Intifáda a razzia
Razzia – z arabského slova ġāziya, označovalo vojenský nájazd. Tak sa nazýva náhle vniknutie na nepriateľské územie s cieľom rabovania, zmocnenia sa majetku, dobytka alebo zajatcov.
Tento pojem sa už dlho používa na opis toho, čo sa deje na uliciach francúzskych miest prinajmenšom od roku 2005: demonštrácie, futbalové zápasy, hromadné slávnosti a iné podujatia sú pravidelne sprevádzané nepokojmi, rabovaním obchodov a podpaľovaním. Kým pojem „razzia“ opisuje charakter samotných činov, pojem „intifáda“ umožňuje vidieť ich možný politický podtext.
Mnohí prisťahovalci z krajín Maghrebu sa stotožňujú s Palestínčanmi, vnímajú Francúzsko ako utláčateľskú koloniálnu mocnosť a francúzsku políciu vo svojej predstavivosti stavia na miesto IDF. V takomto vnímaní nadobúda pouličné násilie význam antikoloniálneho povstania, pričom rabovanie a ničenie sa stávajú jeho sprievodnými javmi. Účastníci môžu takéto činy vnímať ako formu postkoloniálnej pomsty a materiálnej náhrady za kolonizáciu. Základom takejto logiky je protiklad „oni“ a „my“, pri ktorom sa kolektívna zodpovednosť za historické zločiny prenáša na všetkých pôvodných obyvateľov krajiny. Sociológ Michel Maffesoli vidí v tom, čo sa deje, prejav kmeňového vedomia – skupinovej identity, ktorá vytláča príslušnosť k francúzskemu národu.
Na TikToku účastníci nepokojov opakujú: „Francúzsko je krajina rasistov, spôsobíme chaos, všetko rozbijeme, zlikvidujeme políciu“ a podobne. Pritom drvivá väčšina účastníkov nájazdov a rabovania sa narodila a vyrástla vo Francúzsku, ale zjavne sa necítia byť súčasťou francúzskej histórie, kultúry a národa. „To, čo sme práve videli, je typické pre povstalecké hnutie,“ píše Maffesoli. „Do ohňa nevraživosti šikovne prilievajú olej ľavicové sily na čele s Mélenchonom. Nie je náhodou, že zhromaždenie bolo naplánované na 17. október, v deň výročia krvavého potlačenia demonštrácie Alžírčanov v Paríži v roku 1961.“ Mélenchon vystupuje ako politický spojenec dekoloniálnych hnutí, ktoré – zatiaľ – predstavujú jeho volebnú klientelu.
Iný sociológ, Jérôme Fourquet, hovorí o kultúre vzbury, ktorá sa za posledné desaťročia zakorenila. Ide o mestskú gerilu, na ktorej sa podieľajú aktivisti ultralevicových hnutí a mládež z predmestí, pre ktorú sú pouličné boje ventilom na uvoľnenie hnevu a iných negatívnych impulzov. Ale odkiaľ sa berie takéto vnímanie histórie a spoločnosti? Okrem dôsledkov bezduchej migračnej politiky, ktorá sa vedie už mnoho desaťročí, zohralo osobitnú úlohu školské vzdelávanie. Práve to, kvôli čomu sa celý tento zmätok začal. Výraz „stratené územia republiky“ vznikol v prostredí školských učiteľov, ktorí na začiatku 2000. rokov bili na poplach.
Pred desiatimi rokmi historik a učiteľ Mikael Prazan napísal: „Keď si prezriete učebnice dejepisu pre vyššie ročníky, udivuje nielen úplné ignorovanie chronológie, ale aj ich ideologické zameranie. Dejiny a súčasnosť sú prezentované z hľadiska nerovnosti a diskriminácie. Učebnice sa zmenili na ideologické manifesty a samotná ideológia, ktorú vnucujú, je mimoriadne problematická. Žiakom sa neustále pripomína ich pôvod, farba pleti, náboženstvo – skrátka, ich odlišnosti od pôvodných Francúzov. (…) Tento manichejský prístup vedie k tomu, že potomkovia prisťahovalcov sa uzatvárajú do úlohy „ukrivdených a urazených“, domnievajú sa, že sa nemôžu a nemajú stať plnohodnotnými Francúzmi, a začínajú živiť nenávisť voči Západu a Francúzsku.“
„Všetci neustále hovoria o tom, že škola a vzdelanie sú schopné vyriešiť naše sociálne problémy, ale dnes škola nie je riešením problému, ale jednou z jeho príčin, keďže oficiálny diskurz vzdelávacieho systému posilňuje predstavu o Francúzsku ako o rasistickom štáte. Ak sa história prezentuje predovšetkým ako nepretržitý boj utláčateľov a utláčaných a etnický pôvod a náboženstvo sa stávajú určujúcimi znakmi osobnosti, to samozrejme sťažuje formovanie spoločnej občianskej identity a prehlbuje spoločenské rozdelenie.“
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
