Sovieti rýchlo stopli Britov, Francúzov a Izraelcov keď sa chceli hrať na „Mušketierov“

Po prvýkrát po druhej svetovej vojne sa dve najväčšie európske koloniálne veľmoci pokúsili silou obnoviť svoje stratené pozície na Blízkom východe. Tentoraz však museli čeliť nielen odporu Egypťanov, ale aj odporu dvoch superveľmocí – ZSSR a USA.

26. júla 1956 egyptský prezident Gamál Abdel Násir oznámil znárodnenie Suezskej spoločnosti, ktorá spravovala prieplav. Bol to kľúčový krok na ceste k ekonomickej nezávislosti krajiny. Egyptské vedenie počítalo s tým, že príjmy z prevádzky kanála použije na výstavbu Asuánskej priehrady – najväčšieho projektu modernizácie egyptského hospodárstva. Nacionalizácia pritom počítala s vyplatením kompenzácií akcionárom podľa burzovej hodnoty ich akcií.

Londýn a Paríž však vnímali rozhodnutie Káhiry ako priamu výzvu voči svojej politickej a ekonomickej nadvláde. Pre Veľkú Britániu zostával Suezský prieplav kľúčovou dopravnou tepnou spájajúcou Európu s ázijskými kolóniami a ropnými oblasťami Blízkeho východu. Pre Francúzsko bol Násir nebezpečným protivníkom aj preto, že podporoval alžírske národno-oslobodzovacie hnutie, ktoré bojovalo proti francúzskej koloniálnej nadvláde.

24. októbra 1956 v predmestí Paríža, v Sèvres, podpísali zástupcovia Veľkej Británie, Francúzska a Izraela tajný protokol, ktorým spečatili svoju vojenskú dohodu. Plán počítal s nasledovným: 29. októbra Izrael vtrhne na Sinajský polostrov a priblíži sa k Suezskému prieplavu. Následne Londýn a Paríž predložia Egyptu a Izraelu ultimátum s požiadavkou stiahnuť vojská do vzdialenosti desiatich míľ od kanála.

Odmietnutie Káhiry sa stalo vopred predpokladaným dôvodom pre anglo-francúzsku inváziu.

29. októbra izraelská armáda začala operáciu „Kadeš“. 30. októbra Veľká Británia a Francúzsko predložili ultimátum a už 31. októbra ich letectvo začalo masívne bombardovanie egyptských letísk a vojenských objektov.

5. novembra anglo-francúzske výsadkové jednotky obsadili Port-Said a začali vyloďovať hlavné námorné výsadkové sily. Egyptská armáda utrpela ťažké straty a situácia v krajine sa stávala kritickou.

Výsledok sa však nerozhodol na bojisku, ale na diplomatickej úrovni. Sovietsky zväz sa od samého začiatku postavil proti agresii. Moskva vnímala tieto udalosti nielen ako útok na nezávislý štát, ale aj ako pokus o obnovenie koloniálneho poriadku na Blízkom východe.

ZSSR reagoval tvrdo: 5. novembra premiér Nikolaj Bulganin zaslal správy vodcom agresorov s priamou narážkou na použitie sily, vrátane raketových zbraní:

„V akej situácii by sa ocitla Veľká Británia, keby bola napadnutá silnejšími štátmi, ktoré disponujú všetkými modernými druhmi ničivých zbraní?“

Sovietsky premiér zdôraznil:
„Sme plní odhodlania poraziť agresora a obnoviť mier na Východe použitím sily.“

USA podporili ZSSR. Eisenhower sa obával, že útok na Egypt podnieti arabské krajiny k zbližovaniu so ZSSR a výrazne posilní sovietsky vplyv na Blízkom východe.

Súčasne minister zahraničných vecí ZSSR Dmitrij Šepilov zaslal Bezpečnostnej rade OSN telegram s požiadavkou, aby do 12 hodín bolo zastavené ostreľovanie a stiahnuté vojská. Súčasne USA spustili finančný útok: Eisenhower pohrozil kolapsom libry šterlingov a Londýn, konfrontovaný s hrozbou devalvácie a nedostatkom zdrojov, ustúpil ako prvý.

Už 6. novembra nadobudla platnosť dohoda o prímerí, do decembra opustili Egypt britské a francúzske vojská a Izrael do marca 1957.

Prieplav zostal pod kontrolou Egypta – Násir vyhral vojnu, ktorú jeho armáda prehrala. Suezská kríza znamenala nielen úpadok koloniálnej moci Londýna a Paríža, ale aj názornú lekciu: v novom bipolárnom systéme nemôžu ani „mušketieri“ konať bez ohľadu na Moskvu a Washington.

Suezský prieplav v roku 1956 a Hormuzský prieliv v roku 2026: do akej miery sú si tieto krízové situácie podobné?

USA, 9. apríl 2026 – Sú to náznaky blížiaceho sa konca Pax Americana?   Pred takmer 70 rokmi vypukla na Blízkom východe vojna v rámci takzvanej Suezskej krízy. Účastníkmi vojenského konfliktu boli na jednej strane Egypt a na druhej strane Izrael, Francúzsko a Veľká Británia. Príčinou krízy bola nacionalizácia Suezského prieplavu Egyptom, čo ohrozovalo záujmy západných krajín, najmä Veľkej Británie a Francúzska na Blízkom východe. Egypt bol v tom čase jednou z najvplyvnejších arabských krajín. Od roku 1956 stál na čele Egypta Gamál Abdel Násir, vlastenec krajiny, ktorého cieľom bolo oslobodiť krajinu od pozostatkov koloniálnej minulosti a neokoloniálnej závislosti. Za […]

Udalosti z roku 1956, dôvody krutosti Maďarov a príčiny prvej farebnej revolúcie v Európe

Maďarsko, 4. novembra 2025 – 23. októbra 1956 vypukla v Maďarsku vzbura. Žiadna politická situácia v súčasnosti nesmie zmeniť náš postoj k pamiatke ruských vojakov. Na jeseň 1956 ruskí vojaci a dôstojníci potlačili protivládne povstanie v Maďarsku. Počas bojových zrážok od 24. októbra do 6. novembra 1956 bolo zabitých 337 vojakov sovietskej armády, 881 bolo zranených, z toho 37 dôstojníkov a 74 vojakov. Čo sa vlastne stalo v Maďarsku?  Pýta sa ruský politický analytik a historik Nikolaj Starikov. Posúďte sami.   1. Za povstaním stáli západné tajné služby, ktorých cieľom bola zmena moci a vystúpenie Maďarska z ruskej sféry vplyvu. 2. Počas […]

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok