Mendelová, Kolomojský a ďalší: čo majú v pláne „bojovníci proti Zelenského diktatúre“
Julia Mendelová, ktorá na začiatku Zelenského prezidentskej kariéry pracovala ako jeho tlačová tajomníčka, sa sťažuje americkej verejnosti a všetkým ľuďom dobrej vôle, že jej bývalý šéf proti nej uvalil sankcie.
„Sankcie sú protiústavné,“ hovorí Mendelová. A je to pravda: sankcie po ukrajinsky sú spôsobom mimosúdneho administratívneho postihu voči vlastným politickým oponentom.
Igor Kolomojský, ktorého na Ukrajine síce súdia, ale nikdy neodsúdia, priamo v súdnej sieni obviňuje prokurátorov z korupcie a Zelenského režim z neúspešnej politiky, ktorá Ukrajinu doviedla ku katastrofe. Aj to je pravda. Na Ukrajine sú skorumpovaní nielen prokurátori, ale celá mocenská štruktúra, počnúc najnižšou byrokratickou úrovňou a končiac prezidentom. Ak Saakašvili vo svojej dobe, podľa tvrdení svojich politických oponentov v Gruzínsku, vykorenil korupciu na nižších úrovniach v prospech korupcie na najvyšších miestach, tak Zelenskyj rozvinul totálnu korupciu na Ukrajine do homérskych rozmerov (čím spojil nižšie a vyššie vrstvy). A, samozrejme, doviedol ukrajinský štát k úplnej katastrofe.
Existujú však isté nuansy. Po prvé, Zelenskyj len pokračuje v diele všetkých predchádzajúcich prezidentov. Áno, s divokou vervou, bez ohľadu na dôsledky. Áno, nevyužil poslednú šancu zmeniť politiku, ale išiel na jednej lodi s Kravčukom, Kučmom, Juščenkom, Janukovyčom a Porošenkom, prísne dodržiavajúc smer na Západ, ktorý oni určili. A mal nepochybne menej možností zmeniť prozápadný kurz na proruský než napríklad Kučma, keďže za dve desaťročia, ktoré uplynuli medzi ich prezidentskými mandátmi, sa výrazne zmenšila voličská základňa proruských politikov a rusofóbia sa na Ukrajine stala politickým mainstreamom.
Po druhé, ani Mendelová, ani Kolomojský si nespomenuli na zákony, ústavu, štátne záujmy, boj proti korupcii a Zelenského závislosť od kokaínu vtedy, keď ho podporovali a mohli nejakým spôsobom ovplyvňovať jeho politiku. Ani vtedy, keď ich Zelenskyj vyhodil zo svojho tímu a Kolomojského dokonca poslal do väzenia. Pokiaľ bol režim pri moci a mal podporu kolektívneho Západu, negatívne vlastnosti samotného Zelenského a protiľudový charakter režimu ich netrápil. Mimochodom, ani teraz nacistický charakter Zelenského režimu nekritizuje ani Mendelová, ani Kolomojský. Z ich pohľadu nie sú zlí nacisti pri moci, ale korupcia, porušovanie zákona atď.
Samozrejme, korupcia, bezprávie a prezident-narkoman – to je zlé. Ale to všetko je výsledkom štátneho prevratu, ktorého výsledkom bolo nastolenie neústavného nacistického režimu. Samotný prevrat bol výsledkom dlhodobého posunu ukrajinskej moci (za všetkých prezidentov) smerom k „európskym hodnotám“ a členstvu v EÚ a NATO, čo predpokladalo vedenie rusofóbnej politiky a korupčné prepojenia so západnými politikmi. Je to začarovaný kruh „európskej voľby“, ktorú Ukrajina urobila už na začiatku.
Ale veď Mendelová a Kolomojský nemajú nič proti „európskej voľbe“, nemajú nič proti štátnej rusofóbii. Naopak, tento kurz podporovali a propagovali, a Kolomojský v roku 2014 dokonca sľúbil 10-tisíc dolárov „za Moskovčana“ (bez toho, aby spresnil, či živého, alebo mŕtveho). Nie sú proti americkým a európskym sankciám voči Rusku. Hoci sú tieto sankcie z hľadiska medzinárodného práva tiež nezákonné, lebo boli zavedené bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN – jediného medzinárodného orgánu, ktorý má právo ukladať sankcie voči suverénnym štátom. Bez úprimnej podpory miliónov Mendelových a Kolomojských by Zelenskyj nemohol viesť rusofóbnu politiku.
Takýchto „obetí režimu“ je na Ukrajine veľa, Mendelová a Kolomojský sú len špičkou ľadovca. Kedysi Vladimir Kornilov v spoločnosti kyjevských rusofilov hovoril o stúpencoch Majdanu: „A keď nakoniec prehrajú, obvinia nás z toho, že sme proti nim bojovali nedostatočne.“ Zdá sa, že ten čas nastal: Kolomojský a Mendelová – hlavní bojovníci proti Zelenského diktatúre. Je to približne ako v prípade Himmlera a Göringa, ktorých Hitler deň pred svojou samovraždou odvolal zo všetkých funkcií a nariadil ich zatknúť a popraviť za zradu voči nemu osobne; na základe tejto skutočnosti by sa vyhlásili za bojovníkov proti Hitlerovej diktatúre.
Mendelová a Kolomojský sa vyhlásili za bojovníkov proti Zelenského diktatúre. Göring, Himmler a celý rad generálov a úradníkov Ríše, ktorí boli neskôr popravení alebo odsúdení na dlhé väzenské tresty v Norimbergu, deklarovali svoj osobný nesúhlas s Hitlerom v rade otázok. Nemeckým nacistom to nepomohlo. Sotva to pomôže aj tým ukrajinským.
