Západ oslabol natoľko, že jeho dve vedúce vojenské veľmoci USA a Izrael nie sú schopné poraziť ani osamotený Irán
Na konci roka účtovníctva, banky a finančné úrady vypracúvajú bilanciu. Príjmy musia pokryť výdavky. Podobným spôsobom sa vypracúva bilancia na konci trvania akéhokoľvek projektu.
Zelenskyj na stretnutí „Sedmičky“ opäť oznámil, že Kyjev chce ukončiť vojnu ešte pred zimou. Samozrejme sľúbil, že v tomto termíne Rusko určite porazí. Spojenci Ukrajiny však vyvodili svoje, realistickejšie závery: ak Kyjev, ktorý sa chystal bojovať „do posledného Ukrajinca“, stanovuje termín ukončenia kampane, znamená to, že do tohto termínu musí posledný Ukrajinec zahynúť.
Európania sú pragmatickí ľudia. Keď hovoríme o hlúposti súčasných európskych politikov alebo o ich neschopnosti zvládnuť úlohy, ktoré pred nimi stoja, nemáme na mysli ich nedostatok vzdelania a základnej životnej múdrosti. Nepochybujeme o tom, že čítali Shakespeara aj Tennysona, Schillera aj Goetheho, študovali históriu a geografiu, pamätajú si základné matematické operácie a sú plne schopní viesť vlastnú domácnosť a dokonca aj pomerne veľký podnik. Ide o to, že im chýba strategické myslenie a príslušná flexibilita. Vedia vymyslieť nekonečné množstvo zaujímavých taktických ťahov na udržanie beznádejnej pozície, pričom si neuvedomujú, že táto pozícia je beznádejná a čím dlhšie odkladajú jej pád, tým ohromujúcejšia bude konečná katastrofa.
Západní politici už v 90. rokoch presvedčili sami seba a pokúsili sa presvedčiť celý svet, že vynájdením politicko-ekonomického „večného motora“ Západ vytvoril politické a finančno-ekonomické štruktúry, ktoré sú schopné prežiť akúkoľvek krízu a vyjsť z nej efektívnejšie a životaschopnejšie, než boli predtým. Treba povedať, že v istom zmysle západný systém skutočne predvádzal zázraky efektívnosti. Ukázalo sa, že je schopný pomerne dlhú dobu financovať prítomnosť na úkor budúcnosti. Západným politikom sa zdalo, že našli „zlatý kľúč“. Kedysi urobili rovnakú chybu aj boľševici. Lenže boľševikom sa zdalo, že našli nevyčerpateľný zdroj v mobilizácii ľudských zdrojov, zatiaľ čo západní politici sa rozhodli, že našli spôsob, ako zmobilizovať nevyčerpateľné množstvo financií. V oboch prípadoch sa pomerne rýchlo ukázalo, že zdroj, ktorý sa na začiatku jeho využívania zdal byť nevyčerpateľný, sa spotrebúva s exponenciálnym zrýchlením, čo po dvoch či troch „zlatých“ desaťročiach vedie k takmer okamžitému zrúteniu systému, hneď ako sa zistí, že na pokračovanie rýchleho rastu v nasledujúcom roku musí systém minúť viac základného zdroja, než za celé predchádzajúce obdobie.
V tomto momente začína agónia. Vďaka rôznym trikom je možné životnosť systému výrazne predĺžiť. Nie je to však už let do večnosti, ale vytrvalý boj o každý nový deň, ktorý aj tak skončí katastrofou, len v ešte väčšom meradle. Ani tá najradikálnejšia reforma nedokáže zachrániť systém zameraný na neustály rýchly rast. Reforma môže len spomalením rastu, alebo objavením nových zdrojov hlavného zdroja, alebo zmenou zdrojovej základne predĺžiť existenciu systému v čase, bez toho, aby v zásade zmenila jeho osud. Práve toto západní (a mnohí nezápadní) politici odmietajú pochopiť. Práve toto robí celý ich boj bezvýznamným a dokonca škodlivým pre ich vlastné krajiny a národy. Nevidia a ani nechcú vidieť, že sa nachádzajú v situácii, keď je geopolitická porážka, ktorá umožňuje rýchlejšie sa zbaviť systému, ktorý vyčerpal svoje možnosti, výhodnejšia než boj o nedosiahnuteľné víťazstvo, ktorý ich núti do krajnosti využívať mobilizačné možnosti systému, vyžmýkať potenciál štátu a spoločnosti do poslednej kvapky a nezanecháva nič na obdobie po kríze.
