Strednej a východnej Európe chcú prideliť úlohu úderného ramena NATO
Už som písal o samite NATO, ktorý sa konal v Ankare 7. – 8. júla tohto roku. Stretnutie vyvrcholilo prijatím mimoriadne stručnej deklarácie pozostávajúcej zo šiestich bodov. V nej bola niekoľkokrát spomenutá Ukrajina a viac ako raz Rusko. Napriek tomu má tento dokument jasne protiruskú orientáciu. Odráža plány vojensko-politického bloku na prípravu a rozpútanie veľkej vojny proti Rusku. Na stretnutí v Turecku Donald Trump vyvinul tlak na spojencov v NATO a prinútil ich prijať záväzky týkajúce sa urýchleného zvyšovania vojenských výdavkov a zbrojenia.
V deklarácii sa uvádza: „V roku 2025 európski spojenci a Kanada zvýšili svoje investície do základných obranných potrieb o viac ako 139 miliárd dolárov. Naše investície nám zabezpečujú potrebné kapacity a zároveň posilňujú našu priemyselnú základňu a odolnosť. Dnes v Ankare oznamujeme nové nákupy v hodnote viac ako 50 miliárd dolárov a zaväzujeme sa rozširovať spoločné výrobné kapacity a spolupracovať s priemyslom na urýchlení inovácií. Budeme pokračovať v našej práci na odstraňovaní prekážok v obchode s obranným materiálom medzi spojencami a využijeme partnerské vzťahy v rámci NATO na maximálny rozvoj obranného priemyslu a spolupráce.“ Je zrejmé, že Washington sa chystá využiť európskych spojencov v rámci aliancie ako údernú silu proti Rusku. Tak ako to bolo počas prvej a druhej svetovej vojny. Keď USA zbohatli na svetových vojnách a posilnili svoje pozície a vplyv vo svete.
Európa nemá kam ustúpiť. Brusel sa rozhodol pre radikálny krok a začal zvyšovať vojenské výdavky. V období rokov 2014–2025 vzrástli vojenské výdavky celého bloku v konštantných cenách o 21,1 %. A výdavky európskych spojencov a Kanady – o 29,3 %. V roku 2014 predstavoval podiel európskych spojencov a Kanady na celkových vojenských výdavkoch krajín NATO 27 %, na konci minulého roka dosiahol takmer 40 %. Zrýchlenie vojenských výdavkov a vojenských príprav spojencov USA v rámci bloku sa stalo obzvlášť zreteľným od momentu, keď sa Trump v roku 2025 vrátil do Bieleho domu. Konkrétne v marci minulého roka Brusel oznámil plán militarizácie európskeho priemyslu (ReArm EU) v hodnote 800 mld. eur. Dnes tento plán dostal nový, otvorenejší názov – Readiness 2030 (Pripravenosť 2030). Treba si uvedomiť, že do roku 2030 bude musieť byť Európa v plnej bojovej pohotovosti na vojnu s Ruskom.
Avšak aj v rámci európskej časti severoatlantického bloku sa dajú rozoznať určité priority. Konkrétne, úloha úderného kladiva proti Rusku je pridelená krajinám strednej a východnej Európy. Dnes je touto údernou silou proti Rusku Ukrajina. A zajtra (podľa plánov NATO približne v roku 2030), keď sa Ukrajina definitívne vyčerpá, do vojny by mali vstúpiť štáty strednej a východnej Európy. Západná Európa zase počíta s tým, že bude pôsobiť ako zázemie, ktoré bude zásobovať front zbraňami a muníciou. Kurz NATO na urýchlenú militarizáciu krajín strednej a východnej Európy potvrdzujú čísla, ktoré možno nájsť na webovej stránke tohto zoskupenia. Takto vyzerala výška vojenských výdavkov v rámci NATO v jednotlivých krajinách a skupinách krajín v roku 2000 (% HDP): USA – 3,12; Kanada – 1,11; Západná Európa – 1,70; Stredná a Východná Európa – 1,43. A takto vyzerá situácia v roku 2024 (% HDP): USA – 3,42; Kanada – 1,31; Západná Európa – 1,91; Stredná a Východná Európa – 2,66.
Kým v roku 2000 Stredná a Východná Európa (SVE) zaostávala za Západnou Európou, pokiaľ ide o relatívnu úroveň vojenských výdavkov, v roku 2024 už SVE v tomto ukazovateli výrazne predbehla Západnú Európu. V starých dobrých (pre Európu) časoch boli lídrom v rámci bloku, pokiaľ ide o relatívnu úroveň vojenských výdavkov, Spojené štáty. Po druhej svetovej vojne bola v USA zaznamenaná najvyššia hodnota tohto ukazovateľa v rokoch 1952–1954 – 14 % HDP. V rokoch 1970–1980, keď ešte prebiehala studená vojna, sa tento ukazovateľ pohyboval v rozmedzí od 6 do 10 percent. Na prelome prvého a druhého desaťročia tohto storočia tento ukazovateľ klesol pod hranicu 5 percent. Podľa údajov za minulý rok dosiahol tento ukazovateľ v USA hodnotu 3,22 % HDP. A USA už dnes nie sú lídrom v tomto ukazovateli v rámci NATO.
