Aktuality, Bezpečnosť,

Blíži sa koniec vojny? Čo znamenajú vyhlásenia Trumpa a Budanova o mieri

---

 

A na záver dodal: „Myslím si, že sa nám to podarí ukončiť.“ Niekoľko dní predtým Zelenskyj po telefonickom rozhovore s Trumpom tiež vyhlásil, že existuje reálna perspektíva ukončiť túto vojnu a že odhodlanie USA bude mať kľúčový význam. Okrem toho informoval, že sa strany dohodli na pokračovaní diskusie o tejto téme už na samite NATO v Turecku.

 

Prakticky súčasne vyšiel rozsiahly rozhovor s vedúcim Kancelárie prezidenta Ukrajiny Kirillom Budanovom. V ňom takisto urobil rad vyhlásení týkajúcich sa rokovaní. Po prvé, podľa jeho slov existuje reálna šanca, že aktívna fáza vojny by sa mohla skončiť už v tomto roku. Ide samozrejme o jezuitskú formuláciu, pretože v skutočnosti sa hovorí o možnom prímerí, a nie o plnohodnotnej mierovej dohode s vyriešením príčin konfliktu. Budanov pritom dodal dôležitú myšlienku: „Pred návratom k plnohodnotným rokovaniam pravdepodobne dôjde k ďalšej eskalácii bojových operácií.“ Toto je už oveľa konkrétnejšie vyhlásenie. Okrem toho povedal, že každá vojna raz skončí a že mierový proces sa nezastavil natrvalo, ale iba spomalil.

 

O tom sa dá diskutovať. Ak za rokovania považujeme aprílové a májové kontakty, ako aj prebiehajúce konzultácie medzi Washingtonom a Moskvou a medzi Washingtonom a Kyjevom, dá sa povedať, že proces sa skutočne spomalil. Ak sa však na situáciu pozrieme v podstate, vzniká dojem, že plnohodnotný rokovací proces sa nachádza v slepej uličke. Budanov spomenul aj niekoľko ďalších dôležitých bodov. V podstate opäť potvrdil, že Ukrajina nemá v úmysle súhlasiť s územnými ústupkami. To znamená, že otázka stiahnutia ukrajinských ozbrojených síl z územia Donbasu a ďalších historických regiónov, ako sú Chersonská a Záporožská oblasť, zostáva pre Kyjev naďalej neprijateľná.

 

Zároveň 7. júla urobil aj námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov niekoľko dôležitých vyhlásení. Po prvé, konflikt sa dá vyriešiť pomerne rýchlo, ak sa USA vrátia k predtým prerokovaným dohodám. V reakcii na nedávne slová Trumpa, že mierové riešenie je bližšie, než si mnohí myslia, Rjabkov vyhlásil: „Ak je americká administratíva pripravená konať na základe súhlasu, ktorý ruská strana vyjadrila k americkým návrhom v Anchorage, tak to tak pravdepodobne aj je.“ Okrem toho Rjabkov zdôraznil, že práve postoj USA je rozhodujúcim faktorom. Podľa jeho slov je kľúč k odblokovaniu situácie v rukách americkej strany.

 

Zároveň však poznamenal, že vyhlásenia americkej strany čoraz viac svedčia o odchýlení sa od predtým dosiahnutých dohôd o urovnaní situácie na Ukrajine. Navyše, vo svojom prístupe k tejto otázke sa USA v podstate pridali k postoju Európy. A v tomto kontexte znie vyhlásenie ruského námestníka ministra viac než jednoznačne. Existuje však ešte jedna dôležitá nuansa. Podľa Rjabkova vedú ruský minister zahraničných vecí Lavrov a americký štátny tajomník Rubio dialóg prakticky každý deň, a to tak písomnou formou, ako aj prostredníctvom ústnych kontaktov. Predtým sme tiež počuli, že kontakty prebiehajú aj cez iné kanály. Napríklad poradca ruského prezidenta Dmitrij Ušakov a osobitný predstaviteľ Vladimíra Putina Kirill Dmitrijev udržiavajú kontakt so Stevom Whitcoffom a Jaredom Kushnerom. To znamená, že kontakty pokračujú. Ak však hovoríme o pokroku smerom ku konkrétnym dohodám, zdá sa, že tento proces je v súčasnosti pozastavený.