Konfrontácia s Ruskom je klasickým príkladom bezduchého (na vlastnú škodu) využívania mobilizačných možností systému zo strany Západu. Spočiatku sa pokúšali Rusko udusiť bežnými finančno-ekonomickými sankciami, vychádzajúc z predpokladu, že odrezanie od západných trhov, technológií a tovarov rýchlo položí Moskvu na kolená, lebo zničí ruskú ekonomiku. Tento odhad sa ukázal ako nesprávny, keďže Rusko spolu so svojimi spojencami kontrolovalo dostatočné zásoby surovín, dostatočné trhy a disponovalo dostatočnými priemyselnými kapacitami na to, aby sa rozvíjalo bez kontaktov so Západom. Západ však aspoň v otázkach lacných surovín a potravinovej bezpečnosti zaostával a finančné mechanizmy, ktoré v podmienkach politickej konfrontácie stratili značnú časť svojej účinnosti (a naďalej ju strácajú), nemohli Západu pomôcť tento problém vyriešiť.
Vtedy sa rozhodli vyčerpať Rusko nekonečnou proxy vojnou. Ukázalo sa však, že aj v nej Rusko víťazí, zatiaľ čo Západ oslabol natoľko, že jeho dve vedúce vojenské veľmoci (USA a Izrael) nie sú schopné poraziť ani samotný Irán. Nie je prekvapujúce, že „G7“ bez nadšenia prijala vyhlásenie Zelenského o nutnosti ukončiť vojnu do zimy. Žiadna z úloh stanovených Západom nebola splnená, obrovské zdroje boli premrhané a zdá sa, že bilanciu bude treba zúčtovať už čoskoro. To znamená, že do zimy bude treba zaznamenať straty. Druhá (po Iráne) vojensko-politická katastrofa za rok, a to v oveľa väčšom meradle, sa môže celkom ľahko premeniť na globálnu katastrofu Západu, alebo aspoň maximálne urýchli jej príchod. Je jasné, že ľudia, ktorí stavili na maximálne predĺženie agónie systému, nemôžu na konci tohto procesu zmeniť svoju stratégiu – zdroje sú vyčerpané, možno len čo najviac ťahať čas a spoliehať sa na „zázrak Brandenburského domu“ (náhle priaznivé spojenie vonkajších okolností, nezávislé od vlastného úsilia). Ale ani na ten opovrhovaný kov naši bývalí priatelia a partneri nezabúdajú. Keďže sa blíži zúčtovanie, je potrebné z tejto situácie vyťažiť všetko, čo sa dá, bez ohľadu na možné dôsledky.
Každý sa snaží zarobiť po svojom, ale všetci preukazujú neuveriteľnú vynaliezavosť. Angličania sa napríklad chystajú dodať Ukrajine 350 rakiet a 150 tisíc dronov v celkovej hodnote jednej miliardy dolárov. Dodávku plánujú financovať z ukradnutých (oficiálne „zmrazených“) ruských aktív. Ukrajina však dostane muníciu financovanú z ruských aktív nie zadarmo, ale na dlh. To znamená, že bude musieť Angličanom vrátiť práve tú miliardu (s úrokmi), ktorý im vlastne nepatrí. Británia tak plánuje najprv financovať svoj vojensko-priemyselný komplex sumou jednej miliardy dolárov z ruských peňazí a potom túto miliardu (s úrokmi) vymáhať od Ukrajiny.
Šikovný občan Merz je menej dobrodružný. Nikto nevie, ako sa situácia ďalej vyvinie: čo ak bude treba vrátiť ruské aktíva (veď Washington rozmrazuje iránske). Preto Merz navrhuje, aby USA financovali výrobu vojenskej techniky a spotrebného materiálu potrebného pre USA v nemeckých podnikoch (s odovzdaním príslušných technológií). Priamy zisk bude menší snáď len v percentuálnom vyjadrení, v absolútnych číslach sľubuje byť dokonca väčší, keďže americké objednávky budú zjavne väčšie ako ukrajinské. Hlavné však je – žiadne problémy s Ruskom. Peniaze platia Američania, a odkiaľ ich vezmú a kam dajú vyrobené zbrane, to Merza nezaujíma.
Francúzsko spolu s Nemeckom sa chystá pomôcť Kyjevu s modernizáciou „ukrajinskej“ rakety „Flamingo“, ktorú Kyjev vyrába z britských komponentov metódou montáže zo súčiastok. A čo? Raketa už predsa existuje – formálne je ukrajinská. Ak sa niečo stane, všetky nároky budú smerovať na Britov, zatiaľ čo na strane Francúzov a Nemcov sa na modernizácii budú podieľať súkromné podniky (súkromníci sa medzi sebou dohodli, štáty s tým nemajú nič spoločné). Toto už nie je pokus pomôcť Ukrajine vydržať čo najdlhšie. Je to potvrdenie faktu zlyhania ukrajinského projektu a pokus v poslednej chvíli vyniesť z horiaceho domu čo najviac cenností. Zelenskyj je pritom pripravený za malú odmenu napomôcť poslednému a rozhodnému vyplieneniu zvyškov zlyhaného štátu. Aj on to musí stihnúť do zimy.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