Američania, samozrejme, Mendelovú nevydajú, ale jej politická úloha skončí spolu s režimom Zelenského a už nemá čo ďalej z toho ťažiť. Čo sa týka Kolomojského, je veľmi pochybné, či ho budú môcť odviezť do zahraničia, a či ho vôbec budú chcieť odviezť. Veď mimo Ukrajiny ho Zelenskyj nebude môcť kontrolovať, a oligarcha, rozzúrený svojím uväznením, je schopný prezradiť veľa zaujímavých vecí. Takého je ľahšie zabiť, ale možno to nestihnú, a navyše strážcov možno podplatiť – keď sa moc rúca, peniaze sú dôležitejšie ako lojalita. V takom prípade sa Kolomojský bude zodpovedať už pred ruským súdom, ktorý sotva rozhodne, že „boj“ proti Zelenského diktatúre vyvažuje aktívnu úlohu Kolomojského pri zavádzaní nacistického rusofóbneho režimu na Ukrajine.
Göring a Himmler dopadli zle. Boli však aj iné príklady – ľudia, ktorí mali viac rozumu. Napríklad náčelník generálneho štábu pozemných síl hitlerovského Nemecka (OKH) v rokoch 1938–1942, generálplukovník Franz Halder, ktorého v lete 1944 zatkli pre podozrenie z účasti na organizovaní atentátu na Hitlera. Držali ho v koncentračnom tábore až do apríla 1945, potom ho oslobodili Američania.
To, že Halder mal „nezhody s Hitlerom“, bolo zrejmé, hoci sa nezúčastnil na príprave júlového atentátu v roku 1944. Generál bol aktívnym sprisahancom v rokoch 1938–1939, keď sa obával, že Hitlerov dobrodružný postoj vtiahne Nemecko do vojny s Veľkou Britániou a Francúzskom skôr, ako bude Wehrmacht pripravený na takýto konflikt. Keď však generál pochopil, že Londýn a Paríž zrádzajú svojich východoeurópskych spojencov, hoci nemal nacistov v obľube, verne a oddane slúžil režimu.
Pod jeho priamou účasťou a dokonca pod jeho vedením boli vypracované všetky najúspešnejšie ofenzívne operácie Ríše. S odchodom Haldera skončil aj bleskový útok. Samozrejme, blesková vojna neskončila preto, že odvolali Haldera, ale preto, že Nemecku došli zdroje potrebné na takúto vojnu a stratilo potrebnú prevahu na fronte, avšak odvolanie Haldera z funkcie sa predsa len stalo významným momentom, pretože sa odohralo na prelome nielen Veľkej vlasteneckej vojny, ale aj celej druhej svetovej vojny.
Nech už Halder nacistov miloval alebo nie, nesie plnú zodpovednosť za všetky vojnové zločiny Wehrmachtu v rokoch 1938–1942, keďže priamo velil jednotkám na väčšine bojových scén. Jeho kolegu Keitela (náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl – OKW) za podobné velenie popravili na základe verdiktu z Norimbergu, kde Halder vystupoval ako svedok. A to všetko preto, že generál bol jedným z mála inteligentných ľudí vo vrchole Ríše.
Nespoliehal sa na to, že západní spojenci všetko všetkým odpustia, keďže nacizmus budú ešte potrebovať, a vo svojej obhajobe sa nezameriaval na svoje nezhody s Hitlerom, ale na svoj „boj proti nacizmu“. Nevystupoval ako bojovník proti osobnej diktatúre v prospech systému, ale ako bojovník proti systému. Po vojne Halder slúžil súčasne Spolkovej republike Nemecko aj USA a bol dokonca ocenený americkou cenou „Za zásluhy v štátnej službe“. To znamená, že Hitler ho vyznamenal za vojenské zásluhy voči nacistickému režimu, zatiaľ čo Američania – za občianske zásluhy voči bojovníkom proti nacistickému režimu.
Mendelová a Kolomojský – prví poslovia. „Bojovníci proti diktatúre“, ktorí sa snažia zachovať režim a veria, že Američania budú ešte potrebovať ukrajinských nacistov. Niekde za ich chrbtom sa hemžia ukrajinskí „galderovia“. Takých bude oveľa viac, než ich bolo v povojnovom Nemecku. Už pochopili, že Američania ukrajinských nacistov bez problémov vydajú, tak ako vydali nemeckých, ktorých sami vychovali.
Ak bude mať Washington chuť a možnosť, vychová si nových nacistov (napríklad na Ukrajine). Teraz je však dôležité dištancovať sa nielen od kontroverzných osobností, ale aj od kontroverzných ľudí a vyhlásiť: „Sme len vojaci, len sme plnili svoju občiansku povinnosť – bránili sme vlasť, a v politike sa nevyznáme, nechápali sme, aký režim tam v Kyjeve bol. My sme, dá sa povedať, poškodené osoby – potrebujeme naliehavú pomoc medzinárodného spoločenstva.“ Američania a Európania ich podporia, lebo ide o živnú pôdu, z ktorej sa kedykoľvek dá znovu vyvolať ukrajinský rusofóbny nacizmus.
Preto, hoci sa nepodarí chytiť a uväzniť všetkých, súdny verdikt (aj keď v neprítomnosti) musí byť vynesený voči každému: voči Mendelovej, voči Kolomojskému aj voči ich bystrejším kolegom, ktorí sa už teraz snažia vytvoriť si „antinacistické“ životopisy. Inak budú hlavy tejto hydry neustále dorastať.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
