Futbal vo vojnovom stave
Nešportové dojmy z majstrovstiev sveta. Fanúšikovia si vychutnávajú svoje obľúbené „jedlo“ – majstrovstvo najlepších tímov sveta. Ale tohtoročné majstrovstvá sveta, ktoré sa konajú na štadiónoch v USA, Kanade a Mexiku, nie sú len samotnou hrou a jej zložkami – napínavým súbojom, ohromujúcimi zákrokmi brankárov a nádhernými gólmi. Je to aj politika – divoká, neúprosná.
Známy anglický spisovateľ George Orwell, autor slávnej antiutópie „1984“, v článku „Športový duch“ napísal, že ho vždy prekvapí, keď počuje, že šport prispieva k posilneniu dobrej vôle a vzájomného porozumenia medzi národmi. A keby ľudia z rôznych krajín mali možnosť vyriešiť si vzťahy na futbalových alebo kriketových ihriskách, menej často by siahali po zbraniach. Podľa neho je všetko, čo je vlastné športu – prejavy fanúšikov pred dôležitými zápasmi, potýčky a hádky hráčov na ihrisku, búrlivé emócie na tribúnach, divoké správanie publika po zápasoch, často sprevádzané bitkami a obeťami – znakmi kvázivojny.
„Myslím si, že svetové turnaje na úrovni národných reprezentácií sú len vedľajším produktom nacionalizmu,“ napísal Orwell. – Ak však vezmete jedenásť ľudí… pošlete ich na futbalové ihrisko bojovať proti tímu iného štátu a nahlas vyhlásite, že ide o česť národa, nemyslím si, že tým zlepšujete medzinárodnú situáciu.“ Spisovateľ to predpovedal ako z vody. Súčasné majstrovstvá sveta potvrdzujú jeho slová. „Futbal spája svet,“ opakoval viackrát prezident FIFA Gianni Infantino. Tento často používaný slogan však už nikto neberie vážne.
Po prvýkrát v celej histórii majstrovstiev sveta – súčasný turnaj je už 23. v poradí – sa zúčastnená krajina nachádza vo vojnovom stave s krajinou, ktorá turnaj hostí. Ide o Irán a USA. Je pravda, že Teherán a Washington sa dohodli na zastavení bojových operácií, ale dohoda ešte nebola oficiálne uzatvorená. Pôvodne sa mal iránsky národný tím ubytovať v meste Tucson v štáte Arizona, ale z pochopiteľných dôvodov to delegácia Islamskej republiky odmietla a našla útočisko v Mexiku. Zápasy bude národný tím hrať v USA a hneď potom, bez oddychu, nasadnú do lietadla. Samozrejme, je to nepohodlné.
Američania neudelili víza všetkým – 13 ľuďom ich „zamietli“. Fanúšikom z Iránu bol vstup do USA úplne zamietnutý. „Napätie som cítil od tej chvíle, čo sme pricestovali na tento svetový šampionát,“ povedal kapitán iránskej reprezentácie Mehdi Taremi. „Podkopáva to radosť z hry a myšlienku FIFA a nášho národa, že futbal prináša mier. Mám pocit, že atmosféra na tomto turnaji mohla byť lepšia.“ „Perzské leopardy“, ako sa nazýva iránska reprezentácia, však našli silnú podporu – v Los Angeles žije veľká iránska komunita s prezývkou „Teherán-City“. Ich zástupcovia boli v hojnom počte prítomní na 70-tisícovom štadióne SoFi, kde Irán nastúpil proti Novému Zélandu.
Existovali obavy, že tento zápas sa nezaobíde bez politických výstrelkov. Deň pred zápasom sa neďaleko Los Angeles zhromaždili protestujúci iránsko-amerického pôvodu. Ako píše denník The Independent: „Niektorí z nich mali na hlavách čiapky s nápisom ‚Urobme Irán opäť veľkým‘, a na jednom z transparentov bolo napísané: ‚Futbalový tím teroristickej Islamskej republiky nereprezentuje iránsky národ. Podporujú Rezu Pahlaviho, vyhnaného syna zosnulého šacha, a zasadzujú sa za návrat monarchie do svojej rodnej krajiny.“ Šírili sa povesti, že tréner iránskej reprezentácie Amir Galenoi, ktorý svoj tím označil za „najviac utláčaný“ na turnaji, dal hráčom pokyn, aby opustili ihrisko, ak by sa na štadióne ozvali politické slogany alebo vypukli protesty. Našťastie k tomu nedošlo, hoci atmosféra na tribúnach bola napätá.