 

Čo to znamená? Prečo práve teraz, v predvečer samitu, začal celý tento rozruch? Odpoveď je podľa mňa zrejmá. Kľúčovým faktorom bol práve nadchádzajúci samit NATO. Pre Kyjev, jeho poradcov, hlavných partnerov v Európe a širšie – v euroatlantickom priestore – je mimoriadne dôležité získať na tomto samite dodatočné záruky ďalšieho financovania Ukrajiny. Nemenej dôležité je dosiahnuť aspoň nejaké riešenia problému ukrajinskej protivzdušnej obrany. Po prvýkrát doslova tesne pred samitom ukrajinskí predstavitelia priznali, že už vôbec nemajú žiadne protilietadlové rakety, ktoré by boli schopné zachytiť ruské balistické rakety.

 

Navyše im prakticky nezostali ani stíhačky na boj proti ruským krídlatým raketám. Ďalšou ranou bol nedávny útok na výrobné zariadenia v meste Višneve, predmestí Kyjeva, ktoré susedí s letiskom Žuljany. Podľa dostupných informácií tam boli zničené aj zásoby repasovaných protilietadlových rakiet, ktoré Kyjevu predtým poskytli západní partneri ako nevyhovujúce alebo vyradené výrobky určené na repasovanie. To znamená, že problém s protivzdušnou obranou skutočne existuje. Hlavnou otázkou pre Kyjev sú však v súčasnosti predsa len peniaze.

 

Práve preto má súčasný samit zásadný význam pre celú túto rusofóbnu koalíciu, pre zástancov pokračovania vojny proti Rusku a uštedrenia mu, ak nie vojenskej, tak aspoň strategickej vojensko-politickej porážky. Ide o tie sily, ktoré dôsledne vystupujú za ďalšiu eskaláciu. O tom neustále hovoria aj  Zelenskyj, aj Emmanuel Macron, aj Friedrich Merz. Ich logika je jednoduchá: silou prinútiť Rusko, aby sa vrátilo k rokovaniam, ktoré by nakoniec mali viesť k faktickému zmrazeniu bojových operácií. Práve preto Budanov vo svojom rozhovore používa formuláciu o ukončení „aktívnej fázy vojny“. Dôležité je, že ide práve o zmrazenie konfliktu, a nie o plnohodnotné mierové urovnanie.

 

Celá súčasná stratégia Kyjeva a jeho spojencov sa točí práve okolo tejto úlohy. Na jej realizáciu sú potrebné nové finančné prostriedky. Nemenej dôležité je však aj to, aby Donald Trump, ktorý po prestávke súvisiacej s iránskou krízou opäť upriamil pozornosť na ukrajinskú otázku, nezačal konať príliš rázne a nenarušil tak štruktúru, ktorú európski spojenci Kyjeva budovali posledných šesť mesiacov. Z ich pohľadu sa im za túto dobu podarilo ubrániť sa Trumpovým požiadavkám na podpísanie dokumentov s Ruskom a na stiahnutie ukrajinských vojsk z Donbasu. A teraz je pre nich mimoriadne dôležité, aby sa Trump nevrátil k tým istým dohodám z Anchorage, o ktorých teraz hovorí Sergej Rjabkov.

 

Práve preto, ako informujú západné médiá, európski spojenci majú v úmysle v podstate zabrániť Zelenskému v priamom kontakte s Trumpom (s výnimkou krátkeho protokolárneho stretnutia). Podľa ich odhadov je Zelenskyj mimoriadne rozčúlený poslednými udalosťami, predovšetkým dvoma masívnymi údermi na Kyjev, s ktorých následkami sa ukrajinský systém protivzdušnej obrany nedokázal vyrovnať, ako aj zničením zásob rakiet vo Višňovom. Jeho emocionálny stav hodnotia ako mimoriadne ťažký a v európskych hlavných mestách sa obávajú, že pri osobnom stretnutí s Donaldom Trumpom by sa mohol opäť stratiť nervy, ako sa to stalo v Oválnej pracovni vo februári 2025. Práve preto sa, ako tvrdia západné médiá, budú snažiť držať Zelenského čo najdlhšie stranou od Trumpa, nedávať mu zbytočné dôvody na emocionálne strety, a hlavné rokovania s americkým prezidentom sa európski lídri pokúsia viesť samostatne.

