhanie pilotov NATO a ich nadriadených. “Potom by z výchovných dôvodov bolo dobré oprášiť návrh Carly Del Ponte z roku 1999, kedy chcela pre vojnové zločiny stíhať pilotov NATO, ktorí niekoľko týždňov bombardovali Juhosláviu a hlavne ich nadriadených, ktorí im k tomu dali rozkazy,” zdôraznil analytik.

“V dobe, ktorá rúca sochy ľudí za fiktívne zločiny staré 500 rokov (Krištof Kolumbus) nič nie je nemožné,” domnieva sa bývalý český veľvyslanec a politický analytik Jaroslav Bašta.

 

Operácia s názvom Allied Force – Spojenecká sila

Zásah sa začal 24. marca 1999 a skončil 10. júna. Operácia s názvom Allied Force – Spojenecká sila, ktorú NATO vykonalo bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, trvala 78 dní. Objekty na území Srbska a Čiernej hory sa stali terčom riadených striel a bômb lietadiel NATO. Zámienkou pre akt agresie 19 členských krajín na čele s USA boli neúspešné rokovania o Kosove a odmietnutie Srbrska podpísať „mierový plán“. Jedných z bodov tohto plánu bola podmienka rozmiestnenia cudzích vojsk v Kosove, čo prakticky znamenalo vojenskú okupáciu regiónu.

 

Pôvod mierových rokovaní bol v politike Slobodana Miloševiča, ktorý okliešťoval právomoci Albáncov. To sa najprv prejavovalo pasívnym odporom. Postupne však naberalo prevahu zo strany radikálov z Kosovskej oslobodzovacej armády. Následne dochádzalo k útokom zo strany armády ako aj vlády Belehradu. NATO údajne chcelo rozbiť tento začarovaný kruh.

 

Formálnou zámienkou pre útok bolo objavenie hromadného hrobu albánskych civilistov v kosovskej obci Racak. Tí mali byť údajne zastrelení srbskými vojakmi. Neskôr sa ukázalo, že išlo o podvrh zinscenovaný s pomocou západných spravodajských služieb. Väčšina obetí totiž boli bojovníci Kosovskej oslobodzovacej armády, ktorí boli zabití v rôznych oblastiach regiónu počas stretov s juhoslovanskými strážcami zákona.

„Vedľajšie škody“

V priebehu 11 týždňov počas leteckej operácie došlo celkovo k 2300 leteckým útokom na 995 objektov. Zhodených bolo 14.000 bômb, vrátane tých s ochudobneným uránom. Použitá bola aj kazetová munícia, ktorá aj 20 rokov po útoku, predstavuje hrozbu pre obyvateľstvo, pretože v niektorých prípadoch nedošlo k výbuchu. Zabitých bolo viac ako 2000 civilistov, vrátane 88 detí. Viac ako 5000 ľudí bolo zranených a viac ako 1000 bolo nezvestných. Cez 200.000 etnických Srbov bolo nútených opustiť svoju vlasť Kosovo.

 

V priebehu útokov NATO došlo podľa aliancie aj k „vedľajším škodám“, ktoré predstavujú hromadné zničenie infraštruktúry vrátane mostov, dopravných uzlov, továrni či elektrární. Zničených bolo tiež viac ako 300 škôl a viac ako 20 nemocníc. Najmenej 40.000 domov bolo buď úplne zničených, alebo poškodených. Zdevastovaných bolo približne 90 historických a architektonických pamiatok.

Útoky zo strany NATO mali rozsiahly dopad aj na zdravie ľudí. Situácia je obzvlášť alarmujúca v južnom Srbsku, ktoré bol najviac zasiahnuté bombami NATO. Podľa Radomíra Kovečevica, vedúceho oddelenia rádiologickej ochrany ústavu doktora Dragomira Karajoviča, ľudia, ktorí žijú v oblasti zasiahnutie uránom riskujú rakovinu pľúc, prsníka, lymfatických uzlín či leukémiu. Lekári zaznamenali tisícky nových nádorových ochorení, príčinu vidia práve v bombardovaní NATO.

 

Účasť Slovenska

V roku 1999 Slovenská republika ešte nebola súčasťou NATO. Aliancii však poskytla slovenský vzdušný priestor pre jej lietadlá. Práve to mnohí kritici označili za nepriamu účasť na bombardovaní Juhoslávie. Približne 300 demonštrantov sa 30. marca 1999 zhromaždilo pred Veľvyslanectvom USA v Bratislave s transparentom „NATO vraždí, vláda mu slúži“. „Je to najmenšie zlo,“ uviedol v tom čase Dzurinda, „je mi veľmi ľúto toho, k čomu dochádza v Kosove. K zásahu NATO viedli masakre a prelievanie krvi na oboch stranách, ktorých obeťami sa stávali absolútne bezbranní ľudia.“

 

NATO si narobilo do gatí? Americká vplyvová organizácia v Bulharsku chce zastaviť dodávku ruského systému Pancir S1 do Srbska

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov