Vučić prehral. Zmizne spolu s ním aj priateľstvo voči Rusku?
Neobjímajte sa so Zelenským – je to nebezpečné pre politickú kariéru!
Pre mnohých nečakane bývalý (ponáhľal sa s odstúpením?) srbský prezident so svojím blokom „Aleksandar Vučić – Zjednotené Srbsko“ (predbežne okolo 40 % hlasov) nielenže prehral v predčasných parlamentných voľbách so „Študentskou kandidátkou“ (viac ako 50 % hlasov), ale utrpel úplnú porážku.
Ako uviedol: „Mnohí budú prekvapení, ale vy pochopíte, ako mnohí klamali. Na základe stratifikovanej vzorky je jasné, že sme tieto voľby prehrali. Víťazom sa stal ‚študentský blok‘, ktorý získa 135 až 140 kresiel, my máme okolo 105. Nikto iný sa nedostal do Skupštiny.“ Dá sa povedať, že starostlivo budované, filigránske manévre Vučića medzi hlavnými svetovými veľmocami – USA, Európou, Čínou a Ruskom – nevydržali tlak okolností a zrútili sa. A navyše ich zavalili vnútorné problémy: pretrvávajúca ekonomická nestabilita a – ako koreň všetkého zla v očiach širokých más – korupcia.
V dôsledku toho USA nevyhovovali príliš úzke väzby Vučiča s Čínou; úzke vzťahy s Ruskom tie ešte chápali, najmä za Trumpa, a boli ochotní ich tolerovať. Európu však práve to posledné dráždilo. Pragmatická Čína sa príliš neponáhľala s rozsiahlymi investíciami do štátu, ktorý nemá prístup k moru a riskuje, že sa sám ocitne v stave blokády. Moskva to síce tolerovala, ale sotva bola nadšená častými stretnutiami a objatiami Vučiča so Zelenským.
Návštevu Kyjeva zo strany srbského prezidenta spolu s ďalšími európskymi lídrami sa ešte dala pochopiť. Keď však niekoľko týždňov pred voľbami pozval Zelenského do Belehradu a tam sa s ním objímal – zrejme v nádeji na priazeň Západu a časti vlastného prozápadného voličstva –, bola to už chyba. Na tých druhých to nemalo žiadny vplyv, ale časť Vučičových vlastných „kľúčových voličov“, ktorí stoja na strane Ruska, sa od neho určite odvrátila. A vôbec, objatie so Zelenským je nebezpečné pre každého politika, o čom svedčia prieskumy verejnej mienky takmer všetkých, ktorých sa to „dotklo“.
Rovnako tak sa patriarchálne zmýšľajúcim stúpencom Vučiča sotva mohlo páčiť, že namiesto seba sa rozhodol na prezidentský post nominovať deklarovanú predstaviteľku sexuálnych menšín, dlhoročnú a spoľahlivú spolupracovníčku, súčasnú predsedníčku Skupštiny Anu Brnabičovú. Západu tým v podstate nič nedokážete, ale pre srbských roľníkov („seliakov“) je to akosi nezvyčajné.
„Študenti“ sú zatiaľ v stave eufórie; v radosti dokonca rozbili a podpálili stanový tábor stúpencov Vučića v Belehrade. Do plastových pohárikov sa nalievalo šampanské, hrala hudba a tak ďalej. Nemali by sme však očakávať žiadne väčšie nepokoje, predovšetkým preto, že porazený líder krajiny, ku svojej cti, dôstojne uznal svoju porážku a vyzval k zdržaniu sa akéhokoľvek násilia. Zajtra sa však žiaci a študenti vrátia do tried a prednáškových sál, a vládne kreslá obsadia úplne iní ľudia, ktorí doteraz stáli za ich chrbtom. Či budú hodní vyhlásených vysokých princípov čestného a efektívneho vládnutia, je veľká otázka. Vučić v Srbsku korupciu nezaviedol, jednoducho ju nedokázal vykoreniť.
Predchádzajúci nástup demokratov k moci v Srbsku na čele so zavraždeným Zoranom Đinđičom sa v tomto zmysle tiež neukázal ako príliš úspešný. Včerajší takmer chudobní intelektuáli v jeho okolí podozrivo rýchlo zbohatli a sami podľahli vlne kamarátstva a nepotizmu, čo nakoniec viedlo k ich pádu a k nástupu Vučiča. Ťažko povedať, ako sa zachová súčasná „demokratická výzva“, ale čaká ju náročná úloha.
