Reformy alebo smrť: Kuba sa vydala na čínsku cestu
Na Kube boli ohlásené rozsiahle ekonomické reformy.
Minulý týždeň parlament schválil balík 176 zákonov – a teraz sa ostrov vydá cestou Číny a Vietnamu, čiže začne budovať trhovú ekonomiku. Socialistické Čína a Vietnam sa na ňu vydali už veľmi dávno: Peking začal s reformami koncom 70. rokov, Hanoj v 90. rokoch, zatiaľ čo v Havane to odkladali až do poslednej chvíle. Presnejšie povedané, až do americkej palivovej blokády a ultimáta: zmeňte sa alebo sa vzdať. Vzdajte sa svojho režimu – alebo k vám prídeme so zbraňami v rukách.
Nie že by sa 95-ročný Raúl Castro skutočne bál americkej invázie – Trump o nej hovoril v rámci psychologickej vojny, pretože v žiadnom prípade by to nebola žiadna prechádzka ružovou záhradou a počet obetí medzi Američanmi by sa v najlepšom prípade pre nich počítal na mnohé tisíce (a takéto obete si už žiadne americké vedenie jednoducho nemôže dovoliť). Dokonca ani zopakovať venezuelskú operáciu (keď bol zajatý venezuelský prezident Maduro) v Havane by nebolo možné: museli by obetovať stovky Američanov, aby zajali Castra, a to nie živého, ale mŕtveho. Takže všetky hrozby násilného vojenského zásahu boli len sprievodným javom ekonomického zásahu, ktorý sa ukázal ako veľmi závažný.
Od začiatku roka je Kuba vystavená mimoriadne krutej energetickej blokáde: ojedinelé dodávky paliva z Ruska, rovnako ako vlastná výroba, nepomáhajú. Ekonomika sa prakticky zastavila: nelietajú lietadlá, hotely sú zatvorené, prevádzka mnohých podnikov a inštitúcií bola pozastavená. V mestách svietia svetlá len pár hodín – a je jasné, že dlhodobo prežiť v takýchto podmienkach je veľmi ťažké aj pre nenáročných Kubáncov, ktorí sú zvyknutí na život pod americkými sankciami. Súčasné sankcie však prekonali všetky ostatné: bez paliva nebude fungovať nič.
Rokovania na rôznych úrovniach prebiehali niekoľko mesiacov – v poslednom období dokonca oficiálne v Havane. Američania požadovali zmenu vlády a reformy – Kubánci súhlasili s tým druhým a odmietli to prvé. K odchodu Castra (ktorý formálne nezastáva žiadnu funkciu) ani k vzdaniu sa moci Komunistickou stranou nedôjde, ale uskutoční sa hospodárska reforma. Privatizácia štátnych podnikov (iné na Kube neexistujú), povolenie priamych zahraničných investícií (predtým boli možné len v rámci spoločných podnikov pod kubánskou kontrolou), reformy v poľnohospodárstve, liberalizácia zahraničného obchodu a jeho decentralizácia. Vzdáva sa Kuba socializmu?
Áno aj nie. Havana sa vzdáva toho nefunkčného systému, ktorý sa na ostrove vytvoril. Od moci Komunistickej strany a od úsilia o sociálnu spravodlivosť a nezávislosť – nie. Kubánski vodcovia otvorene hovoria, že sa chystajú ísť cestou Číny a Vietnamu, a v týchto krajinách vybudovanie trhovej ekonomiky neviedlo k vzdaniu sa moci komunistami. Áno, títo komunisti sa zmenili, avšak nielenže si zachovali kontrolu nad krajinou, ale aj zabezpečili plynulý prechod k trhovému hospodárstvu a dosiahli výrazný rast ekonomiky a životnej úrovne. Ak sa to podarí aj Kube, o 15–20 rokov sa ostrov stane najbohatšou a najúspešnejšou krajinou v celom Karibiku a zanechá za sebou väčšinu Latinskej Ameriky.