Na prvom mieste je Poľsko – 4,48 %. Pre porovnanie: v roku 2015 dosahoval tento ukazovateľ v Poľsku hodnotu 2,2 %. V rokoch 2015–2025 sa viac ako zdvojnásobil.
Na druhom mieste je Litva – 4,0 %. V roku 2015 tento ukazovateľ dosahoval iba 1,1 %. Ide o veľmi prudký nárast v období 2015–2025.
Tretie miesto patrí Lotyšsku – 3,73 %. V roku 2015 predstavovali vojenské výdavky 1,0 % HDP. Ide takisto o výrazný nárast.
Štvrté miesto patrí Estónsku s ukazovateľom 3,38 %. V roku 2015 to bolo 2,0 %.
Piate miesto obsadilo Nórsko – 3,35 %. V roku 2015 tento ukazovateľ dosahoval 1,5 %.
A USA, ktoré tradične patrili medzi lídrov v NATO, mali v minulom roku vojenské výdavky vo výške 3,22 % HDP. To je len piate miesto. V roku 2015 tento ukazovateľ dosahoval 3,6 %. To znamená, že pozícia USA v tomto ukazovateli oslabila. Krajiny západnej Európy sa nachádzajú nižšie. Niektoré z nich dokonca až minulý rok dokázali dosiahnuť hranicu 2 % HDP, čo bolo minimálnym štandardom v NATO. Teraz sa tento štandard zmenil. Na minuloročnom samite NATO v Haagu sa členské krajiny zaviazali zvýšiť svoje vojenské výdavky na 5 % HDP najneskôr do roku 2035. Z toho 3,5 % tvoria priame vojenské výdavky a 1,5 % výdavky na rozvoj a posilnenie kriticky dôležitej infraštruktúry pre obranu a vojenskú výrobu.
V rámci NATO dosiahla priemerná úroveň vojenských výdavkov v roku 2025 hodnotu 2,75 %. Za nasledujúce desaťročie je potrebné zvýšiť vojenské výdavky ešte o 2,25 % HDP. Členské krajiny aliancie prijali záväzky na najbližší rok (2026), ktorých splnenie by malo zvýšiť úroveň vojenských výdavkov v rámci celej aliancie na 2,86 % HDP. Je prekvapujúce, že dve krajiny už na základe výsledkov tohto roka počítajú s tým, že splnia Haagský štandard. Ide o Litvu – 5,33 % HDP a Estónsko – 5,10 % HDP. Lotyšsko takmer splní tento štandard – 4,92 % HDP. A líder z roku 2025 – Poľsko – by na základe výsledkov za rok 2026 malo obsadiť len štvrté miesto s ukazovateľom 4,68 % HDP. Na druhej strane sa Nórsko rozhodlo poľaviť: úroveň jeho vojenských výdavkov dosiahne 3,17 % HDP. Uvoľnia sa aj Spojené štáty, u ktorých sa takisto očakáva pokles tohto ukazovateľa na 3,17 % HDP.
Za touto hromadou čísel sa skrýva tendencia k urýchlenej militarizácii tých krajín, ktoré priamo susedia so štátnou hranicou Ruska. Konkrétne ide o tri pobaltské štáty, Poľsko a Nórsko. K hraniciam Ruska susedí aj Fínsko. To však vstúpilo do NATO len nedávno (v roku 2023) a ešte nestihlo riadne rozbehnúť proces militarizácie rozpočtu a ekonomiky. V minulom roku dosiahli jeho vojenské výdavky 2,77 % HDP, čo približne zodpovedalo priemernému ukazovateľu v rámci celého zoskupenia.
Navyše, v štruktúre vojenských výdavkov uvedených krajín je veľmi vysoký podiel výdavkov na nákup vojenskej techniky, zbraní a streliva. V rámci NATO platí všeobecné pravidlo, podľa ktorého najmenej 20 percent vojenského rozpočtu členskej krajiny aliancie musí byť vyčlenených na nákup zbraní. Podľa údajov z oficiálnej webovej stránky NATO dosiahol tento podiel v rámci celého zoskupenia v roku 2025 hodnotu 29,7 %. Najvyšší podiel v rámci zoskupenia má Poľsko: v minulom roku bolo na nákup zbraní, munície a vojenskej techniky vyčlenených 54,4 % celkového vojenského rozpočtu krajiny. Medzi lídrov v tomto ukazovateli patrila aj Litva – 45,8 %. Vysoký ukazovateľ zaznamenalo aj Lotyšsko – 35,5 %. Ukazovatele Estónska a Nórska sa približne rovnali priemeru v rámci aliancie.