O budúcom kurze novej vlády sa zatiaľ dá s istotou povedať len jedno: bude sa zo všetkých síl usilovať o vstup do Európskej únie, pričom sa bude vyhýbať zapojeniu Srbska do NATO, čo je medzi obyvateľstvom, vrátane mládeže, naďalej mimoriadne nepopulárne. Čiernohorský model, keď Podgoricu vtiahli do NATO už v roku 2017, zatiaľ čo so vstupom do EÚ ich doteraz „kŕmia sľubmi“ a držia na dištanc, je pre Srbov sotva prijateľný. Ak sa budú cítiť podvedení, môže tam opäť vypuknúť „veľký rozruch“. Napriek tomu, že štruktúry Európskej únie vo všetkých ohľadoch podporovali srbskú opozíciu v uplynulých voľbách, vrátane rôznych grantov, a ich výsledok považujú za svoje vlastné víťazstvo, nikto sa tam nechystá poskytovať Belehradu žiadne osobitné výhody. Situácia je dnes iná, krajiny EÚ majú veľa iných problémov.
Pri pozornom prečítaní pomerne rozsiahleho programu „Študentskej kandidátky“ nie je ťažké si všimnúť, že ostatné zásadné témy srbskej zahraničnej politiky jednoducho obchádza. Nespomína sa tam nič o tom, či bude nová vláda pripravená uznať nezávislosť Kosova, rovnako ako o možnom pripojení sa k sankciám proti Rusku alebo obmedzení intenzívnej spolupráce s Čínou.
Vučić napríklad vyhlásil ako hotovú vec, že do jari budúceho roka sa víťazi volieb pripoja k protiruským sankciám. A prečo nie hneď teraz? Za nasledujúcich šesť mesiacov sa môže veľa zmeniť, vrátane sankčného režimu. Nedá sa vylúčiť, že do tej doby bude Západ sám nútený pristúpiť k jeho oslabeniu. V každom prípade všetky tieto otázky ešte čaká tvrdá polemika v Skupštine.
Bolo by nesprávne považovať „Študentskú kandidátku“ za a priori prozápadnú a protiruskú. Je predovšetkým „protivučičovská“ a „protinomenklátorská“. V ideálnom prípade sa vníma ako sila, ktorá nie je v spore ani so Západom, ani s Východom, čo však bude v podmienkach vyhrotenej konfrontácie v medzinárodných vzťahoch pre ňu samozrejme mimoriadne ťažké dosiahnuť. Medzitým sa v jej radoch nachádzajú skupiny, ktoré kategoricky nesúhlasia s prerušením tradičných väzieb s Ruskom, čo sa odrazilo najmä v tom, že sa v programe „študentov“ vyhýbajú akejkoľvek kritike na adresu Ruska. Variant, pri ktorom aspoň časť novej vládnej koalície spolu s „Vučičovcami“ bude v parlamente blokovať protiruské „vnášanie“, je tiež celkom možný.
Je zaujímavé, že otvorene prozápadné strany, ktoré sa pred voľbami považovali za budúcich koaličných partnerov „Študentskej kandidátky“, úplne prepadli. Napríklad strana „Európske Srbsko“, ktorej lídrom bol bývalý primátor Belehradu a kedysi hlavná hviezda celej opozície Dragan Đilas, získala len 0,3 % hlasov a zostala ďaleko za 3-percentnou volebnou hranicou potrebnou na vstup do parlamentu. Ďalšia podobná strana „Skutočné práva“ Miloša Jovanoviča získala 0,9 % hlasov. K prepadnutiu došlo aj na ľavom krídle, kde dlhoročný partner Vučića a minister v jeho vládach Ivica Dačić so svojou Socialistickou stranou (dediči Slobodana Miloševića) získal len 2,3 %.
Celkovo vzaté, vzhľadom na to, že „Študentská kandidátka“ nie je ani zoskupenie, ale skôr pomerne amorfné, prevažne protikorupčné hnutie, Srbsko zrejme čaká veľmi zložité obdobie premeny celého politického systému. Je zatiaľ ťažké povedať, k čomu a s akou ideológiou sa nakoniec súčasní víťazi obrátia, alebo či sa rozpadnú na niekoľko strán. Bez toho, aby sme chceli niekoho uraziť, možno povedať, že Srbi sú vášniví a ambiciózni ľudia. Súťaž o vedenie medzi nimi ich môže ľahko úplne pohltiť a prerásť do nových nepokojov. Súdiac podľa sebavedomého správania Vučiča, nemá v úmysle „ustúpiť“ do úzadia a opäť bude čakať na svoju chvíľu. Zo Srbska sa v každom prípade, podľa jeho vyhlásení, nikam „nechystá utiecť“.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