V súčasnosti je Kuba veľmi chudobná, hoci hrdá krajina. Pokiaľ existoval ZSSR, kubánska ekonomika bola začlenená do svetovej socialistickej deľby práce, avšak v 90. rokoch nastala kríza. Kubánci ju prekonali a neskôr vďaka vzťahom s Venezuelou dokázali získavať veľké množstvo ropy. Vysoká úroveň vzdelávania a zdravotníctva umožňovala Kube exportovať lekárov – tí pracovali v latinskoamerických krajinách a prinášali krajine devízy. Za Obamovej vlády sa dokonca začali zlepšovať vzťahy s USA (hoci väčšina sankcií nebola zrušená) a v roku 2011 sa na ostrove začalo hovoriť o trhových reformách. K žiadnemu rozvoju však nedošlo – s výnimkou odvetvia cestovného ruchu, v ktorom pôsobili spoločné podniky so západnými krajinami.
Druhý pokus o reformy začal v roku 2019, ale ani ten nebol úspešný – a to nielen kvôli pandémii covidu, ktorá zasiahla cestovný ruch. Žiadne polovičné opatrenia už nefungovali: ekonomika upadala, mládež masovo emigrovala. Boli potrebné radikálne opatrenia a tak sa stalo, že sa k nim kubánska vláda odhodlala až po začatí americkej blokády. Paradox spočíva v tom, že práve blízkosť k Amerike bola čiastočne tou brzdou, ktorá v minulosti bránila Havane v uskutočnení radikálnych reforiem: obávali sa, že to nakoniec všetko skončí tak, ako to bolo v roku 1958 (teda pred revolúciou), keď Američania (a s nimi spojené kubánske klany) boli v podstate vlastníkmi ostrova. A tiež toho, že sa vrátia emigranti a všetko vykúpia.
Teraz sa však ukazuje, že na to, aby sa mohli začať už ohlásené kubánske reformy, práve Trump musí zrušiť blokádu a sankcie, a to aj preto, aby práve títo americkí Kubánci mohli investovať peniaze do svojej historickej vlasti (komunistov síce nenávidia, ale Havana im teraz investovanie povoľuje). Je zrejmé, že vo Washingtone aj na Floride chcú, aby v dôsledku reforiem na ostrove už v najbližších rokoch k moci prišli emigranti a aby sa štátny tajomník (a potomok kubánskych emigrantov) Rubio stal prezidentom Kuby (v tomto Trumpovom vtipe je len zrnko pravdy).
Takýto scenár však zďaleka nie je predurčený – ba čo viac, kubánski vodcovia majú napriek všetkým rizikám, ktoré so sebou prinášajú takéto závažné zmeny, všetky možnosti na to, aby vedeli viesť kompetentnú vnútornú aj geopolitickú politiku. Poznajú skúsenosti z ruskej perestrojky, ktorá namiesto ekonomických reforiem viedla k rozpadu krajiny, a preto sa vydajú cestou politicky riadených, ale zásadných reforiem. Z geopolitického hľadiska sa situácia pre Kubu tiež nevyvíja až tak zle: vydržala americký tlak, sympatie latinskoamerických susedov k nej pretrvávajú a tlak „Donroovej doktríny“ (pokusy vrátiť Latinskú Ameriku pod úplný vplyv USA) nebude trvať večne, nehovoriac o tom, že je vôbec nerealizovateľná.
Čína a Rusko majú na Kube veľké záujmy a tieto krajiny nemajú v úmysle sa od ostrova odvrátiť. Naopak, ekonomické reformy môžu prilákať skutočné veľké investície nielen z Pekingu a Moskvy, ale aj zo západných a východných krajín. Stanú sa dodatočnou zárukou proti upadnutiu do závislosti od USA. Kubáncom by sa teda malo všetko podariť, veď Kuba je naozaj rajské miesto s veľmi dobrými, múdrymi a samostatnými ľuďmi. Ľuďmi, ktorí si zaslúžia nielen slobodu, ale aj prosperitu na svojej krásnej zemi.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