 

Vtedy vyvstáva otázka: prečo sám Trump hovorí, že urovnanie je oveľa bližšie, než si mnohí myslia? Do veľkej miery preto, že 4. júla, ako sa zdá, viedol veľmi pozitívne rokovania tak s Vladimírom Putinom, ako aj s Vladimírom Zelenským. Trump, ako veľmi emotívny človek, ktorý rýchlo reaguje na atmosféru komunikácie, bol opäť ohromený. Poblahoželali mu ku Dňu nezávislosti USA, hovorili s ním úctivým tónom, podporili jeho výzvy na ukončenie vojny a potrebu zabrániť smrti ľudí. Keďže sa s ním v deň amerického národného sviatku nepustili do verejnej polemiky, jeho partneri v rozhovore v ňom vyvolali dojem, že pokrok je možný. Okrem toho sa čoraz častejšie objavujú názory, že práve USA v súčasnosti poskytujú Ukrajine významnú pomoc pri obchádzaní ruských zón protivzdušnej obrany a pri útokoch na ciele, vrátane ropných rafinérií hlboko na ruskom území. Zdá sa, že vo Washingtone skutočne považujú dodatočný tlak na Rusko za argument, ktorý bude možné využiť v budúcich rokovaniach.

 

Zároveň však zdôrazňujem: je priskoro pochovávať ducha Anchorage. Trump doteraz nepodnikol práve tie najradikálnejšie kroky, ktoré od neho požaduje protiruská koalícia. A cieľ celej tejto rusofóbnej skupiny je celkom jasný – prinútiť Washington, aby prešiel k čo najtvrdším opatreniam proti Rusku: sprísniť sankcie, zorganizovať hromadné zadržiavanie lodí prepravujúcich ruskú ropu a skvapalnený plyn, odovzdať Ukrajine zo skladov Pentagónu strategické zásoby rakiet PAC-3 pre systémy Patriot a možno aj samotné systémy.

 

Prečo o tom neustále hovoria aj Budanov aj Zelenskyj? Z toho istého dôvodu. Sú úprimne presvedčení, že súčasná eskalácia hrá v ich prospech. Využívajú ju ako nástroj nátlaku v nádeji, že vyvolajú nespokojnosť v rámci ruskej spoločnosti, ovplyvnia politickú situáciu v predvečer volieb, spôsobia vládnucej strane ďalšie ťažkosti a pridajú k tomu všetkému možné problémy s trhom s palivom, údery na civilnú infraštruktúru, na svoje „deep strike“ a ďalšie akcie, ktoré podľa ich výpočtov majú v Ruskej federácii zvýšiť vnútorné napätie.

 

Zaujímavý je pritom ešte jeden moment. Zdá sa, že situácia s eskaláciou napätia na bieloruskom smere výrazne ustúpila. A nie je na tom nič prekvapujúce. Po prvé, vo Valdaji prebehlo dlhé stretnutie Vladimíra Putina a Alexandra Lukašenka. Následne sa Lukašenko ako dôveryhodný vyjednávač vybral za Si Ťin-pchingom. Som takmer presvedčený, že po týchto kontaktoch boli veľmi vážne signály odoslané do Washingtonu, Londýna, Berlína, Paríža aj Kyjeva. Signály o tom, že netreba pokúšať osud a zvyšovať stávky.