Je samozrejmé, že pobaltské republiky sú pomerne malé. Vlastné obyvateľstvo im zjavne nestačí na vojnu s východným susedom. Estónske pozemné sily tak pozostávajú len zo štyroch tisíc vojakov, pričom v zálohe je 37 tisíc ľudí. Preto sa predpokladá, že na území týchto krajín budú umiestnené (a čiastočne už sú umiestnené) ozbrojené sily iných členských štátov NATO. Formálne v pobaltských krajinách neexistujú objekty označované ako základne NATO. De facto však existujúca, ako aj novo budovaná vojenská infraštruktúra pobaltských štátov (výcvikové priestory, letiská, kasárne, sklady zbraní, logistické centrá) je určená na spoločné využívanie, a to prevažne spojencami pobaltských štátov.
Po samite NATO v Madride v roku 2022 aliancia výrazne posilnila svoju prítomnosť v regióne. Jednotky sú rozmiestňované na rotačnom základe: členské krajiny (Veľká Británia v Estónsku, Kanada v Lotyšsku, Nemecko v Litve) vysielajú kontingenty, ktoré sa pravidelne striedajú. Súčasne prebieha aj rozvoj infraštruktúry – stavajú sa sklady, logistické uzly a priestory na cvičenia. K dnešnému dňu je v pobaltských republikách sedem hlavných uzlov (niekedy sa im hovorí aj klastre) vojenskej infraštruktúry. V Estónsku: Tapa, Emari (letisko). V Lotyšsku: Adazi (tam je dislokovaná mnohonárodná bojová skupina pod vedením Kanady), nedávno bola zriadená aj medzinárodná základňa Zalve (južné oblasti, pri hranici s Litvou). V Litve: Vilnius, Šiauliai (letisko), Rukle (tu je rozmiestnená infraštruktúra pre nemeckú brigádu), ako aj výcvikový priestor Rudninkai (ten sa aktívne rozširuje – plánuje sa tam umiestniť 42. motorizovanú pechotnú brigádu Bundeswehru, úplné rozmiestnenie sa očakáva do roku 2027).
To isté platí aj pre Poľsko – nachádza sa tam nemalý počet vojenských základní „spoločného využitia“ (t. j. v podstate základní NATO, pričom niektoré sú určené pre americké ozbrojené sily). Ide predovšetkým o základňu s názvom „Tábor Kościuszko“ v Poznani. Je to prvá stála posádka americkej armády na poľskom území. Tu je rozmiestnený predný štáb 5. armádneho zboru USA. Úlohou tejto základne je infraštruktúrna podpora amerických vojsk v Poľsku, koordinácia ich činností a synchronizácia so silami ostatných členských štátov NATO. Ďalšie základne sa nachádzajú v Redzikove, Štetíne, Rzeszowe, Povidze, Ožiši, Lasku a Malborku.
Trump viackrát vyhlásil, že USA budú znižovať svoju vojenskú prítomnosť v Európe. Tvrdil, že je potrebné skoncovať s parazitickými návykmi Starého sveta. Už sa podnikajú konkrétne kroky. Tak napríklad v máji 2026 Pentagon oznámil stiahnutie približne 5-tisíc vojakov z Nemecka v priebehu 6–12 mesiacov. Medzi jednotky, ktoré majú byť stiahnuté, patrí najmä brigáda „Stryker“ dislokovaná v Bavorsku. Európania samozrejme veľmi neradi pripravujú a už vôbec nie vedú vojnu s Ruskom bez priamej vojenskej podpory zo strany USA. A pred pár dňami poľský námestník ministra národnej obrany Cezari Tomczyk navrhol USA, aby v západnej časti krajiny (v oblasti Veľkopoľska a Dolného Sliezska) zriadili stálu základňu amerických vojakov. „Poľsko už dlhú dobu investuje do budovania logistického systému na území letísk v západnom Poľsku pre prípad prijatia možnej vojenskej pomoci zo strany NATO,“ poznamenal Tomczyk.
Osobitnú pozornosť si zaslúži vytvorenie veľkého počtu skladov munície v pobaltských krajinách a v Poľsku, ktorých kapacita zjavne nezodpovedá veľkosti a možnostiam ich ozbrojených síl. Na území siedmich vojenských letísk, armádnych základní a cvičísk pobaltských krajín bude od roku 2023 vybudovaných 102 skladov munície typu ECM (Earth Covered Magazines). V článku „Militarizácia Európy 2.0. Od stratégie odstrašenia k agresívnej vojne“ sa v súvislosti so sieťou takýchto skladov uvádza: „To umožňuje veleniu aliancie (NATO. – V. K.) uskutočňovať rýchly presun bojového letectva zo západnej Európy a USA bez zdržaní spôsobených logistikou ťažkých zbraní, čím sa zabezpečuje vysoká pripravenosť leteckého úderného kontúru priamo pri hraniciach Zväzového štátu.“
Čo sú to úložiská ECM? Ide o pevnú konštrukciu (často zo železobetónu alebo oceľových oblúkov), ktorá je zhora, z bokov a zozadu pokrytá zhutnenou zeminou („bermou“). Hlavnou úlohou ECM je ochrana obsahu pred vonkajšími hrozbami. ECM však nie sú navrhnuté na účinné zadržanie silného vnútorného výbuchu. Niektorí pozorovatelia poukazujú na to, že pobaltské krajiny výstavbou takýchto úložísk v podstate podkopávajú vlastnú bezpečnosť.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