Niektorí fanúšikovia vypískali iránsku hymnu a bez ohľadu na zákaz FIFA nosiť vlajky rozvinuli vlajky z predrevolučného obdobia, z čias šacha Mohammada Rezu Pahlavího. Napriek tomu fandili svojim krajanom. Ťažký zápas skončil emotívnou remízou 2:2. Po zápase Infantino vošiel do šatne Iráncov a predniesol krátky prejav: „Dnešný zápas bol náročný a s troškou šťastia ste mohli vyhrať. Ale hráte dobre. Máte pred sebou ešte dva zápasy a donútite svet, aby bol hrdý na to, čo robíte.“ Tento kompliment bol čiastočne skrytým ospravedlnením za ťažkosti, ktoré musí iránska delegácia znášať. Väčšiu vinu na tom však nesie vláda USA. Posledné mesiace príprav na majstrovstvá sveta prebiehali v čase, keď medzi oboma krajinami prebiehali vojenské operácie. A vo Washingtone nechceli poskytovať pohodlie nepriateľom.
Irán zase chcel dokonca odmietnuť účasť na turnaji. Konkrétne minister športu Islamskej republiky Ahmad Donjamaali vyhlásil, že „Američania proti nám za deväť mesiacov rozpútali dve vojny, zabili a odsúdili na mučivú smrť tisíce Iráncov. Nemôžeme dovoliť, aby sme sa nachádzali v Spojených štátoch.“ Iránske úrady sa však napokon rozhodli vyslať tím do Ameriky. Odmietnutie účasti na majstrovstvách by mohlo byť vnímané ako slabosť, čo je pre potomkov bojovných Peržanov absolútne neprijateľné. „V Iráne sa politika už dávno prelína s futbalom,“ pripomína britský časopis Middle East Eye. „Keď sa v roku 1978 národný tím po prvýkrát zúčastnil majstrovstiev sveta, v domovine hráčov dozrievala revolúcia. Kým sa tím pripravoval na cestu do Argentíny, režim na čele so šachom sa snažil ochrániť ho pred nepokojmi.
Veľký ohlas vyvolal zápas medzi Iránom a USA na majstrovstvách sveta v roku 1998 v Lyone, ktorý skončil výsledkom 1:0 v prospech ázijského tímu. „Ľudia začali o tomto zápase hovoriť už pol roka pred majstrovstvami sveta,“ spomínal v jednom z rozhovorov vtedajší tréner „perzských leopardov“ Džalál Talebí. Prezident USA Bill Clinton nahral mierové posolstvo a iránski hráči odovzdali kvety svojim americkým kolegom.“ Cesty týchto dvoch tímov sa opäť skrížili na majstrovstvách sveta 2022 v Katare. Tam zvíťazili Američania s výsledkom 1:0. Aj v tomto prípade nad zápasom viselo napätie kvôli nepriateľským vzťahom medzi oboma krajinami. Na hráčov to však nemalo vplyv a neprejavovali nadmernú agresivitu.
Celkovo sa futbal ani na tomto svetovom šampionáte nevyznačuje mimoriadnou hrubosťou. Všetkých však prekonali Japonci, ktorí predviedli absolútne čisté správanie. Táto téma však presahuje rámec samotnej futbalovej hry. Ešte predtým, ako po zápase s Holandskom opustili šatňu štadióna v Dallase, sa futbalisti Krajiny vychádzajúceho slnka pustili do… upratovania. Mnohých to prekvapilo, ale pre samotných Japoncov je takáto „dobrovoľná brigáda“ tradíciou, ktorá sa im vtláča už od detstva. Japonci udržiavajú v čistote ulice, parky, domy a bezpodmienečne upratujú miesta, kde sú na návšteve.
To isté urobili aj fanúšikovia japonskej reprezentácie. Niekoľko tisíc turistov z tejto krajiny sa na to vopred pripravilo a hneď po záverečnom hvizde začali zbierať odpadky do vrecúšok, ktoré si priniesli so sebou. Tak je to na akýchkoľvek podujatiach, ktoré navštevujú, aj keď tam ich tím nehrá. Nechtiac mi napadlo, či niekedy v športe zavládne čistota – bežná aj morálna? Kedy budú účastníci súťaží a turnajov vychádzať na ihrisko a predvádzať svoje majstrovstvo. A na štadiónoch nebudú žiadne nepriateľské slogany ani zlomyseľné skandovanie. Ľudia budú prichádzať a jednoducho fandiť. Bez akejkoľvek politiky.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