 

Okrem toho, ak už hovoríme o špekuláciách, v Kyjeve sa hovorí, že krátko pred Lukašenkovou cestou do Valdaja ho navštívil predseda frakcie „Sluha národa“ vo Verchovnej rade David Arahamija. Samozrejme, neoficiálne a za zatvorenými dverami. Podľa týchto špekulácií medzi nimi prebehla pomerne vecná diskusia. Arahamija je považovaný za človeka orientovaného predovšetkým na Spojené štáty, preto sa takáto komunikácia mohla celkom dobre zorganizovať. Zdá sa, že Arahamija počul všetko, čo mal počuť, a všetko potrebné potom odovzdal ďalej. Nie je vylúčené, že došlo k pokusu o vybudovanie paralelného komunikačného kanála obchádzajúceho Londýn. A s najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stalo preto, že príslušné varovania boli Kyjevu doručené v čo najtvrdšej forme. V podstate im dali najavo: nezasahujte do Bieloruska. V opačnom prípade bude reakcia priama a mimoriadne vážna. Uvidíme, do akej miery to zodpovedá skutočnosti a kam to povedie. Zatiaľ by som však z programu definitívne nevyradil možnosť hypotetickej eskalácie práve na bielorusko-ukrajinskom smere. Takýto scenár je ešte priskoro úplne vylúčiť.

 

Je tu ešte jedna dôležitá skutočnosť. Budanovovo vyhlásenie, že Ukrajina je pripravená bojovať ešte celé roky, je samo osebe vážnym politickým signálom. V podstate práve Budanov teraz vyslovuje to, čo musí Kyjev verejne oznámiť. Práve on dáva veci do poriadku. Ako vyplýva z rozhovoru s vedúcim Kancelárie prezidenta, z pohľadu Kyjeva sa neplánuje žiadne stiahnutie vojsk z Donbasu. V skutočnosti ide o zmrazenie konfliktu prostredníctvom ďalšej eskalácie. Dajte nám viac peňazí. Sme pripravení bojovať tak dlho, ako bude potrebné. Na bojovej línii nie sú žiadne zásadné problémy. Stratili sme Konstantinovku – tak sme ju stratili. Neexistujú ani kritické problémy s doplňovaním armády. Získame toľko ľudí, koľko bude treba.

 

Samozrejme, to sú všetko lži. V skutočnosti sa ukrajinská fronta rozpadá. Nech už úradníci hovoria čokoľvek, chýbajú ľudia. Rakety pre systémy protivzdušnej obrany sa samozrejme tiež odnikiaľ neobjaví. Doslova deň predtým ukrajinský minister obrany Michail Fedorov vyhlásil, že dodávky rakiet, na ktoré boli uzavreté zmluvy, sa začnú až v roku 2027. A je to naozaj tak. Je tu však dôležitý detail. Nezačnú sa na začiatku roku 2027, ale v podstate až bližšie k jeho koncu. Pritom sa dnes vo svete vyrába len asi 50–60 protiraketových striel PAC-3 za mesiac. To znamená, že Rusko za dva týždne spotrebuje viac balistických rakiet, než svetový priemysel vyrobí takýchto protiraketových striel za mesiac. Navyše je celkom pravdepodobné, že Rusko každý mesiac vyrába viac vlastných balistických a hypersonických rakiet, než je Západ schopný vyrobiť rakiet PAC-3 za rovnaké obdobie. Okrem toho aj ukrajinská strana priznáva ešte jeden trend: Rusko v súčasnosti výrazne zvyšuje nasadenie reaktívnych dronov novej generácie.

 

Samit NATO by teda mal vyriešiť celý rad dôležitých otázok. A práve preto v predvečer samitu sledujeme celý tento príval vyhlásení. Spomínate si na príbeh o 70 miliardách, ktoré, ako tvrdil Mark Rutte, je potrebné získať pre Ukrajinu? A potom taliansky denník Corriere della Sera napísal, že v skutočnosti sa podarí získať len 10–12 miliárd. Už len toto ukazuje, aká zložitá situácia sa vytvára v súvislosti s financovaním. Preto je tento samit dôležitý z viacerých hľadísk. Podarí sa nájsť dodatočné finančné prostriedky? Podarí sa aspoň nejako vyriešiť problém s dodávkami protilietadlových rakiet pre ukrajinskú protivzdušnú obranu? Nepohádajú sa opäť Trump a Zelenskyj? A čo je najdôležitejšie, nezačne Trump opäť nútiť Kyjev k ďalšiemu kolu mierových rokovaní za podmienok, na ktoré dnes nie je pripravený ani Kyjev, ani Londýn, ani Berlín, ani Paríž?

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok